Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 13. kapitola

28.05.2011 (13:15) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 14× • zobrazeno 3368×

13. kapitola

Bella:

„Už viem, poďme do kina,“ navrhla som rýchlo, keďže mi Paul sľúbil romantický večer. Už dlho som nebola v kine, tak prečo to nevyužiť.

„Do kina? Myslel som niečo príjemnejšie,“ šepol mi laškovne do ucha a venoval mu jeden horúci bozk. Zachvela som sa. Vedela som veľmi dobre, čo má na mysli, no chcela som naozaj ísť do kina.

„Môžeme si urobiť príjemnú noc, ale teraz ideme...“ Z rozprávania ma vytrhli jeho pery, ktorými sa na mňa vrhol. Zvalil ma na posteľ a začal obšťastňovať môj krk.

„Paul... no tak, prestaň,“ smiala som sa a odtláčala ho od seba.

„Prečo by som mal?“ spýtal sa ma s hviezdičami v očiach. Objala som ho okolo krku, aby som si ho pritiahla k tvári.

„Vieš prečo? Lebo nebude príjemná noc,“ šepla som a rukou mu vkĺzla pod tričko, kde som prešla po jeho tehličkách. Obaja sme sa zachveli, len s ťažkosťou som odtrhla od jeho tela ruku. Bolo to ako droga.

Vtom sa Paul ihneď postavil a vytiahol ma za mnou. „Ideme,“ povedal rýchlo.

„Paul, sú len tri hodiny, kino začína o šiestej,“ pripomenula som mu. No znova sa mu rozsvietili oči. Podišiel ku mne, no ja som urobila krok dozadu.

„Máme ešte tri hodiny, treba to využiť,“ šepol a urobil znova krok dopredu. Keď ma objal, neodtiahla som sa. Zachvela som sa pod jeho dotykom a nechala som ho, aby si robil so mnou, čo chce. Nedalo sa mu odolať. Jeho horúce telo sa na mňa divoko tislo, až sme spadli na posteľ. Zachichúňala som sa a vplietla mu prsty do vlasov.

No vtom mu zazvonil mobil. „Och,“ pozvdychol si a zliezol zo mňa. Sadol si na kraj postele a zodvihol to. Ja som sa zozadu nalepila na jeho telo a perami ho začala hladiť po krku. Zacítila som jeho zachvenie tela, tak som to zopakovala. Jemne som mu skúsla pokožku, no vtom zmeravel. Odtiahla som sa a pozrela sa do jeho nahnevaných očí.

„A máme po romantickom večeri,“ povedal smutne a pohladil ma po líci.

„Sam?“ spýtala som sa, určite chce niečo znova on.

„Áno, Cullenovci zachytili na svojom území dvoch upírov a našlo sa pár obetí. Tie dve pijavice sú asi teraz na našom území,“ hovoril naliehavo.

„Toto nie je dobré, môžu ublížiť niekomu z rezervácie, musíme ísť tam,“ povedala som rozhodne. Nechcela som síce vidieť Edwarda, ale budem to musieť pretrpieť. Už týždeň od tých incidentov som ho nevidela. Bola som za to rada, aspoň som si mohla s Paulom vychutnávať každý deň plnými dúškami.

„Musíme sa premieňať?“ spýtala som sa ho vonku kyslo, chcela som byť radšej ako človek. A už ma nebaví trhať si stále veci.

„Nie, sú len chvíľu odtiaľto, môžeme sa prebehnúť,“ odvetil mi a chytil ma za ruku. No ja som si ešte k sebe pritiahla jeho tvár. Prisala som sa na jeho horúce pery a pevne ho objala okolo krku.

„Prepáč mi to, že z toho večera nič nebude,“ šepkal mi medzi bozkami.

„To je v poriadku, ešte si to vynahradíme,“ uisitila som ho a rozbehli sme sa do lesa. Úprimne, už ma toto nebavilo, možno by som mala odísť zo svorky... Chcela by som žiť ako každé normálne dievča. A hlavne by som chcela byť stále s Paulom. Ak by som odišla zo svorky, bola by som častejšie s Paulom.

O chvíľu sme boli tam. Toto bolo asi prvýkrát, čo tu každý zo svorky bol ako človek. Cullenovci stále presne oproti nim. Pohľadom som skĺzla na Edwarda, ktorý sa na mňa v tej chvíli žiarivo usmial. Rýchlo som od neho odvrátila pohľad a natlačila sa ešte viac k Paulovi, ktorý ma pevne objal okolo pásu.

„Budeme musieť pozmeniť hranice, aby sme ju dokázali chytiť,“ navrhol ten ich vodca. Až teraz som si všimla, že moja sestrička nejako zvláštne pozerá na Edwarda.

„Dobre, mali by sme sa teraz rozdeliť. Vy môžete byť na našom území a vy na našom. Ale rozdelíme sa tak, že bude vždy jeden upír a s ním pôjde vlk. Dobre?“ Ten Samov nápad sa mi vôbec nepáčil, nechcela som byť vo dvojici s nejakou pijavicou.

„Dobre, súhlasím,“ odvetil ten blonďatý upír.

A vtom už stál vedľa mňa Edward. „Čo chceš?“ odvrkla som mu. Paul mi pevne stisol pás.

„Budem s tebou vo dvojici,“ povedal s úsmevom.

„To si robíš srandu?“ Z Paulovej hrude sa ozvalo mohutné vrčanie, no môj braček vyzeral tiež, že po ňom asi každú chvíľu skočí.

„Paul, upokoj sa. Edward bude s Bellou a hotovo,“ povedal rázne Sam. Zamračila som sa naňho a znechutene sa pozrela na Edwarda, ktorý sa tváril až príliš spokojne.

Keď sa Sam s tým ich vodcom o všetkom dohodol, ja s Edwardom sme mali ísť smerom na sever. Z druhej strany pôjde Paul s tým svalnatým upírom. Ešte som sa premenila a mohli sme ísť. Edward šiel predo mnou, mala som chuť mu skočiť na chrbát, ale radšej som to neriskovala.

„Ako sa máš, Bella?“ spýtal sa ma po chvíli. A to, čo čaká, že mu ako odpoviem?

„Nemusíš odpovedať, vidím, že s Paulom ti to ide dobre,“ odpovedal si sám. No pokračoval ďalej.

„Vieš, musím priznať, že o tebe premýšľam každý deň, je to zvláštne,“ povedal zrazu a ja som prudko zaryla laby do zeme, aby som mohla zastaviť. Pozrela som sa naňho a zavrčala som.

„Vieš, Bella, ja som sa do teba si zaľúbil,“ povedal príliš nežne. Preboha, naozaj to povedal? Zbláznil sa? Ale vyzeral, že to myslí vážne.

A vtom sa mi strašne zatočila hlava. Nohy sa mi podlomili a moje telo spadlo na zem.

„Bella, Bells, počuješ ma?“ vedľa mňa sa ozýval naliehavý hlas, bol ako zvončeky. Stále sa mi točila hlava, nemohla som odpovedať.

A vtom sa môjho čela dotkla horúca ruka. „Belli, prosím, skús sa premeniť späť,“ prosil ma nahlas môj vlk. Skúsila som napnúť všetky svaly, až som sa premenila späť. No nohy ma neudržali a moje telo padalo k zemi. Paul ma automaticky chytil a pritúlil k sebe.

„Neboj sa, zlatko. Budeš v poriadku,“ šepkal mi do ucha. Začali sa mi privierať oči, tak som sa ponorila do hlbokého spánku.

O nejakú dobu som zacítila mäkkú posteľ pod sebou, tak som začala pomaly otvárať oči. Nechcela som riskovať ďalšie, nepríjemné točenie hlavy.

„Nehýb sa, Belli,“ ozval sa vedľa mňa Paul. Nežne ma pohladil po líci. Otvorila som oči a uvidela jeho smutný a trochu vystrašený výraz.

„Bella, ako sa cítiš?“ Otočila som pomaly hlavou, z druhej strany postele stál ten ich vodca, myslím, že sa volá Carlisle.

„Zvláštne,“ šepla som. Bola to aj pravda.

„Paul, môžeš na chvíľu odísť, potrebujem sa s Bellou porozprávať,“ povedal môjmu vystrašenému vlkovi, ktorému sa veľmi nechcelo odísť.

„Paul, choď, som naozaj v poriadku,“ uistila som ho.

Paul ma nežne pobozkal na líce a odišiel. Otočila som sa znova na Carlislea. Sadol si ku mne bližšie, no ja som trochu odtiahla. Predsa len mať v posteli upíra...

„Bella, asi viem, prečo si odpadla,“ povedal.

12. kapitola - 14. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 13. kapitola: