Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 30. kapitola

11.04.2011 (18:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 774×

Charliemu bolo nevoľno, tak si šiel ľahnúť do jeho spálne. Ja som ostala v obývačke. Previnilo som čučala do vypnutej televízie. Čo sa to vlastne odohralo? Sľúbila som, že pôjdem do tej poondiatej školy. Ja nechcem! Ale stalo sa to len kvôli Charliemu. Niežeby som mu to vyčítala, len konštatujem. Zachránila som mu život, a to je hlavné. Áno, on je živý a zdravý, lenže ako dlho to vydržím ja? Zajtra ráno odchádzam k Reneé. Mám týždeň na spracovanie informácií získané za uplynulý deň.

Po chvíľke ma prestalo baviť hľadieť na nemú čiernu obrazovku, takže som si ľahla a otočila sa jej chrbtom. Samozrejme som nechcela zaspať, na našom gauči sa to ani nedá. Je nepohodlný, človek cíti všetky pružiny, čo v nej sú. Aj teraz sa odtláčali do mojich rebier a pásu. To mi nevadilo. Viac bolelo to, čo malo prísť. Ja to jednoducho nechcem. Neznesiem to.

Zatvárali sa mi oči, no vtedy som začula ako sa Charlie prevrátil z boka na bok. Asi mal otvorené dvere. Vtedy ma trošku prebudil, tak som jedno oko hodila po hodinách. Pol jednej. Zase som si ľahla. Deku som si nevzala, hoci mi bolo chladno. Nič to nebolo.

Snívalo sa mi o Edwardovi. Ako chodil po mori, ja som sedela na pláži a sledovala ho. To ja som ho mocou unášala na vlnách. Slnko sa ligotalo, on sa ligotal ešte viac, ale nikto okrem mňa ho nevidel. Keď sa ku mne priblížil, stále s nohami na vode, prebudilo to vo mne tú silu. Bolo to ako energy drink, stále silnejší, a vtedy bol riadne silný. Škodoradostne som sa usmiala a vtedy som pustila štít pod jeho nohami. Spadol pod hladinu a hoci by sa zdalo, že je to plytká voda, bola hlboká. Akoby nevedel plávať, skôr zamrzol. Jeho pokožka sa poslednýkrát zaleskla, a potom sa už len navždy ponorila na dno. Edward síce nemusel dýchať, boli tam žraloky. Čo by zmohla taká zubatá rybka proti upírovi? No on nevnímal. Bolo mu to jedno. Zrazu som to celé začala vnímať z tretej osoby, ako sa moje dvojča smeje na Edwardovej smrti. Okamžite som sa rozbehla k Edwardovi. Skočila by som za ním, ale... Hladina bola ako sklo, a aj keď som do nej bila, nemohla som ju rozbiť. Jedine sledovať. Posledné, čo som v tej hmle oceána zahliadla, bolo, že mal čierne oči.

Rozrušene som sa prebudila. Bola som celá spotená a triasla sa. V krku som mala hrozne sucho, ale viem, že som nekričala. Charlie by sa zobudil a zobudil by aj mňa. Potrebujem sa napiť. Vstala som a čo najtichšie sa šuchtavým tempom dostavila do kuchyne. Zazrela som aj hodiny, bola jedna aj sedem minút. Bola to len polhodinka, a taká strašná...

Nemala som síl na používanie moci. Inak by som len sedela a pohár s vodou by sa už dostavil sám. Všetko som to urobila sama. Pri drese som stála asi tri minúty ponorená v myšlienkach. Až potom som si všimla, že pohár je už dávno po okraje plný a vylieva sa z neho. Rýchlo som vypla vodu a napila sa. Bola to len studená voda, no ja som cítila oheň.

To mi stačilo, pomyslela som si a zase si ľahla na gauč. Viečka som mala ťažké, takže som hneď zaspala bezsenným spánkom.

„Bella, Bell...“ šepkal niekto no mne sa to ozývalo ešte hodnú chvíľu:

„Bella, Bell... Bella, Bell... Bella, Bell...“ kričala ozvena. Prevrátila som sa na druhý bok a vtedy som prekvapene rozdrapila oči. Charie sa na mňa ustarostene pozeral a pritom sa usmieval.

„Prečo si spala v obývačke?“
„Ja neviem...“ Posadila som sa a so zívnutím natiahla ruky. Naozaj som nevedela. Prečo?

„Dúfam, že si sa už pobalila. Štartujeme.“
„Hm-hm.“ Následne som zakývala hlavou na súhlas. Postavila som sa a vydala sa smerom hore - po tašku. Trochu mi vadilo, aká som stuhnutá, najhoršie však bolo, že som po celom boku cítila odtlačky pružiny. Ja hlupaňa. Fakt som radšej mala ísť do postele.

V aute

„Bella, zabudol som s tebou prediskutovať jednu vec.“
„Mám si dávať pozor.“
„Áno, to,“ usmial sa.

„Nemusíš mi to pripomínať.“
„Musím, ako otec. Chcel som včera poobede, ale ani neviem čo sa stalo...“ rozmýšľal Charlie nahlas. Len som sťažka preglgla. Hneď sa mi v mysli objavil Oliver Meoss. Taký debil. Vždy, keď si spomeniem na jeho úlisný úškrn, príde mi zle. A ešte porozmýšľam, ako to poviem Charliemu.

O dve hodiny neskôr

„Charlie?“
„Áno?“
„Ja...“ Roztriasla som sa. Teraz čo? Ako mám pokračovať?

„Počúvam, pokojne hovor.“
„No... Ale nič.“ Tak to som zakončila priam skvele.

Boli sme pri penzióne tety Janett. Nie je to moja skutočná teta, moja mama tu v mladosti prebývala a skamarátili sa. Bolo to viac ako polovica cesty od Forksu sem. Vystúpila som, aj Charlie, teraz nadišlo rozlúčenie.

„Bella... Tak sa maj dobre,“ povedala a silno ma objal.

„Aj ty. Ahoj!“ kývala som mu, keď odchádzal. Teraz počkám na mamu. Janett ku mne hneď prišla, odviedla ma dovnútra a ponúkla limonádou. Rozprávala sa s ňou fajn, len ja som sa už bola nedočkavá. Vtedy pred penziónom zastalo červené auto. Vyskočila z neho Reneé so slameným klobúkom a čiernymi okuliarmi.

„Mami!“ zvolala som a smerovala som k nej.

„Bella!“ zasmiala sa ona a tiež ma tuho objala. Odviedla ma k autu a ja som nastúpila. Bolo bez strechy, kedy si také zadovážila? Napísala by mi o tom do mailu...

„Aha na moje auto! A mám niečo aj pre teba! Vedela som, že sa na možný úpal nepripravíš, takže som ti kúpila klobúk!“ zaradovala sa a z kufru vytiahla slamený klobúk, skoro taký istý ako ten jej. Mala pravdu. Slnko pražilo a ja som na to vôbec nebola pripravená.

Trošilinku dlhšia kapitola oproti tým ostatným, samozrejme. A chcela by som poďakovať ľuďom (aj upírom) a to: TonQa, a nezaregistrovaným: Lucik113 a Mo. A všetkým ostatným, ktorí čítajú túto poviedku, a ešte viac tým, ktorí aj komentujú. Vlastne len vďaka nim ešte pokračujem.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 30. kapitola: