Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 12. kapitola

10.09.2011 (12:45) • van • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1358×

„Rozmysleli ste si to?" Tomu som sa zasmiala ja.

„Nie, len..."

„Nie, len vašej priateľke by sa nemuselo páčiť, keby vedela, že ste ma pobozkal a ponúkol ešte niečo viac!" povedala som mu a zasmiala som sa. Jeho výraz bol super. A to som si myslela, že sa vo Forks budem nudiť.

„To by si neurobila!" povedal mi ráznym hlasom. Blbec, nevie čoho som schopná. Keď si popová senzácia, tak ťa to kúsok zmení. Mala som šťastie, že som z Forks odišla a stala sa zo mňa celebrita.

„Ale urobila! Ale..."

„Ale čo?" opýtal sa ma celý napätý Edwin, alebo ako sa to volal.

„Keby si mi ponúkol prácu, tak by sa o tomto nikto nemusel dozvedieť!" povedala som mu.

„Fajn, ale nikto sa o tom nedozvie?" opýtal sa ma. Magor. Veď som povedala, že to nikomu nepoviem. Tak, ja už som videla veľa upírov, ale ani jeden nebol taký hlúpy ako tento Edwin.

„Ak to ty nikomu nepovieš..."

„Jasné, že nie!"

„Tak... ponúkneš mi tú prácu?" opýtala som sa ho s úsmevom na perách.

„Čo prosím?!"

„Si hluchý, či čo? Máš mi ponúknuť prácu alebo..."

„Nie, prosím, mohla by si robiť v mojom podniku?"

„Samozrejme! Vidíš, nebolo to až tak ťažké!"

„Povedal som im, že ťa idem hľadať, tak by sme tam mohli prísť spolu!" povedal s nenávisťou v hlase. Sme na tom rovnako, Edwin.

„Tak po prvé, budete mi vykať a aj ja vám, a po druhé, áno, pôjdem s vami!"

„Super!" Celú cestu bol ticho. Aspoň vie, kedy má byť ticho. Asi jediná vec, ktorú ten debil pozná. Alebo skôr vie. Už len pár krokov a budem v spoločnosti jeho rodiny, konečne.

„Prepáčte, že som tak náhle odišla, ale ja..." nedopovedala som, lebo som nevedela pokračovať. Čo by som im mala povedať.

„To je v poriadku!"

„Chýbala si nám!" povedali mi Emmett s Jazzom naraz. Tak tu sa niečo stalo, keď som tu nebola. S nechápavým výrazom som sa pozrela na Emmottou priateľku. Keď uvidela môj výraz, tak sa pustila do rozprávania. Vraj Emmett s Jazzom sa začali hádať. Emmett povedal, že jeho darček sa mi bude páčiť viac, a tak sa začali hádať. Tak to už som skoro skončila na zemi.

„Urobím vám radosť a vaše darčeky odbalím ako posledné!"

„To bude super, počkaj, čo?!"

„Chcem sa vám poďakovať za takú nádhernú oslavu, a Edwinovi za to, že ma išiel hľadať, ďakujem!" povedala som im a už som sa chystala ísť rozbaľovať darčeky, keď sa všetci začali smiať a Edwin ako raketa odišiel.

„Čo som povedala?" opýtala som sa ich, ale oni sa stále iba smiali. Rozhodla som sa ísť hľadať Edwina. Sedel na lavičke. Bol krásny... Nemôžem takto myslieť!

„Ahoj, môžem si prisadnúť?" opýtala som sa ho opatrne. Iba sa usmial a prikývol.

„Čo som povedala?" opýtala som sa ho.

„Nevolám sa Edwin, ale Edward," povedal mi, ale ja som nejako nechápala. Nie je to jedno, či ho nazvem Edwin, alebo Edward, veď tak-či-tak ma nemá rád.

„Nechápem," priznala som sa.

„Nechaj tak! A vieš, že mi teraz tykáš?" opýtal sa ma s úškrnom.

„Prepáčte!"

„Nie!" vyhŕkol až príliš rýchlo.

„Vykajme si!" povedala som mrazivým hlasom.

„A čo to vlastne budem robiť?" opýtala som sa ho rýchlo, aby sme zmenili tému.

„Ak budete robiť v tejto reštaurácii, tak sa určite niečo pre vás nájde, Isabella, nebojte sa!" povedal mi.

„No... dúfam, že nie ste negramotná," povedal mi a ja som sa pri slove negramotná zaškerila.

„Hovorte mi Bella," povedala som mu.

„Svojich zamestnancov volám celým menom a už by sme aj mohli ísť!" povedal mi. Nikomu ešte neprišlo divné, že tak mladý chalan má taký podnik?

„Mám priateľa, ktorý potrebuje nutne nejaké dievča, a ja si myslím, že tá práca je pre vás tá najlepšia," začal rozprávať, a ja som sa bála, čo povie za debilinu, samozrejme nesklamal. „Robili by ste tam štetku. Ako hovorím, pre vás to najlepšie." Debil.

„Ja si nemyslím, vaša priateľka je krajšia ako ja, a tú by váš priateľ alebo frajer určite s radosťou..." Nestihla som ani dopovedať, lebo ten debilný pajác ma strihol.

„Moja priateľka nepotrebuje pracovať!" povedal a už otváral dvere. Vedela som, že nás všetci počujú, tak prečo to nevyužiť.

„Takže nepopierate, že ste gay," povedala som.

„Je mi to ľúto!" povedala som jeho priateľke, ktorá sa smiala aj s jej rodinou.

„Grrr!" zavrčal potichu Ed. To mi pripomína, že by som už o chvíľu mala ísť do hotela.

minulá kapitola

ďalšia kapitola

Autor: van (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ti povedať moje tajomstvo - 12. kapitola: