Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 15. kapitola

19.03.2011 (08:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 712×

V každom prípade je možné, že tá žena prišla z blázinca. A vôbec to spolu nesúvisí. Ten prepad v knižnici, kde Edward zabil toho muža... a tá žena, ktorá prišla pomstiť svojho muža... Je to len náhoda. Musím si byť istá. Už o hodinu idem do školy. Akoby som tam šla prvýkrát... som nervózna.

Samozrejme, nie preto, že mi dvakrát siahli na život. To ma nijako netrápi. Ide však o to, že sa bojím pravdy. Ale teším sa na ňu. Je mi jedno, ako ho presvedčím, aby mi ju povedal. Ale je jedna vec, čo mi nepovie, a čo ja nepoviem jemu. Ja mu neprezradím o mojej nečakanej návšteve a on mi nepovie prečo zrazu tak zamrzávala. A to by som chcela vedieť...

Rozhodla som sa, že namiesto tohto bezcieľneho rozmýšľania môžem urobiť raňajky. Tak som sa postavila a šla spraviť Charliemu praženicu. Ja vlastne ani nebudem. Nemám chuť na jedlo. Chcem informácie, nie potravu. Keď zistím informácie, budem sa zasa starať o ostatné. Trvalo to len pätnásť minút. Ja potrebujem moju myseľ zamestnať na niečo iné a dlhšie.

„Ahoj... Už si urobila raňajky?“
„Áno. Tak to robievam, alebo?“
„Jasné... S tou školou si to nechceš rozmyslieť?“ Zíval Charlie.

„Nie,“ povedala som. Celú panvicu som vysypala na jeho tanier, a ako vždy sa čudoval, prečo nejem aj ja.

„A ty si nedáš?“
„Už som mala,“ zaklamala som. Sledovať Charlieho pri raňajkách nie je žiadna zábava a je to navyše nudné. A nechutné. Tak som si prehodila cez rameno tašku a bundu, už som otvárala dvere...

„To ideš tak skoro?“
„No...“ Otočila som sa. Zabuchla som a konečne zacítila čerstvý vzduch. Sadla som do auta, niekoľkokrát naštartovala... Nič. Do pekla! Veď benzín má, čo ešte chce? Musím ísť peši. Znechutene som vstala a vydala sa naproti dažďu a mrakom. Počas cesty som myslela na nové auto. Také pekné a rýchle. Vtom okolo mňa ako blesk preletelo nejaké také. Lesklé, čisté a drahé. A v okienku vodiča som zazrela Edwarda. Klamár jeden. Síce neklame, zamĺča, a to je ešte horšie. Aspoň viem, že ide mojím smerom.

Pridala som do kroku a po chvíľke som bežala. Musím ho zastaviť ešte na parkovisku, opakovala som si dookola. A aj som ho zbadala. Ako víchor som sa k nemu dohnala, našťastie ešte len stál pri svojom aute.

„Takže.“ Dychčala som.

„Nie, Isabella.“
„Nechcela som ťa požiadať o ruku.“ A on len prekrútil očami.

„Pýtam sa ťa niekoľko otázok. Prvá je: ako to, že si sa tak rýchlo pohyboval?“
„To sa ti iba zdalo. Bola si zmätená,“ vysvetľoval mi, no vedela som, že klame. Nechala som to však tak.

„Ako to, že ten muž mal také dlhé zuby?“
„Tiež sa ti to zdalo. Keďže si mala rozmazané videnie, všetko bolo iné.“
„Zlomil si mu väzy.“ To nebola otázka.

„Ja viem. Keby som to neurobil ja jemu, urobil by to on tebe... a mne.“
„Ako to, že si prišiel?“
„Išiel som okolo, a keď som počul krik, pozrel som sa aj dovnútra.“
„Prečo ma chcel zabiť?“
„Prečo to hovoríš, ako by ti to ani nevadilo? Ešte nedávno si skoro prišla o život a ty to len tak...“
„Prečo ma chcel zabiť?“
„Neviem.“ Aj teraz klamal.

„Vy ste sa poznali? A prečo si to všetko nevysvetlil políci? A prečo mal on aj ty také chladné ruky?“

„Isabella, daj mi už pokoj,“ povedal a prešiel okolo mňa akoby som bola vzduch. Na všetky otázky, ktoré som sa ho pýtala, klamal. Budem ho otravovať ešte dlho, pokiaľ sa nespamätá a nepovie pravdu! Vošla som do haly a obzerala sa po študentoch. Chcela som nájsť Jessicu. Našla som však niekoho iného. Tú ženu, čo ma prepadla. Tú, ktorá rozbila sklo. Tú, ktorú ovládala nejaká moc. Moc... možno je niekde v okolí nejaký upírí čarodejník. Nikdy som však neverila v upírov. Podľa mňa boli odjakživa len čarodejníci. Takže som to mohla byť ja! Nie, to je blbosť. Ale nejaké vysvetlenie existovať musí. A ja sa musím vypariť buď hlbšie medzi ľudí, alebo zmiznúť domov.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 15. kapitola: