Je tu ďalší dielik Nemého srdca. Som rada komentom a prajem vám príjemné čítanie vaša DP =)
12.02.2010 (11:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 835×
25. kapitolka
Tak toto je smrť? Toto je môj koniec? Tak jednoduché aj keď bolestivé? Kde je mama? Kde je moja malá sestrička a ocko?! Kde sú. Veď ja som ich tak dlho hľadala a keď som so všetkým skoncovala tu nie sú.
„Kde ste!“ kričala som do tmy.
Tak toto je moja odmena za to všetko čo som si prežila? Byť uväznená v temnote a samote?! Nie! Prosím, Bože nie. Nechcem tu blúdiť...
Sedím a okolo mňa je ničota. Jedna veľká čierna hmla. Tak ako sa z tadiaľto dostať? Zrazu som započula hlas.
„Bude to v poriadku. Postarám sa o teba.“
Bol to môj anjel, môj záchranca... Edward. Takže... žijem. Nie som ja hlúpa? Veď som upír. Nemôžem umrieť. Chcela som sa pohnúť ale nešlo to. Nemohla som pohnúť ani prstom.
„Edward! Počuješ ma!“ kričala som do tmy, ale márne.
„Vieš, keby som si ťa pamätal.“
Cítila som dotyk na mojich vlasoch. Nie! Prečo si zabudol. Ako si mohol dopustiť, aby si zabudol!
Pomaličky som cítila neznáme teplo po celom tele. Ako keby mi moje časti tela odmŕzali, čo je dosť komické.
Môžem otvoriť oči? Vyskúšala som najprv pohnúť prstami. Pohla. Neskôr nohami, nimi som tiež pohla. A teraz oči. Pomaličky som ich začala otvárať. Zhlboka som sa nadýchla a zistila, že tu Edward nie je. Sadla som si a zhlboka dýchala. V hrdle som cítila strašnú bolesť. Okno bolo otvorené a cítila som známe vône. A medzi nimi aj zvieratá z lesa. Rozbehla som sa a skočila z okna. Vôbec som nerozmýšľala. Načo! Utekala som najväčšou rýchlosťou, akou som vedela a konečne som šla za svojou korisťou. Bola som ako zmyslov zbavená. Ako keby ma ovládal iba smäd. Už iba on.
Pred sebou som uvidela stádo. Rozbehla som sa skočila po tej najväčšej srne.
Stojím tu a okolo mňa sú mŕtve telá stáda. Nenechala som žiť ani jedno. Vyzeralo to strašne. Tvorili okolo mňa kruh a ja som bola ich stredom. Ich osudom. Ale inak som nemohla.
Keď som zahrabala tú kopu zvierat som si uvedomila, že môžem utiecť. Ale načo by to bolo dobré? Ako by som mohla žiť bez Edwarda? To je celkovo nemožné! Vstala som a bežala do hradu.
Vstúpila som dnu a šla do tej izby, kde som ležala. Stále tu nikto nebol takže asi nevšimli, že som ušla na... raňajky.
Dala som si poriadnu sprchu a prehrabala sa v skrini. Nechala som si svoje čisté džínsy. Ale vybrala chlapské tričko. Voňalo ako Edward. Obliekla som si ho a zababušila sa do perín. Ležala som so zatvorenými očami a snívala. Spomínala na neho a na mňa. Na naše prvé stretnutie, na to ako ma zachránil. Milovala som ho aj cez to všetko čo sa stalo a čo sa práve teraz deje. Myslím... že ho budem milovať naveky!
Zrazu sa niekto dotkol mojej ruky a ja som vystrelila na druhú stranu izby. Na stoličke vedľa postele sedel Edward. No teda! To som sa musela poriadne zasniť!
„Prepáč, nechcel som ťa vyľakať.“
„To je v poriadku.“
Usmiala som sa a pomalým krokom som šla k nemu a znovu si sadla na posteľ.
„Ako to, že máš už...“
„Bola som na love... aj v sprche...“
Chytila som jeho tričko pomedzi prsty a usmiala sa.
„... a ďakujem za tričko. Dúfam, že ti to nevadí.“
„Ako? Veď...“
„Bola som posadnutá smädom. Ani ja sama neviem ako sa to poriadne stalo.“
„Zaujímavé,“ zamračil sa a na čele sa mu spravil vráska.
Prstami som mu po nej prešla a on sa na mňa skúmavo pozeral. Zakrútila som hlavou a zasmiala sa.
„Prepáč, nevšímaj si ma.“
„Keby to šlo,“ šepol a vstával.
Schmatla som ho za ruku a zatiahla na posteľ.
„Ako si to myslel?“
„Tak ako som povedal. Nepamätám si ťa, ale viem, že ma to k tebe ťahá.“
„Sme na dobrej ceste nie?“
„Možno,“ slabo sa usmial a ja som cítila ako mi srdce znovu puká.
„Vieš. Ja... ja mám družku.“
„P... prosím?“ zasekával sa mi hlas. Nie, nie, nie!
Zodvihol tvár a smutne sa na mňa zahľadel. Však tomu bol jeden deň a on má dievča?!
Vstala som a prešla miestnosť. Prechádzala som sa ako zviera v klietke a rukami som si držala hlavu.
„To je len sen. Si doma a všetko je v poriadku! To je len sen. Si doma a všetko je v poriadku! To je len sen. Si doma a všetko je v poriadku!“ opakovala som si túto frázu a nevedela prestať. Zrazu ma niekto držal za ramená.
„Pusti ma Edward!“
„Musíš sa ukludniť Denis!“ Nebol to Edward, ale to dievča.
Rozvzlykala som sa a hodila sa jej okolo krku.
„Chcem umrieť!“
„To čo vravíš nikdy nie je riešenie. Len... trápna skúška zaujať. Vždy, ale vždy nájdeš nejaké východisko. Ja ti v tom pomôžem!“
„Ako sa voláš?“
„Shusi.“ Usmiala sa a viedla ma k posteli.
„Pekné meno.“
Sadla som si na posteľ a chytila sa za kolená. Ona ma len ticho pozorovala. Vedela kedy má hovoriť a kedy nie.
O pár hodín sa otvorili dvere.
„Aro ťa chce vidieť.“
Stál v nich Demether. Kývla som a vstala.
„Pôjdem s tebou.“
„Nie Shusi. Choď za niekým, komu patrí tvoje srdce. Budete mať aspoň chvíľu pokoja.“
„Odkiaľ...“
„Mám predsa oči.“
Pobozkala som ju na líce a vyšla z izby.
Kráčala som tými temnými chodbami a hladila steny. Boli studené a sem tam vlhké. I vzduch tu bol vlhký. Ako som prešla jednu chodbu, nahradil ju luxus. Boli to krásne chodby s kobercami a na stenách obrazy. Naozaj nádhera. Predo mnou boli veľké dvere. Otvorila som ich, podľa pachu som vedela, že je to sála.
„Rád ťa vidím milá Denisa.“
Edward stál u nej a za ruku ho držala Jane!
„Keby to potešenie bolo aj na mojej strane.“
Caius zavrčal. Aro sa stále usmieval.
„Si odvážna a húževnatá. Veľmi sa mi to páči a aj talentovaná.“
„Talentovaná?“
„Ty nevieš o svojich... schopnostiach?“ Pozeral na mňa ako na ducha.
„Nie.“
Poškrabkal si bradu a skúmavo si ma prezeral.
„Rozhodla si sa či...“
„Pridávam sa, ale mám podmienku.“
„Počúvam.“
„Budem môcť odísť, kedy budem chcieť.“
„Aro, to nepripadá v úvahu!“ Vrčal Caius.
„Ale braček...“ usmial sa Aro.
„...súhlasíme!“
Tlieskal tými papierovými packami a ja som si vydýchla.
„Môžem ísť?“
Kývol a ja som vychádzala zo sály. A čo teraz?
Stála som v záhrade a pozerala sa priamo do slnka. Nebolo to príjemné, ale krásne. No, keď už som mala nepríjemný pocit v očiach, len tak som sa prechádzala a pozerala sa na svoju pokožku. Trošku sa leskla, ale nie moc. Bolo to ako keby som už ani nebola upír.
„Pridala si sa?“ skackala ku mne Shusi.
„No a nie?“ usmiala som sa.
Ona ma objala a silno stisla.
„Ako ty a Felix?“
„Je to nenormálny muž,“ zasnila sa a mne znovu pukalo srdce. Škoda môjho života? Žiadna šanca!
Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Nemé srdce 25. kapitolka:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!