Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 31. kapitola

12.04.2011 (19:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 712×

Síce ma to mrzelo, Reneé som vôbec nevnímala. No áno, v hlave sa mi šeptom ozývali jej slová, no celá moja myseľ sa skôr zaoberala vecami v mojom živote vo Forkse. Bude mi smutno za Edwardom. Nie, on za mnou príde na koni menom Gabriel a ja zoskočím. Keďže je upír, chytí ma a odnesie preč.

Ani si neviem predstaviť, aké to v tej škole bude. Keby sa dalo nakaziť čarodejníctvom, určite by som to spôsobila Edwardovi a zariadila, aby bol talentovaný ako ja, takže by na školu šiel so mnou.

Reneé ma niekoľkokrát upozornila, že som ako chodiaca mŕtvola. Tak to šlo prvé dva dni, zvyšok času som všetky starosti vypustila z hlavy... až na ten posledný. Vtedy sa to zase vrátilo. Rozlúčila som sa s Reneé, počkala na otca, a ani som netušila, aké prekvapenie ma čaká. Zubil sa od ucha k uchu akoby niečo tajil. Nejakú úžasnú novinku.

„Tak sadaj, Bella,“ povedal a naštartoval auto. Tak som si sadla a čakala, čo mi povie o tej zvláštnosti čo ho tak teší.

„Vieš, čo som sa dozvedel?“ pýtal sa piskľavým a neprirodzeným hlasom.

„Neviem...“ odvetila som znechutene.

„Jeden pán...“
„... menom...“ prerušila som ho.

„...meno netreba, Bella. Radšej ma nechaj dohovoriť.“
„Tak teda dobre.“
„Jeden pán za mnou prišiel... Na začiatku som sa čudoval, čo tu chce, ale potom mi vysvetlil jednu skvelú vec...“ Čas sa spomalil. Spomalil preto, aby som mala čas premýšľať. Ale ja to nevykonávam rada, a keď už riadne myslím prídem na nejakú hlúposť.

„Povedal, že moja Bellinka má talent a pôjde do Hallovej školy!“ zvolal plný radosti. Niéé... Mám mu naozaj povedať, ako to bolo?

„Charlie... ja tam ale nechcem ísť. Bola som donútená...“ No on ma nepočul.

„Som na teba hrdý, ale ak prídu sťažnosti...“
„Ty ma nepočúvaš! Ja tam ísť nechcem!“ Nazlostila som sa. Prečo mi tak lezie na nervy? Toto nie je Charlie... no je ale určite mu dali do pitia nejakú drogu. Ale ďakujem pánu Meossovi, že za mňa vykonal prácu - povedať Charliemu o škole.

Vystúpili sme, tam ma Charlie nahnal do izby nech sa pobalím, už na dlhšie. Spýtala som sa, čo povie v mojej normálnej škole, a on na to, že sa to vyrieši. No jasné, vyrieši.

„Tak už si hotová?“
„Hej...“
„Vidím na tebe, že sa tešíš ako ja...“
„Choď do čerta, neteším sa...“
„Môžem byť právom pyšný. Teraz ťa odveziem...“
„... Ja ju odveziem,“ pridal sa do rozhovoru tretí hlas. Patril Oliverovi Meossovi.

„Úplne v poriadku.“ Zamával rukou Charlie a zmizol niekde vo dverách. Nasledovala som Meossa ďalej až k jeho autu. Nevedela som, že má auto. Aj tak to nebolo nič moc. Veci som dala do kufru a sadla na miesto spolujazdca. Keď zavrel dvere aj on, prišlo mi celé auto nejaké tmavé.

„Chcem vedieť niečo o škole.“
„Čo?“ odvetil prchko.

„Cez všetky prázdniny sa môže ísť domov?“ Nič.

„Bude ma môcť Charlie alebo niekto navštíviť?“
„Nie.“
„Čože?“
„Charliemu Swanovi bude odobratá pamäť. Nebude vedieť, že mal niekedy dcéru.“
„Čo?“
„Aj tvojej matke. A priateľov si nezistíme všetkých, takže tí majú proste zákaz.“
„To nemôžete urobiť.“ Začala som protestovať a búchať do dverí. Nedalo sa. Určite ich držal kúzlom.

„Je to zbytočné. A môžeme. Nič s tým nenarobíš.“ Tak ma naštval! Začali mi svietiť ruky, skôr blikať. Tempo bolo rýchle, no všimla som si, že sa spomaľuje.

„Pokazila sa žiarovka?“ nabádal ma chladne. Sviniar. Zastavili sme po chvíľočke, sami sa otvorili dvere a ja som vyletela von. Nechcela som tam stráviť ani minútu. A to s tými rodičmi len tak nenechám.

Predo mnou bola budova. Na prvý pohľad úplne obyčajná škola lenže trochu väčšia, s ubytovaním. Síce bola tmavo a novo namaľovaná, ničím nevynikala. Toľko hovoril výzor.

Kto je múdry, nechá komentár. :D Robím si srandu. Aj hlúpy nechá komentár. :D Nie, to bola tiež sranda. Nech nechá komentár len ten, kto bude chcieť. Bola by som rada a aj rýchlejšie príde ďalšia kapitola. Ďakujem. =)

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 31. kapitola: