Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemôžem ťa milovať - 1. kapitola

04.05.2011 (07:45) • Forevergirl • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 4572×

1. kapitola

Bella:

Rýchlo som utekala do svojej izby, aby som sa mohla pripraviť na večer. Vletela som do izby a schmatla veci na sprchovanie.

Zrazu niekto zaklopal. „Ďalej,“ povedala som.

Dnu nakukla Leah, ale ďalej nešla. „Príde dnes Paul?“ spýtala sa ma s úsmevom. Svoju staršiu sestričku som milovala, boli sme nerozlučné priateľky a sestry dohromady. Poznali sme každé svoje tajomstvo.

„Jasné.“ Rukou som ukázala na košieľku, ktorú som mala nachystanú na posteli. Leah sa usmiala.

„Buďte potom trošku tichšie, neviem si predstaviť, čo by robil ocko, keby to zistil, že tu je v noci Paul a ešte k tomu, čo robíte,“ zasmiala sa.

„A čo ty s Jakeom?“ spýtala som sa jej s nadvihnutým obočím.

Nahodila zmätený výraz. „S Jakeom?“ spýtala sa ako najväčšie neviniatko.

„Áno, s Jakeom.“ Privrela som oči a zoširoka sa usmiala.

„Musím ísť, som unavená a v noci potichšie, nezabudni.“ Rýchlo zatvorila dvere a počula som ako utekala do svojej izby. So smiechom som išla do kúpeľne. Mala som šťastie, že mám izbu na poschodí a mamka s ockom dolu. Dala som si príjemnú sprchu, ešte som si oholila nohy a vlasy umyla Paulovým obľúbeným, jahodovým šampónom. Rozčesala som si dlhé vlasy, dala na seba čiernu, krátku košieľu vyhradenú len pre môjho milovaného vlka a šla do izby.

Paul stále nechodil, tak som si ľahla na brucho a pozerala začiatok filmu. Môj najobľúbenejší – Walk to Remember. Na konci sa síce vždy rozplačem, ale milujem tento film.

Zrazu ma po stehne pohladila horúca ruka. Zachvela som sa a zoširoka sa usmiala, no neotáčala som sa. Rukami sa pomaly posúvala po mojich stehnách vyššie. Na samom okraji krajky sa zastavila.

„Ideš neskoro,“ šepla som do ticha.

„Prepáč mi to, Bells, musel som si ešte niečo vybaviť s Jacobom.“ Jeho hlas bol pobavený, ale začula som aj mierne nahnevaný. Mala som ho už celého načítaného.

„A čo si si musel s ním vybaviť?“ spýtala som sa, no stále som sa naňho neotočila.

„Nič extra, len tie jeho poznámky...“ Viac som už nepotrebovala vedieť, okrem toho - Paul sa veľmi rád bil. No ako hovoria všetci, odvtedy, čo sa ku mne pripútal, sa zmenil. To je pravda, pamätám si ako sme si robili zle, keď sme boli menší. Jediné čo ho bavilo, boli bitky.

Konečne som sa k nemu otočila. Sedel na kraji postele, cítila som sa omámene z toho jeho oddaného pohľadu. Sadla som si k nemu a vyliezla mu do lona. Objala som ho okolo krku a pritlačila sa naňho celým telom. Nemal na sebe žiadne tričko, asi prišiel ako vlk, tak to teplo bolo ešte intenzívnejšie a ja som sa mohla pokochať jeho božským telom.

Posunul sa so mnou vyššie k pelesti postele. Oprel sa o samý kraj, ja som bola celým telom položená na tom jeho. Objal ma okolo bruška a prstami mi po ňom prechádzal. Ešte nás starostlivo prikryl dekou, aj keď mi na jeho tele bolo horúco.

„Som rada, že si konečne tu. Budem potrebovať na konci utešovať,“ šepla som, cítila som ako sa Paulove telo podo mnou natriasa.

Keď som sa zažrala do filmu, jeho ruka sa mi pod dekou nebezpečne dostávala pod košieľku na bokoch. S obrovskou námahou som sa držala a vychutnávala si tie krásne, horúce dotyky na svojej pokožke.

„Zajtra by sme mohli ísť na pláž, môžeme sa ísť aj prebehnúť,“ navrhol mi cez film. Len som rýchlo prikývla a sledovala dej v telke. Paul sa zasmial a ešte bližšie ma k sebe pritisol. O chvíľu mi bolo strašne horúco, no nevadilo mi to. Ku konci filmu sa moja tvár zachmúrila a začali mi tiecť slzy. Paul mi ich okamžite utieral. Otočil ma k sebe, nahol sa ku mne a perami zotieral tie malé kvapôčky, ktoré mi stekali po líci.

Keď som sa upokojila, moje oči sa priklincovali k jeho tmavej, svalnatej hrudi. Prešla som mu po ňou dlaňou, za čo ma odmenil jemným vzdychnutím.

„Aby si mi tu nevybuchol,“ šepla som laškovne. Zákerne sa usmial a strhol ma pod seba.

„Som len vlkolak,“ šepol s úsmevom a obtrel sa o moje pery. Rukou som mu jemne prešla po čiernych vlasoch, milovala som ich a rada sa s nimi hrala.

„Ale môj vlkolak,“ šepla som a pevne ho objala okolo krku, aby mi nikam neutiekol. Celou váhou na mne ležal, no jedným lakťom sa trochu opieral. Zahľadela som sa do jeho tváre, ako vždy som bola užasnutá z tej krásy. Jeho jemné indiánske črty som milovala. Čo by zaňho iné dievčatá dali? No bol len a len môj. Ocko najskôr nechcel, aby sme spolu niečo mali. Vraj je na mňa príliš starý, ale je len o päť rokov starší, čo nikomu z nás nevadí. S Jakeom majú spolu autoservis, takže si už zarába sám.

Z myšlienok ma vytrhol podivný zvuk. Zrazu do kúta izby leteli Paulove nohavice. Vzrušene som sa obtrela o jeho telo. Musela som použiť viac sily, aby som ho stiahla pod seba, je nesmierne ťažký. Sadla som si obkročmo na jeho brucho. Bez váhania som si vyzliekla košielku a hodila ju na zem. Začula som hlasné zalapanie. Paul na mňa vyvalene pozeral, teda skôr na moje nahé telo. Sklonila som sa k nemu, čím som sa dotkla jeho pokožky svojimi stvrdnutými bradavkami.

„Teraz ťa zničím, vlk,“ šepla som mu do ucha a medzi zubami stisla jeho ušný lalôčik. Vôbec sa nehýbal, pretože očami neustále hypnotizoval moje telo.

„S radosťou, ty moja vlčica,“ šepol omámene. Prstami som ťapkala po jeho úžasných svaloch, bolo to ako držať sa radiátoru. Jeho pokožka úžasne hriala a nemohla som od nej odtrhnúť ruky. Potom som sa posunula o niečo nižšie, čím som sa obtrela o jeho vzrušenie. Paul nahlas zavzdychal. Stiahol ma pod seba, no zrazu zmeravel.

Chcela som sa ho opýtať, čo sa deje, ale dal mi prst na ústa.

„Niekto ide,“ šepol potichu, a už som ho na sebe necítila. Rýchlo som sa schovala pod deku, vytiahla som si knižku, Paul sa v boxerkách schoval v mojej skrini, na výšku bola preňho trochu malá. Chcela som ísť ešte rýchlo zdvihnúť naše veci zo zeme, ale už bolo neskoro. Otvorili sa dvere a do nich vošiel môj otec.

„Kde je?“ spýtal sa naštvaným tónom.

„Kde je kto?“ Hrala som nechápavú. Modlila som sa, aby sa nepozrel na zem, ale už bolo neskoro. Všimol si moju košieľku a čierne nohavice.

„Ani ti radšej nebudem hovoriť, aby si vstala z tej postele,“ povedal a už sa bral k mojej skrini. Do riti. Otvoril dvere, kde stál Paul s úsmevom, no vystrašeným úsmevom.

„Vypadni, Paul!“ skríkol po ňom. Paul rýchlo vyšiel zo skrine, zobral si nohavice a obliekol si ich. Ešte ku mne podišiel, aby ma pobozkal.

„Paul!“ skríkol.

„Prepáč, Harry,“ povedal a už utekal dole schodmi. Ocko sa na mňa pozrel, čakala som, že začne niečo hovoriť, no len pokrútil hlavou a vyšiel z mojej izby. Ešte chvíľu som sa snažila spamätať, ani som sa neobťažovala obliekať a zaliezla som naspäť pod deku. Vypla som lampičku, no zaspať som nemohla. Prevaľovala som sa z jednej strany na druhú. Chýbal mi Paul.

„Belli?“ ozval sa zrazu tichý šepot. Prudko som si sadla, o chvíľu sa ozvalo klopkanie na okno. Okamžite som sa postavila a otvorila ho a už ma zvieral vo svojom horúcom náručí.

„Chýbala si mi,“ šepkal a rukou mi prechádzal po chrbte. Zrazu sa odtiahol a pozrel sa na mňa. S nadšeným výrazom si s chuťou prezrel moje telo.

„Som unavená,“ šepla, keď som videla jeho oči. Nemal vôbec v pláne ísť spať, no viem, že moje prianie uprednostní pred svojím. Milovala som ten jeho večne oddaný pohľad, ktorý ma dostal hneď do kolien. Už ma bral do nárúčia a položil ma na posteľ. Ľahol si za mňa, jeho horúca hruď ma hriala na nahom chrbte, tak som mohla spokojne zaspinkať.

„Milujem ťa,“ šepol, keď už som takmer spala.

„Aj ja teba.“ A už som sa ponorila do ríše snov, ktoré boli plné môjho Paula. Veľmi často som mala sny o našom detstve. Chodieval k nám takmer každý deň, no vždy bol pre mňa ako starší brat, vlastne som ho chvíľu ani nemala rada. Rád sa predvádzal pred všetkými a bol dosť agresívny. No prišla zmena a tou zmenou všetci nazývajú mňa. Pamätám si ten jeho výraz, keď sa ku mne pripútal. Zbožne mi pozeral do očí, neodtrhol sa odo mňa. Najskôr mi to vôbec nepovedal, všimla som si to až neskôr. Stále bol pri mne, dával na mňa pozor. Párkrát som mu za to vynadala, že nie som malé dieťa, lebo som ho nechápala. Až jedného dňa som sa naňho urazila a išla na pláž, sadla som si do piesku, už bol znova pri mne. Sadol si oproti mne so zmučeným výrazom. Ospravedlnil sa mi a zrazu ma pobozkal, no nebol to len obyčajný bozk. Ale plný lásky a večnosti.

Nadránom som sa zobudila s úsmevom na tvári. Na uchu som cítila horúci dych môjho vlka. Vlastne bola som celá spotená, lebo ma jeho ruky objímali okolo nahého tela. Bola som neuveriteľne rada, že sú prázdniny a nemusíme ísť do školy. Pomaly som sa otočila k Paulovi, jeho ruky ma stále pevne držali. Paul stále spinkal, bol krásny. Jeho tvár bola uvolnená a mihal sa mu jemný úsmev. Prstom som jemne prešla po jeho tmavých perách, po líci a jemnučko cez viečka. Moje očí skĺzli na jeho ruku, kde mal tetovanie, pobozkala som ho na to miesto. Znova som sa pozrela do jeho pokojnej tváre. Usmiala som sa nad tou krásou, čo som videla. Nechcela som ho budiť, tak som ostala ležať v jeho horúcom náručí.

O deviatej som počula ako ocko štartuje auto, dnes šiel s policajným náčelníkom Swanom na ryby, myslím. Takže doma je len mamka, aspoň nemusí Paul odchádzať.

„Belli, viem, že vyzerám fakt dobre, ale tvoj pohľad cítim aj cez zatvorené oči,“ ozval sa zrazu Paul so smiechom. Usmiala som sa a pobozkala ho na pery. Otvoril viečka a uprel na mňa svoje čokoládové oči.

„Dobré ránko,“ šepla som a pohladila ho po líci.

„Krásne ráno s krásnou, nahou vlčicou v náručí,“ povedal mi naspäť a jemne sa usmial. Rukou vkĺzol pod prikrývku, ktorá nás zakrývala a prešiel po siluete môjho tela. Zachvela som sa pod jeho dotykom. Prilepila som sa k nemu ešte bližšie, moja prsia sa dotýkali jeho hrude, na čo hneď hlasno zavzdychal. Pootvoril pery, ktoré sa vklienili medzi tie moje. Jemne sme sa oťukávali, no Paul to dlho nevydržal. Jazykom mi prešiel po hornej pere, a potom po dolnej. Hlasno som vydýchla, nadvihli sa mu kútiky a začal ma bozkávať vášnivejšie. Celé telo sa mi chvelo, keď mi rukami hladil nahé telo. Rozpaľoval ma, a to doslova.

„Bella, raňajky!“ zakričala zrazu mamka z kuchyne. Paulovi sa ihneď rozžiarili oči, musela som sa zasmiať.

„Mám pocit, že sem chodíš len kvôli maminému jedlu,“ zasmiala som sa, no Paul sa zamračil.

„Nemrač sa,“ šepla som a prstom mu vyhladila zamračené čelo. Pousmial sa a znova sa vrhol na moje pery. Horúčava z jeho bozkov sa mi dostávala do pokožky, znova som začínala byť mimo.

„Musíme ísť dole, lebo sem príde Seth,“ šepla som medzi jeho bozkami, nechcel sa odo mňa odtrhnúť, ale na môjho brata som teraz nemala náladu. Keby nás takto videl, bude mať svorka zábavu na ďalšieho polroka. Chcela som vstať, ale jeho silné ruky ma pri sebe držali.

„No tak, Paul.“ Musela som ísť na inú taktiku proti tomu tvrdohlavcovi. „Pokiaľ viem, tak u vás dnes poobede nikto nie je, tak by sme to mohli využiť,“ šepla som mu laškovne do ucha. Oči sa mu hneď rozžiarili. Zachichotala som sa a voľne sa postavila. Obliekla som si kraťase a tielko, Paul mal len čierne rifle a jeho horná, vypracovaná, krásna a úžasná hruď mi ostala na obdiv.

„Tak poďme,“ povedala som mu, keď som sa upravila. Dole bol už Seth s Leah.

„Dobré ránko,“ pozdravila som a sadla si k Leah.

„Vitaj, Paul. Občas by si mohol prísť aj oknom,“ povedala mu mamka. Seth sa začal rehotať.

„S tebou si to ešte vybavím, krpec!“ vrčal naňho potichu Paul, aby to nepočula mamka. Sadol si oproti mne na stoličku, no zrazu mu zazvonil mobil.

„Prosím?“ spýtal sa s plnými ústami.

„Paul, ihneď príďte na hranicu!“ kričal Sam do telefónu. Všetci sme okamžite bežali von. Mamka ostala stáť pri stole, no my sme sa už premenili. Dopadla som na laby a bežala za Paulom, ktorý chcel, aby som sa držala so Sethom a Leah za ním.

Dúfam, že sa vám táto kapitolka páčila a chcela by som ešte upozorniť, že Bella bude s Paulom. Mám rada dvojicu E + B, ale tu bude s Paulom. Dúfam, že som vás s tým nesklamala. :)

Prológ - 2. kapitola

Autor: Forevergirl (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemôžem ťa milovať - 1. kapitola: