Bella odchádza domov, bodka. Príjemné čítanie Vám praje Elie. =)
29.03.2011 (07:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 708×
Veľmi sa teším domov. Edward totiž u Carlislea vybavil, aby ma skôr pustili. Samozrejme, už sa mi to lieči. A aj ja sa psychicky liečim - keď je so mnou Edward. Už ma napadla jedna hlúposť - Edward je ako balzám na pery! Nie, nemyslela som to tak, a ani to nie je pravda, len mi to tak preletelo hlavou. Edward je ako bylinkový čaj. Nie, to je tiež sprostosť. Edward je ako slnko, nie... on je predsa upír. Tak je ako mesiac? Ale mesiac nelieči... To je jedno. Už radšej nebudem Edwarda prirovnávať k žiadnym veciam lebo skončím s: Edward je ako gáza, a to nechcem. Práve vošiel do dverí s úsmevom na tvári.
„Môžeš sa zbaliť Bella, ideš domov. Charlie je na ceste.“
„Hovoríš mi to ako dieťaťu čo odchádza z letného tábora.“ Zachmúrila som sa.
„Čo si čakala?“ Zatváril sa nevinne.
„Nemám tu nič na zabalenie,“ skonštatovala som, keď som sa poobzerala po izbe.
„Dobre teda,“ povedal a pomohol mi vstať. Trošku som zacítila bolesť, ale len malú a ešte k tomu tlmenú liekmi a obväzom. Keď sa ma však Edward spýtal, či ma nič nebolí, povedala som, že nie. Už som zase stála a hlava sa mi krútila len trochu. Edward ma pridržiaval, takže mi aj schladil ranu. Odkráčali sme von až do čakárne. Tam ma Edward položil na sedačku a sadol si vedľa mňa.
„Bella?“
„Áno?“
„Zabudol som na jednu vec. Poď.“ A zase ma zdvíhal. Tentoraz to šlo rýchlejšie, zobral ma do rúk a rýchlym krokom odniesol do izby, kde som ležala.
„Čo sa deje?“
„Máš sa prezliecť do tohto.“ Podal mi nejaké oblečenie. Jasné, to je to, čo som mala pred tým. Niekto ho vypral. Už nie je od krvi.
„Dobre. Idem do kúpeľne,“ povedala som a šla. On si len stál a čakal. Rozmýšľala som nad tým, či on vôbec potrebuje sedieť. A dýchať. Podľa môjho skromného názoru nie. To chcem byť upír! Nie je to fér. Majú super život. Prezliekla som sa a vyšla von. Ešte stále tam stál, presne tak isto ako som ho videla, keď som do kúpeľne vchádzala.
„Teraz tu už Charlie asi je,“ usúdil a šli sme. Pred izbou ma pobozkal, a pri recepcii sa zastavil, aby som šla sama. Charlie nič nevie o našich stretnutiach či už v nemocnici, alebo vtedy večer. Nevie nič o knižnici, o upíroch a podobne.. Je toho veľa, čo ja viem a Charlie nie. Alebo to vie a je v tom, že ja neviem. Preto mi to nepovie, ale vlastne obaja vieme!
Charlie už nedočkavo sedel na sedačke a keď ma zazrel, rozbehol sa ku mne. Objal ma a stále sa usmieval.
„Volala aj Renée. Chcela za tebou prísť...“
„... ale ty si ju odhovoril! Ak nie, tak...“
„Odhovoril som ju! Áno. Ale sľúbil som jej, že za ňou čo najskôr prídeš... aspoň na týždeň.“
„Rada,“ povedala som. Odviedol ma k autu, a ak mám priznať, už mi liezlo na nervy, že sa ku mne správajú ako k postihnutej. Ja sa predsa viem o seba postarať aj sama. Sadli sme do auta a šli domov.
„Ako sa cítiš?“ Ešte koľký mi položia túto otázku?
„Dobre, Charlie, to by som ešte ležala v nemocnici.“
„A nejako sa mi zdá, že už nekašleš.“
„Fakt!“ zvískla som. Ja naozaj nekašlem. Vôbec som si to nevšimla. Určite ma vyliečil Edward... Balzám na pery, bylinkový čaj...
Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nemožno 25. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!