Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 41. kapitola

01.05.2011 (07:30) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 902×

„Čo sa to stalo?“ pýtala sa rozčúlene Júlia.

„Mala si víziu, alebo ako to mám nazvať. Vravela si mi, že som predurčená.“
„A na čo?“
„To keby som vedela...“ vzdychla som si. Júlia vstala, poutierala si nohavice a šla do kúpeľne.

„Treba rozmýšľať.“ S týmito slovami mi pred nosom zatvorila dvere. Ďakujem za radu, totiž ja som plánovala niečo úplne iné!

Rozprávač

Edward skleslo ležal na zemi. Ešte účinkovala moc jedného z čarodejníkov. Okolo neho postávalo štvoro čarodejníkov.

„Už sa budí,“ poznamenala žena svlasmi čiernymi ako smola. Niekto by povedal, že mali nádych modrej. Na jej slová sa ona a jeden ďalší postavili a odišli preč. Edward otvoril oči a zajachtal:

„Auu...“ A pomalými pohybmi sa chytil za hlavu. Bolo to peklo. Takú bolesť nikdy v živote necítil. Ale ako sa hovorí, všetko je raz po prvý raz.

„Nepokúšaj sa zaútočiť, postaviť sa, protirečiť, vyhrážať sa... sme zabezpečení dosť na to, aby si neušiel, pokiaľ to nedovolíme.“ Ale Edward ho nepočúval a sadol si. Muž, čo mu to hovoril, mal jasne žlté vlasy a modré oči. Úplne, ale naozaj úplne, hrozná kombinácia, jemu to však nevadilo.

„Čo odo mňa chcete a prečo ma nepustíte?“ vyletel náhle Edward.

„Moment, zubáč,“ zahriakol ho muž, „ja som tu ten, čo kladie otázky. Ty buď poslušný a darujem ti život.“
„Nemáš právo rozhodovať o tom, kto má život a kto nie.“
„Ako vidíš, nepotrebujem od teba povolenie.“ Nasilu a chladne sa zasmial. Trvalo to len krátko, za sekundu už opäť na jeho tvári prevládala tvrdosť a potešenie z moci rozhodovať za iných.

„Takže, na čo si sem priliezol? Našli sme ťa pred oknami dievčenskej obytnej časti. Nejaká je tvoja priateľka?“
„Ak vám to poviem, vezmete ju a ublížite jej.“
„No iste. Ak to je dievča, u ktorej sme v správaní zaznamenali pokusy o útek, bude sa to riešiť.“
„Ak nie?“ zamračil sa Edward. Vchádzala doňho zlosť. Zlosť upíra. Kto bude rozkazovať jemu, mocnému upírovi s nesmrteľným životom? Prišla sama.

„Ak nie, tak nič. Teba pustíme a budeš sa od tohto pozemku držať ďalej.“
„Aj tak vám to nepoviem,“ vyceril zuby Edward.

„V tom prípade...“ usmial sa muž a na Edwardovu myseľ začala pôsobiť bolesť. Edward opäť klesol na zem a začal sa zvíjať v bolestiach.

„To som pre vás taký dôležitý?“ ťažko precedil cez zuby Edward. Je obyčajný upír. Prišiel do obyčajnej čarodejníckej školy. Obyčajný podozrievavý personál ho zajme drží ho ako votrelca, zlodeja. Čo im urobil?

Isabella

„Zajtra sa učíme,“ vybehla na mňa Júlia, keď vyšla z kúpeľne.

„Čože? Ja nechcem.“
„Nie je iná možnosť,“ zafrflala.

„A aké to je?“
„Ja neviem, nie som tu dlho, ale...“ Stíchla, ja som napäto čakala.

„Ako to prebieha?“
„No normálne. Dva dni v týždni sa trápime na zlomkoch a gramatike, ostatné dni máme čarovanie.“
„Čo?“
„V pondelok a stredu máme dve hodiny- matematiku a slovenčinu. Všetko ostatné sú...“
„... čarovanie, ja viem. A aké je to na tých hodinách?“
„No... čo ja viem, ty vieš vyčarovať svetlo. Tak na celej hodine sa budeš dookola o to pokúšať.“
„To je všetko?“
„No, ešte niečo ako všeobecná mágia. Chémia, fyzika - vodičky, fľaštičky, prášky, zaklínadlá, prekliatia...“
„Nič zaujímavé.“
„Náhodou by si sa divila!“ protestovala Júlia.

„Už sa mi tu vôbec nezdá ako v Harrym Potterovi.“
„Aj ja som si to na začiatku prirovnávala. Aj keď tie hodiny čarovania... Hoci nepremieňame ropuchy na myši, viem už napríklad...“ Radostne – tak radostne, ako keď sa niekto teší, že môže ukázať druhým, čo vie - vstala z postele a zo stola potiahla pero. Položila ho na zem, sadla si vedľa neho. Zavrela oči, ale opäť ich otvorila.

„Ja neviem...“ zneistela.

„Pôvodne by to pero začalo svietiť.“
„Veľmi užitočné,“ podotkla som ironicky.

„Ale... Na budúci týždeň preberáme o starovekej mágii. Ústne prekliatia a zaklínadlá. Či už dobré alebo zlé.“
„Učia tu aj zlé?“
„Jasan.“ Zaujímavé. Zaujímavé. Zaujímavé... Škoda len, že som si nedávno sľúbila, že už nikdy v živote nepoužijem moju moc. Iba ak by išlo o záchranu života rodiny alebo Edwarda. Alebo ani vtedy. Tak to osud naplánoval a netreba mu to kaziť. Aj keď neviem... Keby len tie okolnosti boli iné! Keby mi nezobrali slobodu...

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 41. kapitola: