Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 28. kapitola

02.04.2011 (13:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 758×

Mala som chuť zvolať: Edwardík! a vrhnúť sa mu do náručia. Namiesto toho som sa iba otočila a neveriacky krútila očami.

„Nemusíš padať, len som ťa oslovil,“ zasmial sa Edward. Hoci mi to neprišlo smiešne, chcela som sa smiať s ním. Ihneď mi pomohol vstať. Zadíval sa mi do tváre, potom zneistel:

„Čo sa stalo? Mám ísť preč?“
„Nie! Prečo?“
„Tváriš sa tak... neviem...“ hľadal slová Edward.

„Som rada, že si prišiel. Prečo si sa vrátil?“ A ticho. Pozeral sa na mňa, akoby som spadla z oblakov.

„Prečo som sa vrátil? Larisa je moja vina, takže ti ju pomôžem zničiť. A veď som s tebou strávil krásne dni v nemocnici, keby som chcel odísť, na čo by som s tebou bol tam?“ Krásne dni v nemocnici.

„Bože, prepáč, pre teba asi krásne neboli, ty si totiž ležala na lôžku...“ zachechtal sa. Nie, boli krásne, lebo som tam bola s tebou. Keby tak vedel čítať myšlienky.

„Bella, ešte jedno je na tebe... divné.“ No nazval to krásne.

„Čo?“
„Každý upír má nejakú schopnosť. Alice vidí budúcnosť, Jasper ovláda nálady. Ja čítam myšlienky, ale tebe som ani raz nedokázal.“ On mi číta myšlienky! Práve som si pomyslela - keby mi tak vedel čítať myšlienky, a on práve... no toto...

„Mňa skôr zaráža, že máš lepšie schopnosti ako ja. Teda, ako ja pred mesiacom.“
„To je nepodstatné. A navyše - bola to minulosť. Máš myslieť na prítomnosť a budúcnosť.“
„Aká je tvoja minulosť?“ Posadila som sa na kreslo.

„To je na dlho.“ On si zase sadol na moju posteľ.

„Mám čas.“
„Mala by si ho míňať na užitočnejšie veci, neskôr ho mať nebudeš.“
„No ďakujem...“
„Nemáš za čo.“
„Ale ja naozaj nemám za čo,“ zasmiala som sa. V tej sekunde sa na mňa Edward valil. Trochu som sa naklonila dozadu, ale držal ma. Pobozkal ma. Ách, len keby to urobil normálne. Stále to boli len také „detské“ bozky. Iba sa ma dotkol. Ale asi tuším, prečo je to tak. Možno by ma inak zabil, čo? Chvíľu to trvalo, tie nádherné chvíle, ale potom prestal. V stotine. Ja som bola inde, na druhom konci izby. Edward mi sedel chrbtom a bol stále nacapený na kreslo. Uf, tri sekundy spamätávania, a potom sa ku mne otočil:

„Bella, gratulujem, ty si sa teleportovala!“
„No, to je super,“ zachmúrila som sa. Podišla som k nemu, aby ma zase pobozkal, ale vtedy sa vyparil on. Prečo? Do dverí vrazil Charlie. Jasné.

„Idem do La Push...“
„Ahoj,“ prerušila som ho. Malo to znamenať - nejdem. Nechápem, že ho to ešte baví. Každý deň chodí s Billym pozerať zápasy. Koho vôbec bavia zápasy? Charlie je proste nenáročný divák.

„Takže nej...“
„Nejdem.“
„Ako chceš. Môžeš ľutovať, Bella. Zbohom...“ zamával mi. Zbohom, zakývala som mu. Zavrel dvere a v tej chvíli bol pri mne Edward znova.

„Edward?“
„Áno?“
„Neviem ti vymyslieť prezývku. Ja som Bella, ale ty môžeš byť len Ed.“
„Nie, Ed ma určite neprezývaj!“ nazlostil sa.

„Takže, Ed, na budúci týždeň odchádzam k mame.“
„Na ako dlho?“ vyzvedal.

„Asi na týždeň,“ zamrmlala som. Sadla som si na posteľ a sledovala jeho reakciu.

„Aspoň sa na chvíľu zbavíš Larisi.“
„Alebo pôjde za mnou a ublíži aj Reneé.“
„To nespraví...“
„Ale možno ostanem na desať dní.“
„Uf, a ja...“
„Čo ty?“ začudovala som sa.

„Ja si na teba budem musieť počkať,“ usmial sa. Som rada, že so mnou ostane aj naďalej. No sám povedal, že mi iba pomôže zbaviť sa Larisi. Larisa, prosím, ži čo najdlhšie!

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 28. kapitola: