Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 34. kapitola

17.04.2011 (07:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 778×

Ostala som na zemi do rána. Do pol siedmej. Bolo mi jedno, že bola chladná. Bolo mi jedno, že bola tvrdá. Oproti tomu, čo ma čakalo, to bolo nič.

Keď Júlia vyšla z kúpeľne, bola som nútená postaviť sa. Taká škoda. Ani som nezistila, čo tam tak dlho robila. A tiež som sa zabudla Edwarda opýtať, ako našiel cestu.

„Cítim zvláštnu energiu,“ poznamenala Júlia.

„Takú silu?“
„Áno.“
„Aj ja.“ Vždy pri Edwardovi. Mala by som jej to povedať?

„Mala som návštevu.“
„Čože?“
„Bol tu môj priateľ.“
„Ale to nemôže...“
„Je to upír.“
„Bella...“
„Čo? Buď rada, že som ti to povedala.“
„Som, ale...“
„To kvôli nemu cítiš tú silu. Aj ja ju cítim. Dlho.“
„Lenže...“
„Nie,“ povedala som a išla do kúpeľne. Pokojne som sledovala odraz. Čierny. Pomaly sa vyjasňoval.

„Bella, je tu jedna vec, my sme sa učili...“
„Mňa to ale nezaujíma.“
„Isabella!“
„Čo je?“ vyhŕkla som a spadla mi jedna slza. Do čerta s ňou. Našťastie bola len jedna.

„Učili sme sa, že čarodejníci a upíri boli od dávna nepriateľmi. Všetky pudy do boja sa v čarodejníkovi prebudia, keď sa stretne s upírom. Každým stretnutím sa to zosilňuje, až nebude čarodejník vedieť odolať, premôže ho zlosť a hnev a zabije všetkých upírov naokolo,“ dopovedala zadychčane Júlia a mne spadla sánka. Môj sen. Keď som mala ísť k Renée. To bola predpoveď. Bože... Ďalej sme mlčali. Júlia sa vytratila niekde vonku a ja som ostala v izbe. Znovu som sa rozplakala. Už nie som malá, stačilo by. Tak plač ustal - na môj rozkaz.

Po polhodine ľutovania sa, som sa rozhodla nejako inak zamestnať moju myseľ. Rozložila som svoje veci - síce som tu neplánovala ostať trvalo. No kam by som šla? K rodičom, ktorí o mne ani nevedia? K Edwardovi, ktorého by som raz zabila? Bola by som sama. Jediná možnosť. Takže radšej ostanem tu. Poviem Edwardovi, nech sa mnou zbytočne netrápi a žije si svoj život. Bezo mňa.

Už to vyzeralo celkom v poriadku. Myslím poriadok na mojej strane izby. Upokojilo ma to, verila som, že s Edwardom sa to nejako utrasie a opraví. Ako som sa dívala na svoje dielo, začalo mi škvŕkať v bruchu. Dole je kuchynka. Určite tam teraz sedí aj Júlia. Tak som teda vyšla na chodbu. Bolo tam len jedno tlmené svetlo, ale mne tma nevadila. Dokráčala som do kuchynky. Júlia bola na jednom z gaučov a sledovala televízor. Odkedy tam sú?

Z poličky som vybrala misku a lyžicu - neviem, ako to bolo možné, jednoducho som si tipla miesto, kde to môže byť a bolo to tam. Medzitým z chladničky priletelo mlieko a čokoládové vločky. Obzrela som sa k stolu a vtedy som si tie dve veci všimla. Vedome som nechcela použiť moc. Ale použila. Ja s ňou už nadobro končím - nechcem byť čarodejníčkou. Budem trucovať do vtedy, kým sa to nesplní. A bodka.

S miskou raňajok som si sadla k Júlii. Trochu som sa bála.

„Nehneváš sa na mňa?“
„Nie, prečo by som mala?“
„Kričala som na teba.“
„Keď sa človeku rúti život, zvykne sa to robiť.“
„No, asi tak. A ty... máš aké schopnosti? Myslím výnimočné...“ Pozrela som na ňu a ona zase do stropu. Začali padať vločky snehu. Zo stropu.

„Preboha!“ zhíkla som.

„No, vyzerá to pekne ale vôbec to nie je užitočné.“
„A ešte niečo?“
„No...“ Zatvorila oči a začala sa sústrediť. V izbe sa začali ozývať zvuky. Bol to šepot. Taký strašidelný, ako v hororoch. Bolo to vlastne niekoľko hlasov.

„Vidíš, samé hlúposti,“ zhodnotila svoje nadanie.

„A ty?“
„Ja?“ Uf, ako jej to mám ukázať, keď to neviem ovládať?

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 34. kapitola: