Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 16. kapitola

12.11.2011 (15:30) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 2× • zobrazeno 989×

„Bella..."

„Bella, pamätáš sa na Xéniu?"

„Jasné, veď si mi o nej už raz rozprávala," odpovedala som jej. Nevedela som, čo to vyvolá u Tonyho.

„Čo? Ty si jej povedala, kto je Xénia? Čo ti preskočilo? Si obyčajná blonďatá blbka!" začal na ňu kričať Tony.

„Prestaň!"

„Len som sa pýtala, prečo ma chcú Volturiovci chrániť a prečo je taká ľudská," povedala som s veľkou hystériu v hlase. Okamžite prestal.

„Aha."

„Tak a...?"

„Ušla a nevieme, kde je."

„Čo má spoločné so mnou?!" opýtala som sa ich nechápavo.

„Jane ti to nepovedala?"

„Nie, čo?"

„Predtým zabíjala ľudí."

„Kedy predtým? A čo ja mám s tým?"

„Nechaj ma dopovedať a dozvieš sa!"

„Volal mi Aro, máme sa ponáhľať!"

„Poviem ti to niekedy inokedy," sľúbil mi Tony.

„Vybavila som to s tvojim ocom," povedala mi Jane. Urobila som ten najnormálnejší úsmev, ktorého som bola schopná a s tichým: „Ďakujem", poďakovala.

„Tak poďme do auta-" začal Tony, ale ja som ho predbehla. Ešte raz budem niekoho tak predbehovať, tak v mojom tele neostane ani štipka krvi.

„A tam mi to ešte raz všetko vysvetlíš, však?"

„Bella!" okríkol ma, ale našťastie mi to začal vysvetľovať.

„Nevieme, ako nás tak mohla oklamať, nás Volturiovcov!"

„A v čom vás oklamala?"

„Nevieme ani ako, ale skryla si myšlienky niekde dozadu hlavy! Preto Aro nemohol nič vidieť," povedal mi.

„Tak má nejaký štít-"

„Nie, lebo štít m-"

„Tam je Cole a máva na nás!"

„Tak nech! Prosím, pokračuj."

„Zastavíme! Určite si hladná," povedal mi a na jeho dôkaz mi zaškvŕkalo v bruchu. Podrazák.

„Ahoj, zlatíčko!"

„Daj si pohov, Cole, nestojím už o teba!"

„Ja nemyslím teba! Jane je v posteli lepšia," povedal mi a začal sa smiať. Potom prišiel za Jane a chytil ju za zadok. Vtedy mi všetko doplo. Klamala ma! Ta malá blbá blondína ma klamala. Chcem zomrieť. Nie, takto myslieť nemôžem. Prečo do Forks nechodí žiaden autobus?! Iba ak by som zavolala Ang. Áno, zavolám jej. Vybrala som telefón, keď mi ho chcel niekto zobrať. Bola to Jane.

„Nechytaj sa ma a pusť môj mobil!" povedala som jej. Ihneď ho pustila. A ja som mohla zavolať Ang.

„Ahoj, Ang! Nemôžeš po mňa prísť?!"

„Prepáš, ale nie! Naši chcú, aby som sa učila na test, ktorý mám zajtra a pritom teste ešte musím pomôcť našej hlúpučkej sestričke," vysvetlila mi.

„Tak nič, ďakujem, pa!" A zložila som. Nič vyzývavejšie som si už ani nemohla obliecť. Super! Tak som išla smer Forks. Na podpätkoch už nikdy nebudem chodiť. Veď som ani nikdy nechala, len tá sláva to odo mňa očakávala.

„Ahoj, kočka! Nechceš zviesť? Mám krásny byt-"

„Odpáľ!" A takto to išlo ešte minimálne desaťkrát. Už mi ostávala iba jedna temná ulička, potom pätnásť minút chôdze, ale keby som nemala tie topánky, tak iba päť až desať minút. Mala som pocit, že ma niekto sleduje. Stále som sa otáčala, ale nikoho som nikde nevidela. Žiaľ ten blbý pocit vo mne stále ostal.

„Teba sme tu ešte nevideli." Počula som za sebou slizký hlas, tak som sa otočila. Bol to asi štyridsaťročný chlap a s ním ešte dvaja, tak tridsaťpäťročný. Rýchlo som sa obrátila a chcela som odísť, ale aj predo mnou niekto stál. Ďalší muži. Nemala som šancu utiecť. Ak ma znásilnia, tak nechcem prežiť. Jeden chlap ku mne pristúpil, tak som mu vrazila do rozkroku a chcela odísť, keď ma jeden z nich schytil za ruku a hodil na stenu. Začal ma drzo bozkávať. Uhryzla som ho do pery.

„Au! Ty blbá štetka!" Ostatní sa zasmiali.

„Uvidíte, bude moja!" povedal im a znova ma začal bozkávať. Teraz už ale jeho ruka potulovala po mojom tele. Chcela som zakričať pomoc, ale z úst mi nevyšiel ani jeden hlások, len tiché vzlyky. Dúfam, že to neprežijem.

ďalšia kapitola

minula kapitola

Prepáčte, že ste tak dlho museli čakať, ale nestíhala som. Čo myslíte, zachráni niekto Bellu alebo zomrie? A chceli by ste viac vedieť o tej Xénii? Prosím napíšte do komentárov. Vopred ďakujem.