Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 23. kapitolka

28.01.2010 (20:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 898×

23. kapitolka

Edward

„Chcem len, aby si mi bola na blízku a mohla tu ostať naveky. Môžeš si byť istá, že všetko sa len zlepší. Ty a ja budeme spolu cez deň aj v noci. Viem, že iní by prehľadali celý svet, aby našli to, čo máme my dvaja. Viem, že raz sa niekto pokúsi rozbiť niečo tak skutočné. Ja ti však vravím, že do konca vekov tu pre mňa nik iný nebude.“  Skončil som svoj preslov. Čakal som na jej reakciu, no počul som len píp... píp... píp. Cítil som, ako mi moje mŕtve srdce puká žiaľom, ako moje telo napĺňa beznádej. Rozbehol som sa za jedným cieľom. Ukončiť to čo ma najviac bolí. Môj... život.

Denisa

„Chcem len, aby si mi bola na blízku a mohla ostať naveky. Môžeš si byť istá, že všetko sa len zlepší. Ty a ja budeme spolu cez deň aj v noci. Viem, že iní by prehľadali celý svet, aby našli to, čo máme my dvaja. Viem, že raz sa niekto pokúsi rozbiť niečo tak skutočné. Ja ti však vravím do konca vekov tu pre mňa nik iný nebude.“ Keď skončil  moje telo zaplavila láska, pochopenie. Teraz viem, že ma miluje. Chcela som mu povedať, ako mi na ňom veľmi záleží a že už teraz hneď za ním idem. Že ho chcem mať pri sebe a cítiť, no vybila sa mi batéria a môj posraný mobil sa vypol.

Rozbehla som sa von, nájsť moju nekonečnú lásku.

Hľadám už niekoľko hodín a stále nič! Prekliaty mobil. Veď ja ho milujem. Jediné čo ma napadlo bol dom Cullenovcov. Utekám, asi tou najväčšou rýchlosťou akou upír utekať môže. Vrazila som do dverí a čakala jeho. Jeho objatie. Jediné čo ku mne doľahlo boli vzlyky rodiny.

Vletela som do obývačky a pozrela sa na moju nešťastnú rodinu.

„Povie mi niekto čo sa deje?“

„On...“ Pozrela sa na mňa Alice a vzlykla Jasperovi do ramena, no teraz som už pri nej kľačala.

„Do pekla Alice. Kde je Edward?!“ Vrieskala som. Viem, že takúto ma nevideli, no už na nohách stála Tanya a ukazovala na mňa prstom.

„Kvôli tebe šiel žiadať o smrť. Kvôli tomu, že ty si zranila jeho srdce. Ty suka! Teraz za to budeš pykať!“ Vrieskala a rozbehla sa po mne. Jedným mávnutím ruky som ju odhodila. Blázon!

„Nemám čas na tvoje prosby o život Tanya.“ Vysmiala som sa jej do tváre. Esme jej pomáhala vstať, no mňa už zaujímala moja láska.

„Kam šiel?“

„Do Vollteri.“ Kývla som a vybehla z domu.

„Počkaj!“ Vzlykala Alice. Je mi jedno, že možno prídem o život. Pre Edwarda všetko. On mi ukázal, že môžem znovu žiť. Rozprával sa so mnou, keď som bola nemá.

Utekala som až na letisko. Peniaze som mala na karte, čiže  nemali žiadne problémy.

Sedím v lietadle a dosť ma štve prečo ide tak strašne pomaly! Je to možné? Mám chuť vyhodiť pilota z lietadla a riadiť lietadlo sama. Normálne sa mi aj zdalo, že stojím pri ňom. Ale asi to bola len predstava, dúfam.

„Potrebujete niečo?“ Usmiala sa na mňa letuška.

„Nie ďakujem.“

Kývla a ďalej mi nevenovala pozornosť.

Blbý mobil keby sa nevypol boli by sme teraz spolu. Bol by pri mne a nevymýšľal by nič so smrťou. Keď sme začali pristávať moje telo žrali mrle. Už aby som tam bola!

Vyletela som z lietadla a štvalo ma, že sa musím pohybovať ako človek. Utekala som do podzemnej garáže a ukradla si autíčko. Neviem koľko mám času, žije ešte? Nie! Jasné, že žije. Keby nežil vyvraždila by som celú Vollteru. Dobrí či zlí.

Otvorila som okienko a nechala čistý vzduch prúdiť dnu. Potrebovala som si trošku prevetrať hlavu. Auto som zastavila pri lesíku. Musím byť silná. Vystúpila som a utekala k lesu. Ulovila som srnky a dve pumy. Keď som bola preplnená bežala som k autu.

Cesta do Vollteri nebola dlhá. To asi preto, že som šla nepovolenou rýchlosťou. Oči som mala úplne zlaté a silu som cítila na každom kúsku tela.

Vystúpila som pred Vollterou a auto som nechala pod mostom. Tu mi ho nikto nezoberie a budeme môcť rýchlo zdrhnúť. Preskočila som múry a utekala mestom. Bola noc takže to všetko išlo ako po masle. A teraz ďalší problém, kde hľadať. Išla som do jednej uličky, kde som zavrčala z plných pľúc. Vrčala som a robila bordel. Hluk. Aby došiel aspoň nejaký upír. Do riti oni si nechránia mesto alebo čo! Tak dobre! Začala som búrať steny a v tom momente ma držal veľký upír pod krkom. Milo som sa usmiala.

„To vám teda trvalo!“ On zodvihol obočie a uvolnil zovretie môjho krku.

„Trvalo?“ Dostal zo seba.

„A čo ja viem ako sa k vám mám inak dostať? A prepáčte za tie steny.“ Chcela som byť milá. Možno by mi pomohol keby išlo do najtuhšieho. No dobre asi nie, ale tak.

„Poď za mnou ty blázon.“ Chytil ma za ruku a viedol uličkami. Na koniec sme skončili pri veľkej bráne. Otvoril ju a podržal mi dvere.

„Ďakujem.“ Prechádzali sme  podzemnými chodbami. V jednej z nich bolo cítiť veľa zmiešanej ľudskej krvi. Viem, čo v nej asi robia! Fuj.

„Tak a sme tu.“

„To už?“ Kývol a otvoril dvere. Sotil ma dnu a ja som na neho zavrčala.

„Prepáč.“ Usmial sa a postavil sa k trom trónom.

Super a to som si ešte nestihla vymyslieť čo  ďalej, že ? Ach, ja som ale hlúpa!

„Vítam ťa milá Denisa.“ Usmial sa ten v strede. Počkať odkiaľ ma pozná? Áno to je ten, čo číta myšlienky dotykom. Raz večer po mojej premene sme sa o nich bavili s Jasperom. Toto musí byť Aro. Ten unudený Marcus a ten tretí Caius. Tá malá blondínka je Jane a ten blondiak Alec. Ten čo ma sem doniesol Felix a ten pri ktorom teraz stojím, Demeter. A kto je ten? Tam vzadu? Bol zahalený a stál úplne pri Arovi. Držal ho za ruku. Do riti čo to znamená? Kde je Edward?

„Prepáčte, ale ja hľadám Edwarda, Edwarda Cullena.“ Aro sa usmial.

„Ach, ták.“ Pustil toho upíra čo vedľa neho stál a ten si pomalým pohybom dal dole plášť. Edward, áno je to on. Usmiala som sa a chcela sa k nemu rozbehnúť keď ma myklo. Mal desivo červené oči. Jak to?

„Edward?" Šepla som so zlomeným hlasom.

„Prepáčte ale poznáme sa?“

„Ako? Čo ste mu to spravili?!“ Kričala som a vrčala. Aro ukázal na Demetriho a ten ma chytil.

„Daj ju dole a nakŕm ju.“ Trhala som sa a trhala, no nič nepomáhalo.

Hodil ma do nejakej, ako keby pivnice a nechal ma tam.

Neviem ako dlho tu sedím. Či prebehli minúty, hodiny, dni, mesiace alebo roky. Sedím tu a v krku ma páli neuveriteľná bolesť. Cítim ako ma trhá. Zrazu sa otvorili dvere a v nich stál on. Môj anjel.

„Edward.“ Šepla som a ležala na zemi. Podišiel ku mne a tvár sa mu skrivila bolesťou. Pohladil ma po líci.

„Keby som vedel kto ste.“ Šepol a Demetri sem zatiaľ položil nejaké dievča bolo ranené. A mne v tom momente zosílila túžba. Oheň v hrdle. Edward vstal a zavrel za sebou dvere.

„Nie!“ Kričala som.

Dievča plakalo a chúlilo sa v rohu. Zabíjala ma jej vôňa. Začala som vzlykať  a zarývať prsty do zeme. Nemôžem! Nechcem! Zrazu ma ovládla túžba a bolesť.

Vstala som a kráčala k nej.  Kráčala som k nej a pozerala sa do jej vydesených očí. A to ma strašne hecovalo...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 23. kapitolka: