Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 8. kapitolka

07.12.2009 (07:00) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 896×

8. kapitolka

Jednou nohou som bola vo vzduchu. Už mi chýba len jeden krok. Jeden krok ku šťastnému koncu.

„Nerob to.“ Počula som sametový hlas. Och prečo by som to  nemala robiť. Je to pre mňa jediná cesta jediný útek pred týmto skazeným svetom. Tu nie je pre mňa miesto. A oni už ma čakajú tak hore. Pozrela som sa do neba a usmiala. Viem že ma tam už čakajú. Miluú ma tak ako ja ich. Sľúbila som že  budem žiť a práve to robím.

Nadýchla som sa no zasa ma zastavila moja ilúzia.

„Je to najäčšia hlúposť, ktorú urobíš. Tvoja babka ta miluje. Pripravuje ti narodeninovú oslavu. Nemôžeš ju tu nechať. Myslíš že sa nebude cítiť ako ty teraz?“ Tie slová ma činili nerozhodnou. Nechcem, nemôžem jej učiniť toľkú bolesť. Ale myslel niekto niekedy aj na mňa? Na to ako je moja duša a srdce už dotrhané? Nemám aj ja právo na záchranu? A prečo by som mala počúvať svoje ilúzie. Otočila som sa za hlasom a naozaj tam stál Edward. Po lícach mi stekali slzy. Prečo mi to robí. Chcem odísť s čistou mysľou a on mi to kazí.

„Vieš som už asi veľký blázon. Veľa krát som dala na svoje rpedstavy a ilúzie ale je koniec.“ Smutne som sa usmiala. Naozaj sa mi táto ilúzia podarila. Spravil jeden krok ku mne.

„Nie som iúzia. Denis ak mi neveríš. Ja chcem ti to dokázať ale to tu musíš so mnou ostať.“

„Nemá zmysel strácať čas.“ Otočila som sa naspäť k moru. Vietor mi vrážal do tváre a tlačil ma späť. Pozrela som sa do neba a videla som tváre mojich rodičov. Vyzerali smutne.

„Už idem za vami.“ Kričala som a usmievala sa do dažda. No ich tváre sa neusmievali. Ako keby mi hovorili že robím nesprávnu vec. Niečo o čo ma nikdy nežaiadali. Dokazoval to aj vietor. Ale prečo. Nechcú ma snád mať pri sebe? Otočila som sa na Edwarda. Pozeral sa do zeme. Chvíľu som sa na neho dívala a potom som urobila jeden krok k nemu. Hlavu zdvihol nahor. Pomalým ale istým krokom bol u mňa. Jednou rukou ma stiahol dalej od útesu a pritlačil k sebe. Druhou ma hladil po vlasoch. Začala som mu vzlykať  do košele. Ja prečo ma všetci chcú toľko ničiť. Už... už som mohla byť tam hore s vami. A teraz ste ma nechali znovu tu v tejto diere. Topiť sa samú  bez záchraného kolesa. Edward ma konejšil.

„Už nikdy ma tak nestraš.“ Prosil ma.

„Alice ťa videla vo vidinách umierať. Musel som sa na to celé pozerať. Ja nemohol som ťa nechať ísť.“ Rozprával tak rýchlo že mu nebolo skoro vôbec rozumieť. Videla?

„Alice ma videla?“

„Vidí budúcnosť.“ Len som kývla. Nič zaujímavé. Neprekvapuje ma už nič. Stále prichádza niečo  čo by ma kedysi nadchlo alebo ničo také ale už to nie som ja. Zas mi ublíži teraz je tu so mnou ale on znovu odíde. Predsa len je tu Shusi. Pozrela som sa na oblohu ale oni už tam neboli. Aspoň som mohla znovu vidieť ich tváre aj ked boli smutné. Milujem ich a navždy budú sprevádzať môj ponurý život. Ale predsa len ten život skončí skoro. Budem  aspoň nejakú tú chvíľu s babkou a potom utečiem a dokončím to čo som začala. Novp cestu.

„Prečo si tu Edward. Mal si ma nechať...“ moja veta sa stratila vo vetre.

„Nikdy by som nedopustil aby sa ti niečo stalo.“ Rukou zdvihol moju tvár na úroveň jeho.

„Ja.. neodpustil by som si to.“ No to je útecha. Nemusel ma zachraňovať kvoli výčitkám. Viem videť umierať niekoho koho poznáme  a vedieť že te mu schopný ešte pomôcť je proste vec, ktorú b yste si neskôr vyčítali. Tak ako on. No škoda, mohla som umierať kľudnou a šťastnou smrťou. Ale aj to príde. Usmiala som sa na nebo a brala sa ku svojmu autu. Edward sa rozhodol že bude šoférovať. Odviezol ma domov. Vytúpili sme a on ma odprevadil až ku dverám.

„Nerob žiadne hlúposti prosím.“ Kývla som na súhlas a pobrala sa domov. Babka tu samozrejme nebola. Aj ma to tešilo. Vyzliekla som si šaty a zavesila na dvere aby sa uschli. Vliezla som do vane. Napustila som si horúcu vodu a zapálila sviečky. Pustila si piesne a rozmýšlala. Presne to ma zabíjalo.

Vonné  tyčinky ma ukľudňovali. Vo vode som ostala až do kým nebola úplne studená. Umyla som sa a vyliezla z vody. Bola som unavená z celého dňa. V uteráku som si ľahla na postel a zaspala.

Ráno ma zobudil budík. Mám ísť do školy. Rozmýšľala som či sa na to dnes nevykašlem. Ale nie! Vstala som a mierila si to do kúpelne. To čo som v zrkadle uvidela ma vyľakalo. Moje čierne vlasy boli ako slama. Moja pleť zanikala a moje oči boli smutné. Bola som ako jedna veľká troska.

Obliekla som si džínsy čierne tričko a čierne tenisky. Vlasy som si zviazala čiernou gumičkou. Dala som si make-up aj ked nie veľa a riasenku, čiernu linku. Ked som so sebou bola ako tak spokojná schmatla som školskú tašku a zišla dolu. Spravila som si omeletu. To bolo mamine obľúbené jedlo na raňajky. Pri tom som si pospevovala pieseň od Evanescence. Túto speváčku milujem. V jej textoxh nájdem samú seba. Ked som sa naraňajkovala šla som rovno do školy. Vyrazila som len tak tak aby som to stihla na prvú hodinu.

Vošla som do triedy plnej  nudných a nechápavých žiakov.

„Prepáčte že meškám.“ Usmiala som sa na učiteľa.

Pokynul len rukou nech si sadnem na voľné miesto. Traja chlapci si šuškali.

„Kto to je?“

„Však to je tá nemá. No už nie je ale vieš, ktorá nie?“

„To nemyslíš vážne. Úplne opeknela.“ Všetci naraz prikývli hlavami. Ach chudáci. Neznášam ľudí čo vidia len vonkajšiu krásu. A čo ľudské vnútro? To už naozaj nikoho nezaujíma? Celú hodinu som rozmýšlala nad dnešním svetom. Nikdy som sem nejka nezapadala. Viete táto doba nie je pre mňa. Stále viac ničíme svet my čo by sme ho mali chrániť. My kazíme samých seba. Stávame sa podlejšími a bezcitnejšími.

Zazvonilo, zobrala som si veci a šla na daľšiu hodinu. Na chodbe som uvidel Jaka. Stál tam s tou skupinou. Smial sa na celé kolo. Pribehla k nemu Jesica, najväčšia drbna na škole.

Niečo mu pošuškala do ucha a smiala sa. Potom sa na mňa pozrela a otvorila pusu. Neveriacky som krútila hlavou. Jake čo ju nezášal si nechá od nej šuškať do ucha. Debil. Zhnusene som sa usmiala a šla ku svojej skrinke. Všetci sa na mňa pozerali. Vážne ten make-up robí toho tak veľa?  Odložila som si veci a zobrala daľšie na inú hodinu. Pustila som si hudbu do slúchadiel a kráala chodnou. Čo ma zarazilo Jesica sa bozkávala s Jakeom! Pustila som knihy z rúk a zamrla na mieste. Tak toto je pozoruhodné ako sa dokážu ľudia meniť zo dňa na deň. Zaujímavé ako ľudia vedia ničiť krásne veci. Hej myslím že v tom je náš druh najlepší.

On sa od nej odtrhol apozrel sa na mňa. Dlho sme sa pozerali do očí. V mojich musel videť zradu, bolesť a lásku. Nie lásku ako takú. Ale svojím spôsobom som ho milovala. V jeho očiach som nevidela nič. Zohla som sa a zbierala knihy. Na sekudnu som zavrela oči  a nadýchla sa. Vstala som a obišla ich. Kráčala som na daľšiu hodinu prekvapení.

Deň prebehol tak povediac “kľudne“. Hodiny mi skončili a ja som šla na obed. Dnes doma variť nebudem lebo babička je zasa u Marthyho. Zajtra sa koná u nich doma moja oslava. Super bude tam aj Jake. Úžasné koľko náhod že? Ak si tam privedie Jesicu tak ho asi vykastrujem. Práve išla moja obľúbená pesnička na tancovanie. Usmievala som sa a spomýnala na to ked som bola s mamou na diskotéke. S mamou. Donútila ma. Najprv som sa zato strašne hanbila ale potom sme sa nasmiali celú noc.  Stála som v rade. Zobrala som si len šalát a minerálku. Sadla som si k jedinému voľnému stolu. Bol z tadiaľto pekný výhľad na náš veľký školský dvor s fontánou. Nechápem prečo tu nikto nesedáva. Asi nevida krásu v toľkých veciach ako ja. A čo iné mi ostáva byť šťastná len kvôli maličkostiam aby som sa zachránila aspoň trošku. Nikdy sa už nevynorím no snažím sa aspoň raz za čas nadýchnuť.

Ked som dojedla odniesla som tác a šla na parkovisko. Pri mojom aute stál nejaký chlapec. Bol s tej skupinky kde bo Jake. Vyzeral veľmi dobre. Boli si všetci podobný. Ako som kedysi hovorila bratia.

Vytiahla som si sluchadlá z uší a šla k nemu.

„Ahoj.“ Pozdravil ma a milo sa usmial. Vyzeral prívtivo nie jak náš Jake. Ten sa mračil a zazeral na  môjho spoločníka od svojho auta.

„Ahoj, potrebuješ niečo?“

„No, aj áno aj nie. Ja som Sheth.“ Podal mi ruku. Prijala som ju. Bola horúca tak ako Jaka.

„Ja som Denisa a už prosím spusti.“

„No vieš tvoja babka robí tú oslavu a ja som poverený ťa tam nejako dostať  a vôbec ťa nepoznám tak ma napadlo že sa ti aspoň predstavíma neunesiem ťa ako nejaký neznámi.“ Panicky krútil hlavou a rýchlo hovoril.

Chytila som ho za rameno abya ukludnil. Videla som že sa trošku hanbí.

„Och, ták. To je v poriadku. Ked chceš môžeme niekam dnes skočiť.  A určite by som sa tebou uniesť nechala.“ Pokúsila som sa mu dodať trošku sebavedomia. Bol zlatý, milý a mal dobré srdce bolo to vidieť.

„A kam by si rada išla?“ Chvíľu som rozmýšlala no potom ma to napadlo.

„Dlho som nebola v kine. Nechce sa ti ísť tam?“

„Jasné a načo chceš ísť?“

„Horor.“zvískla som a tlieskala rukami. Milovala som ich. Bude to znieť vážne sobecky ale aspoň tam trpel niekto iný okrem mňa. Bolo mi ich samozrejme ľúto ale milovala som adrenalín. Moja mama neznášala horory za to môj ocko bol maniak. To on ma naučil nebáť sa ich a proste celkovo vzdorovať strachu. Aj ked je to mnoho krát tažké.

„Viem kde bývaš takže o 19:00 som u teba?“

„Budem čakať Seth.“ Usmiala som sa a natúpila do auta. Seth si to mieril k Jakeovi. Ten mu asi vynadal. Vyzeralo to tak. Bol veľmi nahnevaný. Čo ma zarazilo že som dnes nevidela Cullenovcov. Dosť ma to bolelo. Asi nezabudol an to čo sa stalo včera. Určite ma nechcel ani vidieť. Naštartovala som a išla domov.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 8. kapitolka: