Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemožno 14. kapitola

15.03.2011 (07:00) • Elie • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 951×

Štvrtok ráno, pol siedmej:

Včera som presvedčila Charlieho, aby ma pustil do školy. Najprv mi napíše ospravedlnenky on a potom lekár. Idem tam len kvôli pravde. Chcem vedieť čo sa tam stalo. A dúfam tiež, že Edward tam bude. Síce som ho nevidela, myslím, že to bude tým, že chodím neskoro na obedy a hodiny máme asi iné. No, ale nie som tu až tak dlho. Ak to bude nutné, spýtam sa sekretárky. No ešte neviem, čo presne jej poviem, ale najprv treba vymyslieť dobrý dôvod na čo vlastne potrebujem vedieť Edwardov rozvrh. Sedela som na posteli a niečo si čmárala na papier, keď v tom niekto zaklopkal na dvere. Najprv som otočila hlavu k dreveným dverám, ale zvuk nešiel spoza nich. Niekto klopkal na sklenené dvere od balkónu. Zľakla som sa, ale zároveň som bola zvedavá. Postavila som sa, aby som lepšie videla, ale bol tam ešte ten záves. Tak som ho odhrnula a spadla na zem. Tá ženská ma riadne vystrašila! Čo robí na mojom balkóne? Usmievala sa a nechtom ďalej klopala po skle.

„Neotvoríš mi?“ povedala, ale ledva som ju počula.

„Kto ste?“ vyzvedala som.

„Otvor mi a poviem ti.“
„Bohužiaľ, to nemôžem.“ Sklonila som hlavu. Vtedy jej hraný úsmev zmizol. Pekne sa nazúrila a vrhla sa do skla. Skrčila som sa, až som čupela a hlavu si skryla rukami. Počula som rozbitie skla, a nejaké črepiny dorazili až ku mne. Pomaly som k nej otočila hlavu. Upierala na mňa svoje, skoro, červené oči. Opatrne som sa postavila, no pohľad z nej nespustila.

„Čo odo mňa chceš? Prečo si prišla?“
„Nemáš právo klásť mi otázky! Ale ak chceš, tak ti odpoviem. Zabila si mi priateľa."
„Čože? Zmýlila si...“
„Nie! Mlč! Nepomýlila som sa. Si to ty. A preto ťa teraz aj zabijem...“ Drgla do mňa a zvalila ma zase na zem. Ak prežijem, už z nej nevstanem. Neznesiem, ak by som mala ešte raz spadnúť. Aj tak viem, že ma nezabije... alebo...

„Nechápem, ako si nad ním mohla vyhrať. Si úplne nešikovná a slabá,“ škriekala na mňa. Keďže bol balkón rozbitý, bolo počuť ako Charlie zabuchol dvere auta.

„Bella?! Čo si to urobila z dverami na balkóne? Čo sa stalo?!“ A už bežal do vnútra.

„Dobre, najprv sa zbavím jeho. Súhlasíš, však?“
„Nie! Stoj!“ kričala som na ňu, ale šla ďalej. Potom zastala. Prišlo mi to čudné. Čo sa jej stalo? Postavila som sa a podišla k nej. Najprv som sa bála, ale musela som niečo robiť. Až som odskočila. Celé oči mala čierne! Drgla som do nej. Iba sa trochu pohla... Charlie už šiel po schodisku. Musím ju skryť! Schytila som ju za ramená a hodila do skrine. Zabuchla som a dvere pevne držala.

„Čo si to porobilo, dievča?!“ pýtal sa nechápavo Charlie.

„No, veď vieš, aká som šikovná. Malá nehoda.“ Zasmiala som sa.

„Ale niekto to bude musieť zaplatiť.“
„Ty. Taký je už život otca nešikovnej dcéry.“
„Áno, a je ťažký. Neublížila si si, však?“
„Nie,“ odvetila som. Tak šiel dole. Konečne! Čo teraz urobím s tou... onou? Otvorila som skriňu a ešte stále tam nehybne ležala. Je to v pohode. Vydýchla som si a uvoľnene si ľahla na posteľ. Nezabije ma. No v tom sa prebrala k životu a zase vrieskala:

„Čo sa to... to ty! Čo si mi urobila?“ Ponáhľala sa ku mne. Bola už pri posteli, keď jej oči opäť zčerneli a spadla na zem. Čo sa to tu do čerta deje? Musím sa jej čo najrýchlejšie zbaviť. Okolo zábradlia balkóna som obviazala plachtu. Vôbec to nebolo také ľahké ako vo filmoch. Konečne som ju mohla spustiť. Teda, ďalšiu plachtu som jej obmotala okolo pása a až tak spustila. Keď bola blízko pri zemi, len tak som ju tam šmarila. Potom som sa chystala zliezť dolu ja, ale prišlo mi logickejšie ísť cez Charlieho, aby sa potom nepýtal ako som sa objavila vonku.

„Idem, na prechádzku... s autom,“ vysvetlila som mu a už letela na záhradu. Naložila som ženu do kufra, ale zastavila som sa. Čo s ňou akože urobím? Ešte ma obvinia z únosu! Musela som sa prehovoriť. Odviezla som ju k najbližšej autobusovej zastávke - našťastie tam nikto nebol. Posadila som ju na lavičku a zmizla. Musela som si pohnúť, lebo jej čierne oči sa už postupne menili na normálnu farbu. Nie len, že neviem čo sa stalo tam vtedy, ešte musím riešiť aj toto. No aspoň je toho menej. Predpokladám, že tá žena za mnou prišla kvôli tomu chlapovi, čo ma v knižnici skoro zabil. Ale ja som ho nezabila. To Edward.

Autor: Elie, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemožno 14. kapitola: