Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 15. kapitola + Epilóg

30.05.2011 (07:00) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 25× • zobrazeno 4436×

15. kapitola

Paul:

Večer som musel ísť domov, lebo ma vyhnal Billy. Vraj, že som u mojej Bellinky najviac cez noc. Ani som si nechcel predstaviť, čo by mi povedal, ak by som mu oznámil, že bude dedko. Našťastie sa rýchlo hojím, tak snáď by som to prežil.

Ešte som išiel k Samovi, musel som to niekomu povedať. Ani som neklopal, a hneď vošiel dnu. Sam sedel pred telkou, Emily bola v kuchyni.

„Nazdar,“ pozdravil som ich a zvalil sa k Samovi na sedačku.

„Ako jej je?“ spýtal sa ma.

„Veľmi dobre.“ Nad týmto som sa musel zasmiať.

„A čo jej vlastne bolo?“ spýtala sa Emily, ktorá si prisadla k nám. Už mala menšie bruško, no nebolo to veľmi viditeľné. Ach, už som si predstavoval, keď bude mať Bella také bruško a ja budem na ňom stále nalepený.

„Paul?“ Sam mi kýval rukou pred tvárou.

„Nič vážne, len bude Billy dedkom,“ šepol som a zoširoka sa usmial. Sam na mňa vypleštil oči.

„Bella bude mať bábätko?“ spýtala sa ma Emily.

„Nie, my budeme mať bábätko,“ povedal som hrdo.

„Billy ťa zabije,“ povedal Sam a začal sa rehotať.

„Veď práve toho sa obávam.“ Rukou som si zamyslene prešiel po tvári. Budem si musieť pripraviť nejakú reč, aby som prežil aspoň prvé dve minúty.

Sam zrazu odišiel z izby, no o chvíľu sa vrátil s fľaškami piva. Pripili sme si na našich budúcich potomkov a celú noc sme len pili. Emily išla medzitým spať, no neviem, či sa jej to podarilo, boli sme dosť hluční. Až do samého rána sme si spievali, rehotali sa a pili. Ráno o siedmej ma Emily vyhodila z ich domu a Sama ťahala hore do izby, cestou spadol asi dvakrát, myslím, že ho nechá asi spať na tých schodoch.

Ja som sa ani neobťažoval ísť domov a šiel som hneď za Bellou. Motali sa mi nohy a točila hlava. Dúfal som, že Billy ešte spí, lebo by ma prizabil už teraz. Opatrne som otvoril dvere od ich domu, našťastie tam nikto nebol. Pomaly som šiel po schodoch do Bellinej izby, no párkrát som sa potkol. Opatrne som otvoril dvere od jej izby a hneď ich zatvoril. No musel som sa o ne oprieť, lebo sa mi ešte viac motali nohy a treštila mi hlava.

Bella spokojne spala, no najviac ma zaujala, že si aj v spánku držala bruško. Nádhera.

Urobil som krok dopredu, no zamotali sa mi nohy a rozpleštil som sa na zemi. Bella zrazu zapišťala, očividne sa zľakla. Chcel som sa postaviť, no išla na mňa únava.

„Paul, preboha, čo tu robíš?“ pýtala sa rozhorčene.

„Prišiel som za svojou budúcou mamičkou,“ dostal som zo seba.

„Paul, ty si pil?“ spýtala sa s mierne nahnevaným tónom.

„Len trošku,“ šepol som. Zaprel som sa o ruky a pokúsil sa postaviť, konečne sa mi to podarilo. Postavil som sa a sadol si k Belle, teda, skôr som sa vedľa nej zvalil.

„Trošku?“ spýtala sa podozrievavo. Len som sa usmial, vlastne som ani nevedel, či som sa usmial...

„To by sa dalo veľmi dobre využiť,“ šepla a laškovne si oblizla pery.

„Čo chceš využiť?“ spýtal som sa jej zmätene.

„Tvoj stav,“ znova šepla, ľahla si na moje telo a sklonila sa k mojím perám. No o chvíľu sa mi na ne dravo vrhla.

„Bella, toto nie je dobrý nápad, ja sa asi na nič nezmôžem,“ šepkal som.

„Veď práve, môžem si robiť s tebou, čo len budem chcieť.“ Jemne ma pohladila po líci a ja som sa jej začínal pomaly báť. Asi to myslela vážne.

A naozaj myslela. O chvíľu zo mňa letelo tričko a sťahovala mi nohavice. Po dlhom mučení, ktoré mi spôsobovala svojimi perami, mi stiahla boxerky a nasadla na mňa. Bolo na nej dokonale vidieť, ako si to užíva, keď som na nezmohol na ani jeden dotyk a ona mala nado mnou moc. Po hodných minútach jej sladkého mučenia som sa konečne dočkal vyvrcholenia. Predtým som bol unavený, no teraz som sa cítil ako pred smrťou, úplne ma zničila. Spokojne sa zvalila na moju hruď a ešte ma trýznila svojimi prstami, ktorými ma hladila po hrudi a bruchu.

„Bella, chceš ma zabiť?“ šepol som zničene.

„Nie, to nechám na Billyho, dnes mu to povieme,“ šepla a zoširoka sa usmiala. „No, idem ja do sprchy, ty si zatiaľ oddýchni, máš na to takú polhodinku.“

Ešte ma pobozkala na čelo a na hruď. Postavila sa a sledoval som, ako mizla v kúpeľni. Len neviem, ako si mám oddýchnuť za polhodinku. Hodilo by sa skôr aspoň pol dňa.

Bella naozaj vyšla z kúpeľne o polhodinu a ťahala ma z nej. Ona ma chce naozaj zabiť. S povzdychom som sa posadil a obliekol sa. Ešte som skočil do kúpeľne, kde som si tvár opláchol ľadovou vodou, trošku to pomohlo.

Bella stála pri dverách, bola nervózna. Podišiel som k nej a chytil jej tvár do dlaní.

„Neboj sa, bude to v poriadku,“ povedal som rozhodne, ešte som ju pohladil po brušku a vydali sme sa dole. V kuchyni bol práve Billy so Sue.

„Paul, čo tu zasa robíš?“ spýtal sa ma Billy, nebol znova najpriateľskejší.

„Ocko, Paul tu bude teraz neustále, no možno sa aj neskôr presťahujeme do vlastného,“ povedala mu Bella. Billy sa zamračil a prepaľoval nás pohľadom.

„O čom to tu hovoríš?“ spýtal sa jej trochu nahnevane.

Hrdo som napol hruď. „Billy, Sue, budeme mať bábätko,“ povedal som rázne. Bella sa trochu striasla, tak som jej pevnejšie stisol pás.

„Ako prosím?“ pýtal sa Billy s červenou tvárou.

„Som tehotná,“ šepla Bella, chytila mi ruku a položila si ju na bruško. Sue sa zrazu zoširoka usmiala, podišla k nám a objala Bellu.

„Gratulujem, dcérka,“ šepkala jej a o chvíľu sa rozvzlykala. Bella začala plakať s ňou. Ja som sa opatrne pozrel na Billyho. Zrazu sa postavil a podišiel ku mne. Čakal som, že mi jednu strelí alebo niečo podobné, no chytil ma za rameno.

„Paul, najradšej by som ťa zastrelil, ale viem, že si sa zmenil a budeš dobrým otcom.“ Tak toto som nečakal. Potom objal Bellu, ktorá mi zbožne hľadela do očí.

Epilóg:

Tak, a takto sa začal nový príbeh šťastnej rodinky. Paul sa nakoniec prisťahoval k Belle, ktorá ho potrebovala pri sebe. Naskôr mala strach, že nebude dobrou matkou, no Paul dokázal zázraky. Jeho slová jej vždy dokonalo pomohli. Postupne jej rástlo bruško a Paul sa nedokázal od neho odtrhnúť. Svorka si z neho robila stále srandu, no jemu to bolo jedno. On bol hrdý budúci otecko...

Bella sa po prázdnínách už do školy nevrátila. Mala totižto súkromné učiteľa v podobe Alice Cullenovej, ktorá sa stala jej najlepšou priateľkou.

Nikto by nečakal, že bude mezi vlkmi taký mier, no stalo sa. Už nemali žiadne hranice. Upíri boli často v rezervácii a vlci chodili na návštevy ku Cullenovcom. No veď, ktorý vlk by odolal božskému jedlu Esme? Myslím, že nikto.

A Edward? No to bolo trochu zložitejšie. Jeho prvé rande s Leah dopadlo dobre, ona bola doňho zaľúbená, ale Edward si nebol stále istý. Chodili spolu často von, stali sa priateľmi, no láska z toho nebola nikdy. Bella si neskôr aj uvedomila, že k Edwardovi niečo cítila, no bolo to veľmi málo. A čo myslíte, ostal Edward navždy sám? Nie, nebojte sa, aj jeho čakalo šťastie. Síce mu to trvalo tridsať rokov, no potom už stál pred oltárom a svoje áno povedal krásnej upírke z Denali – Tanyi. A konečne to bola láska.

A Leah? Tá si našla po dlhšej dobe tiež lásku. Jacoba. Bella to čakala najviac, tušila to.

A viete, čo sa narodilo Belle a Paulovi? Bol to krásny chlapček, ktorý sa dokonalo podobal na jeho ocka. No to nebolo ešte všetko, o dva roky sa Belle znova zatočila hlava... Myslím, že už viete prečo. Po deviatich mesiacoch bolo na svete nové dieťatko, no tentoraz to bolo dievčatko. To ste mali vidieť Paula, vzlykal priam viac ako jeho milovaná Bella.

A to bol koniec. No pre nás, nie pre nich. Oni žili v prímerí a šťastí aj naďalej. Celá rezervácia akoby ožila. No hlavné bolo, že všetci našli svoje šťastie či lásku.

14. kapitola

Všetkým Vám chcem poďakovať za komenty, ktoré ste mi dávali počas celej poviedky, vždy ma nesmierne tešili a dosť povzdbudzovali k písaniu. Patrí vám jedno veľké ďakujem. Forevergirl

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 15. kapitola + Epilóg: