Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 4. kapitola

20.02.2011 (19:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1603×

Už keď bolo osem hodín, rozhodla som sa ísť spať, bola som dosť unavená. Keď som sa prikrývala, spomenula som si na rozhovor s Edwardom:

„Dneska sa mi o tom bude snívať.“
„No a ako môžeš vedieť, že sa ti bude snívať pravda?“
„Proste viem.“

Ešte si to pamätám... Zaujímavé. Zavrela som oči a otočila sa na bok.

Môj zaujímavý sen:
Jedna veľká čierna plocha. Nič sa nemení... Stále vidím len čierno. No, konečne nejaký zvuk! Počkať, znie to ako požiarny hlásič...

Pomaly som otvorila oči a do uší mi ostro prenikol ten zvuk. Bol ako had, pomaly sa kĺzal v mojom uchu. Stop, znie to nechutne. Naštvane som sa otočila a celou silou čapla rukou po budíku. Úplne celučičkou mojou silou, a musela som ho udrieť trikrát. Mala by som chodiť do posilňovne. A mimochodom, už sa neviem dočkať, keď budem opisovať môj sen:

„Najprv to bola dramaticky sfarbená čierna plocha. Potom sa to sfarbilo do krikľavejšej farby, čiernej. Ale až neskôr prišlo to nečakané - čierna farba! Bola som úplne dezorientovaná...“

Ale zase nemôžem povedať že sa mi nič nesnívalo - snívalo sa mi o čiernej! Keby to bolo nič, rovno by som sa zobudila! A navyše, aj dnes je noc. Presne. Teraz sa môžem pokojne naraňajkovať.

Okolo pliec som si prehodila župan a rozbehla sa dole. Charlieho som nikde nevidela, ani nepočula. Takže, otázka života a smrti - mám si dať šišku alebo vločky? Opatrne som otvorila vŕzgajúce dvierka skrinky a nazrela dnu. Vločky nemáme. Dobre. Sadla som si za stôl a pustila sa do jedla. Koľko má šiška kalórií? Mne je to úplne jedno. Niekoľkokrát počas môjho jedenia som sa skoro zadusila, ale nebola za tým nevinná šiška. Bola za tým moja neznáma choroba XY. Bude to diagnóza čierny oheň. Ako sa vyliečim? Najlepšie riešenie by bolo ísť na mesiac na Hawaii kvôli nejakej kvetine, ktorá ma vylieči. To by bolo fajn... Ale realite sa to ani trošku nepodobá. Fantázia ovládla moje podvedomie a teraz mu pod nohy hádže hlúposti.

Akurát som dojedla a presunula sa do obývačky. Nikto nič. Tak som šla zase hore, dať si sprchu. Pľachtavo som sa dostavila do kúpelne. Pozrela som sa do zrkadla. Nuda. Ďalej som sa pozerala do zrkadla. V odraze okolo mojej hlavy poletovali krikľavo zelené hviezdy. Vždy sú sfarbené podľa nálady, ale nikto zatiaľ všetky neurčil. Skôr to ide podľa osobnosti.

Prudko som otočila hlavu a už sa konečne chystala osprchovať. Tá voda bola taká horúca, že som od prekvapenia vyskočila hore a udrela si hlavu do plastu. Po sprche, s boľavou hlavou, som sa hneď išla hodiť na posteľ. Ešte by chýbalo, keby som si buchla hlavu do drevenej poličky nad ňou.

Obliekla som sa do nejakých teplákov a dlhého trička, sadla za počítač a niečo na ňom robila. Jednoducho „niečo“. Stoličkou som sa otočila k šatníku. Vybrala som nejaké dlhé šaty a sledovala, ako krúžia po miestnosti. Potom som vzduchom naplnila rukávy, akoby v tom niekto naozaj bol. Toto som robievala, keď som bola malá. Tvárila som sa, že sú to nevyditeľní ľudia. Prečo si nepospomínať na staré časy?

Ďalšiu časť preskočím, poviem len, ako to skončilo. Môj šatník bol dokorán otvorený, ale prázdny. Všetko oblečenie ležalo na zemi. Zrazu som počula zvonenie kľúčov. Rýchlo som vybehla z izby, a po šatách rozhádzaných po izbe, som len hodila očkom. Veď oni už sami naskáču do skrine. Bola som už dole a nechápavo sa pozerala na Charlieho. V rukách mal tašky.

„Ahoj. Kde si bol?“ Hodila som pohľadom po taškách.

„Bol som ti kúpiť lieky.“
„Čože? Lieky? Veď ani nevieš čo mi je!“
„Sú len preventívne. A na chrípku.“
„Ale ja nemám chrípku.“
„Tak sa budeme tváriť, že máš.“ Vzdychla som si. Hneď som aj začala kašľať. Nemusel o tom hovoriť, privolal to späť!

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 4. kapitola: