Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 5. kapitolka

04.12.2009 (15:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1018×

5. kapitolka

Neviem koľko som tu sedela ale úplne som zabudla na Jacka. Som tak sobecká. Upravila som sa a išla do obývačky.

Jake si práve dával do pusy další kúsok  koláča už ho mal  len tak tak pri perách no,  ked ma videl išiel ho dať okamžite  preč. Len som sa usmiala a pokývla rukov nech ho kľudne zje.

„Ako sa cítiš ty marode.“ Smial sa.

Celú dobu sa ma pýtal otázky sem tam som písala. Veľa sme sa nasmiali.

„Máš naozaj krásny hlas Denis.“ Usmiala som sa a vtisla mu bozk na líce. Ked som ho odprevádzala von zazdalo sa mi že som v lese niekoho videla .Nejakú bledú siluetu. No neviem.

Zajtra idem zas do školy. Chviľu som ešte pozerala telku ale potom som šla spať.

Ráno som sa konečne zobudila pokojne.  Mala som pocit že tu niekto so mnou je ale bolo mi to jedno pretože som mala pocit bezpečia. Je to zvláštne ale je to tak. Obliekla som sa a šla do školy. Raňajky som dnes babičke nerobila lebo som nestíhala. Ked som prišla na parkovisko Cullenovci tam stáli s tou babou. Edward sa smial a ona tiež. Až potom si všimol mňa. Ach jak rada by som ho zbila. Začal mi zvoniť mobil.

„Prosím.“ Povedala som. Vypadol mi mobil z ruky. Edward na mňa pozeral s otvorenou pusou. Snažila som sa niečo povedať ale zas nešlo zodvihla som  mobil zo zeme no nikto sa tam už neozýval.

„Ahoj Denis.“ Pozdravila ma Angela. Držala sa za ruku s nejakým chlapcom. Zodvihla som obočie.

„Och, prepáč toto je môj chlapec Ben. Ben toto je Denisa.“

„Teší ma.“ Podal mi ruku. Vyzeral veľmi milo.

„My už musíme ísť Dendy máme totižo za chvílu Anličtinu a vieš aký je profesor Vilson.“ Prikývla som a mierila si to ku škole aj ja. Tá baba čo bola s Cullenovcami išla predo mnou. Videla som ako si zosunula šatku tá jej padla. Edward ma obišiel zodvihol jej ju a dal. Mňa si ani nevšimol. Bolelo to moc.

Dnes idem k lekárovi. K Edwardovmu otcovi.  Zaujímavé že pri nehode som stratila reč a po tejto nehode sa mi reč vracia. No vracia to je silné slovo. Povedala som dve slová. Ale ak to je poktok no nie?

Ked skončila škola nasadla som do auta a chcela naštartovať no ono nešlo. Vzdychla som si a otvorila kapotu auta.  Bolo tam 1000 000 káblikov.

„Toto snád nie je možné. Blbé auto. Človek ide do nemocnice a tá kraksňa nejde.“ Celé parkovisko na mňa pozeralo aj Cullenovci.

„Čo je ?“ zavrčala som. Angela si to ku mne pomaličky mierila Bena radšej nechala pri jej aute.

„Denis ty hovoríš.“ Usmiala sa,

„Č..čo?“

„Ja hovorím!“ smiala som sa a poskakovala. Angela ma objala.

„Prepáč musím ísť  do nemocnice.“

„Maj sa Denis.“

„Maj sa!“ kričala som a smiala sa.  Všetci Cullenovci sa na mňa pozerali. A nie len oni. Pustila som si rádio a v ňom hrala jedna z mojich obľúbených pesní. Celú cestu som si pospevovala.

„Dobrý deň.“ Pozdravila som setričku.

„Môžem ísť  za doktorom Carlislom Cullenom?“

„Už vás očakáva.“ Milo sa na mňa usmiala.

„Ahoj Denis. Tak tu máš papier a napíš mi čo ťa sem privádza.“

„Už papier nepotrebujem.“ Smiala som sa.

„Zvláštne. “ mrmlal si popod nos.

Dlho sme tu sedeli a rozprávali sa. Potom som musela ísť.

„Ahoj babi.“ Robila som ako keby sa nič nestalo.

„Denis? Ty .. ty.“

„HM?“

„Rozprávaš!“ smiala som sa s ňou. S babkou sme sa tiež dlho rozprávali ale  musela som ísť spať. Zajtra je daľší deň.

Ked som vystúpila šla som rovno dnu do škola. Na moje prekvapenie som videla Edwarda zasa s tou babou. Úžasné ránko.  Prešla som okolo nich a ani som ho nepozdravila.

Zrazu ma chytil niekto za rukáv bundy.

Otočila som sa a bol to Edward.

„Denis, čo sa deje?“

„Prosím? Ani si ma nevšimneš. Príde nejaká baba a ja som pre teba vzduch. Vidím ako ti na mne záleží.“

„Vôbec to tak nie je. Len..“

„Vieš čo mám daľšiu hodinu. Ahoj.“ Otočila som sa a kráčala na prvú hodinu. Všetky hodiny prebehli v pohode. Ľudia si o mne šepkali. Chlapci si ma začali viacej všímať. Učiteľ sa so mnou porozprával. Spolužiaci začali komunikovať. Bolo to ako keby som sa zobudila zo zlého sna do nového rána.

Kráčala som cez chodbu na obed. Otvorila som dvere a všetci sa na mňa pozerali. Šla som si po kávu a sadla som si k volnému stolu k oknu. Pozerala som sa ako prší. Rozmýšlala som ako bude žiť dalej. Reč sami vrátila ale bolesť, ktorú cítim to sa nikdy nenapraví. Som pokazená a už ma nikto neopraví. Nikto.

Neviem koľko som tu sedela ked som započula  rozhovor dievčat.

„Myslíš že tá nová. Tá jak sa volá Shusi chodí s Edwardom?“

„Ja som ich včera videla vychádzať s kina.“

„Nechodil on s tou nemou?“

„Myslíš Denisu?“

„Určite nie. Má predsa oči.“ A všetci sa začali smiať.

Takže oni boli spolu v kine! Pozrela som sa k ich stolu. Edward sa pozeral na stôl kde sa rozprávali  tie baby a potom na mňa. Mal smutný kukuč. Len som neveriacky krútila halvou a sarkasticky sa usmievala. Ty si ani neuvedomujes Edward ako si mi ublížil. Povedala  som mu cez myšlienky. Vstala som a šla som na parkovisko nastúpila do auta. Zase nešlo.

„Ty si ale nepodarené auto.“ Kopla som do gumy.

„Pomôžem ti?“ smial sa Jacob.

„Jasné, dakujem.“ Vyjavene sa na mňa pozeral.

„No áno rozprávam nezdá sa ti to. “ Usmial sa a objal.

„Tak to si niekam musíme vyraziť.“

„A kam?“

„Čo tak kino, večera? “

„Okej. Teším sa.“

„Tak ťa dnes okolo 18:00 vyzdvihnem.“ Usmial sa špáral sa v aute.

„Nehrala si sa ty náhodou s tými káblikmi?“

„Niééé.“ Zatiahla som.

„Myslel som si.“ Smial sa. Ked skoncil na líci mal čiernu šmuhu. Zasmiala som sa a postavila sa na špičky. Palcom som mu tu šmuhu utierala.

„Tak.“ Ustúpila som a usmiala sa.

„Tak ja idem mám ešte hodinu. Večer som u teba.“ Zamával mi a odchádzal. Je to veľmi milý chlapec. Len neviem či on toto celé nechápe inak. Ale čo je zlé na tom vyrauiť si s veľmi milým priateľom?

„Ja by som ti vedel povedať.“ Už pri mne stál Edward.

„To nepotrebujem počúvať Edward.“

„Prosím. Počúvaj ma.“

Pomohol mi. A nedokážem odolať jeho pohladu. Prikývla som že počúvam. Nebola som zvyknutá hovoriť.

„Ja s Shusi nechodím ani nič podobné. Na tebe mi veľmi záleží. Ničí ma že si myslíš niečo iné.“

„Len mi to prišlo ľúto Edward. Chápem ťa je pekná a..“ chcela som pokračovať ked mi položil prst na ústa a pritlačil ma o auto. Pomaličky sa nahol.  A...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 5. kapitolka: