Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 35. kapitola

18.04.2011 (07:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 673×

„Ja...“ povedala som a začala myslieť na svetlo. Svetlo... svetlo... prosím, zapni sa! Aj sa zaplo. S úžasom som ukázala svoje ruky Júlii. Ešte sama tomu neverím.

„Krása... toto sa ti aspoň zíde, keď bude tma.“
„Viem sa teleportovať.“
„Wow!“
„A ešte jedna vec...“
„Aká?“
„Neviem, či to funguje len na upírov, ale dokážem ich ovplyvniť, že sa im začiernia oči a nehýbu sa. Už som si tak raz zachránila život.“
„To nie je fér...“
„Prečo?“
„Ja mám samé hlúposti a ty...“ Zasmiala som sa.

„Veľmi rada by som ti odovzdala všetky moje schopnosti a ostala s Edwardom.“ Hlas sa mi zmenil, keď som povedala a ostala s Edwardom. A čo teraz neostanem? Ostanem. Musím.

„Takže sa volá Edward?“ Hups, ja som jej povedala meno.

„Neboj sa, nikomu to nepoviem,“ ubezpečila ma.

„Ale dokedy s ním budem môcť ostať?“ Júlia len zdvihla plecia.

„Ja ho milujem...“ zašepkala som. Čože? Prečo som to akože povedala? Je to pravda? Ja neviem... Čo keď nie? A čo keď áno? Chcem ísť preč... Chcem ísť na Aljašku. Nie, nechcem! To je zmätok. Bože...

„Nie si jediná.“
„Čože?“
„Nie si jediná. Ako tá, čo sa zaľúbi do upíra, ale kvôli tejto sile sa musia rozdeliť.“
„To fakt?“
„Jasné.“
„A čo tí ľudia urobili?“ Dala mi nádej.

„No... Rozišli sa.“
„To neurobím.“
„Je to tvoja vec.“ Zmĺkla. Teda skôr sa zapozerala do televízie. Najprv som si myslela, že pozerám aj ja, ale vôbec som nepočúvala. Motala som sa v svojej hlave. Vŕtala som do boľavých miest, vyťahovala som staré spomienky...

„Kedy je škola?“
„Povedia to dva alebo jeden deň vopred.“
„Takže sú prázdniny?“
„Hej. A nehuč tak, hore ešte spia.“ Zasmiala sa.

„Kedy mi ukážeš všetky priestory?“ zabŕdala som do nej ďalej, hoci pozerala.

„Hm, neviem. Teraz?“
„Skvelý nápad, idem sa prezliecť,“ zvolala som a rozbehla sa hore. Pokojne by som šla aj v tomto, ibaže som sa potrebovala vyplakať. Plač sa stal mojim každodenným rituálom. A taktiež som sa rozhodla, že už nepoužijem svoju moc - nikdy.

„Už ideš?“ kričala zdola Júlia. A že ostatní ešte spia, no jasné. Zbehla som k nej a nasledovala ju von z obytnej časti. Vlastne celá škola bola celkom fajn, tým chodbám a schodiskám som stále nerozumela. Bolo ich toľko a každé viedli niekam inam. Ak si človek predstaví päť schodísk - každé vedie na jednu chodbu. To máme päť schodísk a päť chodieb. Ak na je na každej chodbe šesť dverí, máme päť schodísk, päť chodieb a tridsať dverí, v ktorých sú izby. Ak je na každej chodbe v polovici izieb schodisko, je v každej chodbe tri krát, takže to máme dvadsať schodísk, päť chodieb a šesť izieb. Ak si predstavím, že tých pätnásť schodísk v troch dverách na každej chodbe vedie do ďalšej chodby, je to... dvadsať schodísk, dvadsať chodieb, šesť izieb. To nepočítam izby v pätnástich chodbách, ale keby bolo v každej chodbe päť izieb, bolo by to... dvadsať schodísk, dvadsať chodieb, tridsaťpäť izieb a každá izba má jedny dvere...

To je snáď dobré zhrnutie toho, že som architektúre v našej škole nerozumela. Keby so mnou nešla Júlia, stratila by som sa. Všetko mi podrobne vysvetľovala, ale jasne som jej dala najavo, že v tom mám ešte väčší zmätok ako pred tým. Zaviedla ma späť do obytnej časti.

Televízor bol zapnutý, niekoľko dievčat naň upieralo zrak, iné jedli v kuchyni. Až teraz som si stihla poobzerať okolie - boli tam oranžové steny. Bledé. Chlapčenská obytná časť bude asi zelená. Na zemi sedelo jedno dievča a lakovalo si nechty. Rovno predo mnou. Zadívala som sa jej bližšie do tváre a... prišla mi povedomá. Keď videla, že na ňu zízam, tiež sa na mňa skúmavo zahľadela.

„Anna?“
„Bella!“ vykríkla a roztiahla ruky, aby ma objala. Našťastie ma nezamastila od laku.

„Si to ty?“
„Som!“
„Kto by povedal, že aj ty sa tu raz dostaneš.“
„No... Nie som tým veľmi nadšená,“ priznala som.

„Ja viem.“ Zosmutnela.

„Je to pravda, že Charliemu a Renée dali niečo na pamäť?“
„Hej,“ povedala chladne a otočila sa mi chrbtom. Odišla.

Áno, bola to tá Anna, na ktorú som si spomenula v rozhovore s Charliem, že prečo odišla preč.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 35. kapitola: