Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 7. kapitola

08.03.2011 (09:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 537×

„Či som si rozmyslela čo?“
„Ale veď ty vieš.“
„No dobre. Viem. Ak poviem áno, tak čo?“ bľabotala som.

„Prídem po teba k tvojmu domu, zajtra o ôsmej. Večer.“ Usmial sa a už odchádzal preč. Ale ja som nepovedala definitívne áno! Mal by počkať na konečný rozsudok. Práve ku mne dorazil Carlisle Cullen.

„Tak čo, ako som na tom?“
„Isabella, ešte som ti len odobral krv. Ja neviem výsledky dopredu!“ Smial sa doktor. Ja som len prekrútila očami a šla do jeho kancelárie. Celá táto nemocnica bola čudne poukladaná a mne tie posplietané chodby naozaj vadili.

Na stoličke nedočkavo sedel Charlie.

„Tak ako?“ vyzvedal.

„Ste úplne ako vaša dcéra. Zbytočne veľmi zvedavý.“
„A kedy už budete vedieť viac?“ pýtal sa ďalej.

„No, asi o týždeň, možno dva.“ Spadla mi sánka. Dva týždne nevydržím! Čo keď ma to zabije? Pri pomyslení na to som sa rozkašľala. Budem tu chodiť každý deň, aby som všetko kontrolovala.

„Nebojte sa. Hneď ako to doriešia, dám vám vedieť,“ uisťoval nás doktor. Charlie pomaly vstal a obliekol si kabát.

„Tak dobre. Ďakujeme, dovidenia!“
„Dovi.“
„Dovidenia,“ pozdravil Carlisle Cullen. Vyšli sme na chodbu a slimačím tempom sa vliekli k výťahu.

„Nakazila som ťa?“ Znervóznela som.

„Bells, moja, ty kašleš a mňa bolia kĺby. Ešte stále si myslíš, že si ma nakazila?“
„Hm... áno. Čo keď je to nejaká špeciálna choroba...“
„A čo keby som sa stal spidermanom?“
„Nie zas až taká špeciálna...“

A už sme nastupovali do auta. Cítila som, ako sila oslabla. Tá sila, ktorú som cítila vždy v nemocnici. Bez nej som si žila úplne normálne, ale keď už o nej viem, potrebujem ju. Bola som bezmocná. Možno aj to bol dôvod prečo som tak rada navštevovala nemocnicu. Kto preboha rád navštevuje nemocnicu?

„Charlie.“
„Áno?“
„Nechceš si umyť auto?“ poznamenala som.

„Nie, ale môžeš mi ho umyť ty,“ odvetil pokojne.

„Na mysli a vo sne...“
„A prečo? Prospelo by ti to.“
„Asi si zabudol, že som chorá! Nepamätáš sa, ako si mi povedal: budeme sa tváriť, že máš chrípku?“ pripomenula som. On si len porazene vzdychol. Tak. Ja vždy vytiahnem niečo, s čím ho presvedčím. Už sme boli pri dome. Ako ten čas rýchlo letí...

Vybehla som do svojej izby a zvalila sa na posteľ. Čo teraz? pomyslela som si. Asi pôjdem von. Keď zavolám Jessice, povie mi svoje plány a ja sa pripojím. Jediným pohnutím ruky som ho už mala na posteli. Vytočila som číslo a čakala...

„Prosím?“
„Jess?“
„Áno? To si ty, Bella?“ opýtala sa, akoby ma cez telefón počula prvýkrát.

„Áno, som to ja. No, vieš, máš dnes večer nejaký plán?“ Pomaly som artikulovala každé slovo, aby som si svoju reč užila čo najdlhšie.

„Takže dnes... Teraz? Za chvíľu ideme k tete Collette. Chcela si niekam ísť?“
„Áno. A ty máš tetu Collette?“
„Hm, áno.“ Zasmiala sa. „A zajtra?“
„Idem von s... chlapcom. Jedným,“ odpovedala som rozpačito. Nemala som jej to povedať.

„Ó, Bella! S chlapcom! Povieš mi všetko... v škole! A prečo si dnes nebola?“
„No, mám nejakú chorobu XY. Bola som na odbere krvi a teraz čakáme.“
„Jasné... Dobre, už musím, ahoj!“ A zložila.

Hodila so telefón na poličku a pohotovo vstala. Kam sa ponáhľam? Z výletu s Jessicou predsa nič nie je... Sklamane som si opäť sadla na posteľ. Trochu sa mi pošmykla noha, ako to zvyknem robievať, a spadla som na zem. Už ma to ani tak nebolí, mám bohaté skúsenosti.

Keď sa nudím, buď sa učím, varím alebo upratujem. Čo teraz? Takže je v tom jasno. Idem niečo ukuchtiť. Charlie bude iste za chvíľu hladný. Pokiaľ teda neodišiel. Vyzrela som von oknom a jeho policajné auto tam nebolo. Kde sa zase túla? Ale aspoň mám voľnú kuchyňu. Niekedy mi začne závidieť moje kuchárske nadanie (Viem urobiť špagety, a cestoviny, ha!) a začne robiť všelijaké zdraviu nebezpečné pokusy nad platňou. Vždy to dopadne tak, že je celá kuchyňa ponorená do dymu a musíme vetrať.

Takže čo teraz? Najprv hygiena. Zbehla som do kúpeľne, že si umyjem ruky. To treba. Pokojne som pustila vodu a sledovala špinavý drez. Nakoniec som si utrela ruky a obzrela sa do zrkadla. Hneď ako som zbadala odraz, som silno zakričala a spadla na podlahu.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 7. kapitola: