Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 15. kapitola

30.10.2011 (19:00) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1018×

„Ok!" Keď sme vošli dnu, nemohla som veriť vlastným očiam. Veď...

Veď to sú Cullenovci. Oh, nie! Čo budem robiť? Nič! Určite si to nevšimnú, veď sú to len hlúpi upíri. Nie! Ako naschvál sa otočili naším smerom. No nepozreli sa na mňa, ale na Jane. Asi ju spoznali. Ten zvláštny upírí elf kráčal k nám. Čo som komu urobila?!

„Ahoj, ja som Alice!" predstavil sa nám ten elf.

„Ahoj, ja som Izzy, ale to asi viete, a toto je moja agentka Jane," predstavila som nás a nezabudla to dodať v množnom čísle. Jasper s Emmettom sa začali smiať.

„Ospravedlň Alice, ja som Carlisle, moja manželka Esme, Emmett, jeho priateľka a už vlastne aj manželka Rosalie, Edward a Tanya, Alice už poznáš a jej manžel Jasper," predstavil mi svoju rodinu a pri tom na každého menovaného ukázal. Všimla som si, že len pri Edwardovi nepovedal manželku. Títo upíri sú divní.

„Veľmi ma teší! Ospravedlňte nás, ale ideme sa pripraviť."

„Samozrejme!" Gucci nás viedol a pritom mi rozprával do čoho sa budem obliekať.

„A prosím..." začal Gucci, ale nestihol ani dopovedať, lebo som ho predbehla.

„Už nie, prepáč! Buď rád, že som súhlasila s Colom," povedala som mu a vážne by mal byť rád.

„Áno, prepáč." Iba som sa usmiala.

„No, tu sú," povedal Gucci a začal ma dirigovať.

„Obleč!" rozkázal mi a podal mi šaty a lodičky. Vyšla som na pódium a tvárila sa ako profesionálna modelka, čo je naozaj smiešne. Hneď mi dal ďalšie šaty. Ďalšie, pri ktorých Edward na sedadle stuhol, ďalšie a lodičky, ďalšie, pri ktorých Edward skoro slintal, a tak to išlo ďalej. Našťastie po dvoch hrozných hodinách to skončilo, tak som sa prezliekla do normálneho oblečenie. Niekto zaklopal na dvere.

„Ďalej!" zakričala som.

„Prepáč, že ťa vyrušujem, ale mohla by som sa ťa niečo opýtať?"

„Samozrejme, Alice," odpovedala som jej.

„Bude možné nejaké šaty kúpiť a urobiť tak, aby žiadne kópie na svete neexistovali?" Tomu som sa zasmiala. Keď to hovorila, tak som si myslela, že sa priznáva k niečomu zlému, lebo tak naozaj vyzerala.

„Áno, určite! A ak nie, tak Gucciho presvedčím ja osobne," sľúbila som jej.

„Ďakujem, Be-, Izzy!" Už chcela zmiznúť, no to som tu nemohla byť ja.

„Čo malo znamenať to Be-?"

„No... veľmi sa podobáš na jedno dievča, ktoré práve prišlo do Forks," vysvetlila mi. Vedela som presne, že vie, kto som.

„Aha, tak ja ťa už zdržovať nebudem, maj sa!" Zrazu ma niečo napadlo.

„Alice, nešla by si niekedy na kávu?"

„Jasné, tu máš moje číslo, pa!"

„Ďakujem, bye!" Po pol hodine prišla Jane, či by sme už nešli. Samozrejme som jej povedala, že áno. Rozlúčila som sa s „mojim otcom" a išla. Po ceste som počula, ako sa elf dohováral s idiotom, kto bude mať moje číslo. Hlupáci, veď oni ho nemajú, ale keď jej prezvoním, tak ho mať bude. Do kelu! Ale ja niečo vymyslím.

„Jane, kam to ideme?" opýtala som sa jej.

„Môžeš sa prezliecť," povedala mi, ale nič viac. Zastavili sme až pred nejakým domom.

„Všetko najlepšie, Bells!" vykríkla Jane s Tonym spolu, až som sa zľakla. Za všetko som im poďakovala.

„Tu máš od nás darčeky a teraz náš spoločný," povedal smutný Tony.

„Lamborghini máš odo mňa!" povedal mi Tony. Skočila som mu do náručia ako malá a dala mu pusu na líce.

„Ďakujem!"

„Ja som ti kúpila Jaguára," povedala mi s úsmevom na tvári Jane.

„Ďakujem vám!" Potom sme začali oslavovať. Vlastne som pila a jedla iba ja a občas aj Jane. Preto sa jej Tony smial. Bola to tá najlepšia oslava, akú som kedy mala.

„Už by sme mali ísť," povedala mi Jane.

„Veď je iba jedenásť!"

„Ale zajtra máš prehliadku."

„Fajn, tak bye, Tony!"

„Dobrú noc!" Keď sme konečne dorazili do hotela, tak som hneď spadla do postele a zaspala som. Snívalo sa mi o nejakom hrade, Jane s krvavočervenými očami a Cullenovcoch. Zvláštne bolo, že som bola pri Edwardovi a on ma držal okolo pásu. Tŕŕŕŕn! Zľakla som sa a spadla som na podlahu. Prečo mi musela dať Jane ten budík tu?

„Jane! Nemôžeš mať proste normálny budík, ktorý by nezobudil mŕtvolu?"

„Nie, lebo to by ťa nikto nezobudil," povedala mi a vyplazila na mňa jazyk.

„Rýchlo sa prezleč a ideme!" rozkázala mi Jane.

„Rozkaz, šéfe!" A už som sa išla pripraviť. Peter nás už čakal.

„Vyspaté?" opýtal sa nás s úsmevom na tvári. Aspoň niekto, kto má byť prečo šťastný.

„Ani nie," začala som, „nepočul si náhodou taký budík, ktorý zvonil na celé mesto, lebo ak áno, tak to bol Janin budík."

„Aha!" povedal a hneď na to vybuchol do veľkého smiechu. Nechápavo som sa pozrela na Jane, ale aj tá vyzerala, že to nechápe. Cs!

„Toto nie je vtipné! Ja som kvôli tomu budíku spadla na podlahu." Ak som si myslela, že sa viac nedokáže smiať, tak to som bola na veľkom omyle. Toto ak niekto počul, tak si bude myslieť, že nás vozí nejaký blázon.

„Hurá, už sme tu!" vykríkla som a Peter s Jane vybuchli do smiechu.

„Už zase." Rovno som išla hľadať ocka.

„Dcérka, ahoj!"

„Oci!"

„Ako sa máš?"

„Dobre a ty?"

„Budem sa mať dobre, keď toto všetko skončí," priznal sa mi.

„Neboj, všetko dobre dopadne," povedala som mu.

„Tu si sadni a nechaj všetkých, aby ťa obskakovali." Iba som prikývla. Už som mala ísť. Keď začne nová pieseň, tak mám ísť na pódium a tam sa modliť, aby som nespadla. Nakoniec som to všetko prežila a o dve až tri hodiny sa to skončilo.

„Poď na oslavu, prosím," prosil ma už asi dvadsiatykrát otec.

„Som unavená."

„Iba hodina, veľmi ťa prosím." Nedokázala som mu povedať nie. Vedela som, ako bude smutný.

„Ale iba hodinu, rozumieš?!"

„Ďakujem, ďakujem, ďakujem!"

„Ok."

„Ahoj," pozdravil ma elf.

„Ahoj, ako sa máš?"

„Dobre a ty?"

„Ujde to a aké šaty sa ti páčili?" opýtala som sa jej.

„No... chcela by som iba dvoje, Jazz už išiel za Guccim," povedala mi. Ja som sa na ňu usmiala. Videla som, ako k nám ide nahnevaný Jazz.

„On chce, aby sa všetky šaty dali kúpiť, a aby boli aj kópie!" povedal rozzúrený Jazz. Ani som si nevšimla, že k nám prišli Cullenovci a aj tá ich druhá rodina. Emm sa začal nehorázne smiať. Nakoniec ho utlmila až Rosalie.

„Naozaj?" opýtala sa Alice smutným hláskom. Jasper ju pohladkal.

„Sľúbila som ti, že tie šaty, ktoré si vyberieš budeš mať a ja svoje slovo vždy splním?" povedala som jej.

„Ďakujem ti," povedal Jazz a ďalej sa venoval Alice. Ja som išla za Guccim. Bolo to trochu ťažšie, ale má ma rád, tak na to pristúpil.

„Zajtra ti tie šaty donesiem," povedala som jej.

„Ďakujem ti." A potom ma objala.

„A kde bývaš?"

„Jasné." Neviem ani, z kadiaľ vybrala papier, ale napísala mi adresu.

„Ja už pôjdem, rada som vás videla!" Išla som k Jane. Vyzerala vystrašene.

„Čo sa deje?"

„Poď, ideme!"

„Bella, musíš sa teraz robiť, že si normálny človek a nie celebrita!" povedala mi Jane.

„Ale prečo?"

„Bella, ver nám," povedal mi Tony a ani som nevedela, že tu je.

„Okamžite prestaňte! Povedzte mi prečo," povedala som im.

„Bella..."

ďalšia kapitola

minula kapitola

Chcela by som sa poďakovať za komentáriky k minulej kapitole a ospravedlniť sa za dlhé čakanie. Aby ste sa nehnevali, tak táto kapitola ma cez tisícsto slov. Prečo sú Jane a Tony tak vystrašení? Onedlho to bude aj pohľad z Volterry. Dozviete sa viac o Xénii. Nechceli by ste iný pohľad než ten Bellin? Napríklad Alicin, Edwardov, Emmettov, Janein... Napíšte do komentárikov. Ďakujem.

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 15. kapitola: