Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 24. kapitola

28.03.2011 (07:15) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1138×

Neviem, nechápem, prečo sa o mňa stále tak staral. Jediné, prečo ešte so mnou trávil čas - síce sme obaja nadprirodzené bytosti, ale takých je na tomto svete veľa. Nielen, že ich mal aj v rodine, ale keby sa zastavil v susednom meste, našiel by najmenej päť čarodejníc. Väčšinou žijú v rodinách, ale ja som len s Charliem. Predpokladala som, že mu o niečo ide - má nejaký zákerný plán. Stále tu má východiskovú možnosť - povedať zbohom a vypariť sa, nechať ma Larise napospas. Aj keď, prečo by mal robiť niečo iné. Prečo by nemal vykĺznuť z problémov živý a zdravý aspoň on? Možno chce... možno keď videl, ako sa mi obnovujú schopnosti, chce mi ich nejako ukradnúť alebo odobrať. Keď som sama, nedôverujem mu. Keď je však pri mne, viem, že nikomu nemôžem veriť viac, že naňho sa môžem spoľahnúť.

Ale vždy je to tu ale, a tento raz je to ale to, že vždy pri ňom cítim tú upírsku silu. Poháňa ma to k boju. Dobre, keď som s Larisou, ale zlé, keď som s Edwardom. A čo je veľmi, ale naozaj veľmi zlé je, že každým stretnutím sa to zväčšuje. Niekedy ma to tak ovláda, až ma to núti inak brať Edwardove slová. Keď mi povie, aby som pokojne zaspala, horko mu odvetím skoro krikom. Potom stíchnem a uvedomím si, čo som vlastne povedala. Edward sa však tvári, akoby ma nepočul. Niekedy som mu vďačná, že chápe tú silu, čo ma núti robiť nieto veci. Ale nevedel presne, čo sa v mojej hlave deje - a ani sa mu to nechystám povedať. Nielen, že sa o mňa tak stará, ešte by som ho mala zaťažovať týmto. Zrazu vošiel do dverí, pekne ma vyľakal.

„Ahoj, Bella,“ usmial sa, podišiel ku mne a letmo ma pobozkal na líce. Síce som sa nevidela, bola som si na sto percent istá, že sa červenám ako rak.

„Ako sa cítiš?“
„Pýtaš sa ma to každý deň. A ja ti vždy odpoviem: dobre.“
„A dnes sa to zmení?“ Sadol si na stoličku k mojej posteli a sledoval ma. Niekedy mi pripadalo, že je ako z kameňa - nie kvôli farbe jeho bledej a ľadovej pokožky, jednoducho mu nikdy nič nevadilo. Som pri Belle celú noc? Chcem krv? Nudím sa tu? Už jej mám po krk? Smrdím? Jeho odpoveď - nevadí. Tak to vyzeralo, ale ja som vedela, že vo vnútri určite niekedy trpí. Tak ma napadlo, či niekedy v živote vôbec plakal. Možno keď bol ešte človekom, ale ako upír, to pochybujem.

„Nezmení,“ povedala som tvrdohlavo.

„Povedz, Bella, nad čím toľko premýšľaš?“ Zatváril sa utrápene.

„Už si ako upír niekedy plakal?“ Pozrela som mu do očí a čakala odpoveď. Na mojej otázke sa zasmial.

„Myslím, že nie. A ani som to neskúšal - takže ti neviem povedať, či upíri vôbec vedia plakať.“
„Ty si nevzdelaný.“ A aj teraz sa zasmial.

„Prečo sa na každej mojej vete...“
„... smeješ? Neviem. Príde mi to také. A ja že som nevzdelaný?“
„No, ak si vezmeme, že si sa učil len ako človek, že prešlo toľko času, a že ste sa tam učili hlúposti...“
„Hlúposti?“
„Áno. Určite si si myslel, že svet je plochá doska. Namiesto zošitov ste mali jaskyne, a v nich ste kreslili ohorenými kosťami mamutov,“ vymýšľala som hlúposti a slová sa mi sypali z úst sami.

„Bella, zlatko, nejako si si pomýlila dobu kamennú s obdobím, keď som žil ja! Bolo to pred cca štyristo rokmi. A doba kamenná bola pred naším letopočtom, dávno pred ním.“
„Edward, ja nie som hlúpa.“
„Ja to predsa viem.“ A zase ma pobozkal na líce.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 24. kapitola: