Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 20. kapitolka

29.12.2009 (08:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 933×

20. kapitolka venovaná Witmy za jej krásne komenty v ktorých nájdem chuť písať dalej naozaj veľké dakujem.

Dalej Selene  si druhá, ktorá ma svojimi komentami vždy poteší čo to trepem že druhá ste proste úžasné baby =)*

Tiež aby som nezabudla na TayLoORiSsOoCuTeE a tiež  na moju novú komentátorku Drzú Jordan =)

Začalo sa rozbaľovanie darčekov. Ked bolo  po všetkom  šla som si odniesť hore darčeky. Edward sa dnes choval veľmi čudne. Nechápem prečo. Sadla som si na postel a zadívala sa na naše strešné okno. Pršalo. Snech zrazu zmyzol a poskytol sa mi pohľad na smutný dážd. Viete vždy ho vnímam inak. Niekedy je mojou záchranou a niekedy utrpením. Chcete vedieť čím mi je teraz? Sama neviem. Mám strach. Strach, lebo viem že príde niečo zlé. Zvalila som sa na postel  a počúvala ako sa kvapky dažda odrážajú od okna. Tak tiež rozprávali svoj príbeh.

Cítili ste sa niekedy zrazený dole?Cítili ste sa niekedy mimo?Ako keby ste... sem vôbec nepatrili a nikto vám nerozumel. Chceli ste niekedy utiecť?Zavreli ste sa v izbe s rádiom na plné pecky,aby nikto nepočul,ako kričíte?
Nie,vy neviete aké to je,ked nič nieje v poriadku.Neviete,ake to je byť ako ja.

Zranená,cítiť sa stratená,byt vytlačená do temnoty,byť kopaná,ked ste na dne.
Cítiť ako vás vytláčajú všade okolo,byť na pokraji zúfalstva,kde nieje nikto,kto by vás zachránil.
Nie,vy neviete aké to je byť...
Vitajte v mojom živote chceli ste byť niekto iný?
Vaša mysel si myslela"Som štastný...ale necitim sa O.K."

Nie nehovorím že sa mám zle ale bolí ma srdce. Srdce áno moje mŕtve srdce. Edwarda milujem z celej duše no pochybujem nad jeho citmi. Neviem, je správne pochybovať? Možno klamem samú seba, možno si len namýšľam že je niečo zle. Vlastne nie ležím tu sama a on neprišiel. Nedošiel ma obdarovať svojim krásnym úsmevom, bozkom či slovami vyznávajucími lásku. Všetko okolo mňa sa rúti. Viete nikdy som nemala šťastný život no ked som skončila ten ľudský dúfala som ... dúfala že to bude lepšie.  Mýlim sa snád alebo klamem ked hovorím že sa so mnou život len hrá? Padá predo mnou ako domček s kariet. Sadla som si na postel a zhlboka sa nadýchla. Nech sa chystá čo sa chystá zvládnem to. Musím sa pokúsiť to zvládnuť.

Zliezla som schody a zistila prečo nedošiel. Prišli naši teda ich priatelia s Deanli. Prečo ma nezavolali? Videla som ako sa Tanya pri Edwardovi preafektovane smeje. Krava! Výstrih mala snád až po pupok. No moja drahá nemáš sa čím chváliť. Počula som tiché pochechtnutie zo strany Alice a Jaspera. No čo nemôžem žiarliť? Prehodila som si vlasy a zišla posledné schody. To čo som práve videla ma bodalo pri srdci no aj mi to pridávalo štipku zúrivosti a zabijáckeho videnia. Všetko okolo mňa bolo červené. Tanya sedela vedla Edwarda a hladila ho po nohe. On sa blažene usmieval a niečo jej pošepkal do ucha. Zavrčala som a on sa mi pozrel do očí. Celá nesvoja som vybehla z domu.

Trhal mi srdce. Tak ked to teraz nie je Shusi je to Tanya.

Vletela som na útes. Tu ma zachránil Edward pred mojim konaním. Och, prečo len som neskočila? Teraz mi je to k ničomu. Stála som tu  a slaný vzduch ma hladil po tváry. Začala som plakať. Na sucho som vzlykala a kľačala na kolenách.

„Prečo!“ zakričala som a moja ozvena sa mi vrátila.

„Nepač.“ Otočila som a uvidela svoju maličkú sestričku.

„Ahoj.“ Usmiala som sa a stále som kľačala. Prišla ku mne a sadla si do tureckéhho sedu.

„Veš šetko není také zé ako sa zdá. Musís sa usmievat. “

„Vieš srdiečko niekedy to nejde.“ Pohladila som ju po vláskoch.

„Vždy to ide Denis.“ Šepla spoza môjho chrbáta mama. Mama?! Vyskočila som na nohy a otáčala sa. Nikde som ju nevidela už tu nebola ani moja sestrička. Znovu som začala vzlykať. Moja mama. Končene som počula jej hlas. Aspoň na chvíľku. Posledný krát som sa otočila k útesom.

„Sbohom moji milovaní.“ Šepla som a utekala domov.

Domov som pribehla dosť skoro. Na verande ma čakal Edward.

„Ja... Denis, prepáč.“ Chcel ma objať no ja som nastavila ruky v náznaku že má stáť tam kde stál.

„Odchádzam.“ Obišla som ho a vošla dnu.

„Nie!“ zakričala Alice. Pozrela som sa jej do očí a kývla.

„Môže mi niekto povedať čo sa tu deje?“ vrndžal Emmet a nervózne klepkal nohou.

„To mi nemôžeš urobiť.“ Vletel sem Edward a držal ma za ruky.

„Práve to vidíš Edward Anthony Cullen Mansen.“ Pichla som mu nervózne do hrude. Celé toto počínanie ma mučilo no nevydržím tu už ani minútu.

„Nerob to. Alice nevidí tvoju budúcnosť. Neviem kam ideš. Nerob to.“ Pri posledných slovách mu preskočil hlas.

„Je mi to ľúto.“ Šepla som  a vybehla hore.

Dole som zišla s malým ruksakom a kufrom. Esme vzlykala a aj Alice. Rose mala na krajíčku a Emmet ju hladil. Jasper na mňa zazeral. Nechápala som prečo. Edward tu nebol. Stúpla som si do stredu miestnosti naša návšteva z Deanli ma nezaujímala.

„Viete že vás nesmierne milujem. Ste moja... rodina. Esme nahradila si mi moju matku. Tú, ktorá mi tak veľmi chýbala. Alice si moja sestra, ktorú som nikdy nemala, Rose si moja najlepšia priateľka, ktorú by som nikdy nevimenila. Emmet a Jasper ste moje slniečka, vaše stávky mi vždy vyčarovali úsmev na tváry. Ocko, Carlisl si pre mňa veľká autorita a veľmi ťa ľúbim. Nebojte sa neodchádzam navždy.“ Otočila som sa a utekala do garáže. Vzala si auto a šla smer...

Jake

So Sethom sme si boli zabehať do lesa. Milujem ten pocit ked bežím. Ako sa mi zem pod mojou váhou podlomuje.  Len tak sme behali a každý sa venoval svojim myšlienkam aj ked  sme obaja vedeli že rozmýšlame nad tou istou osobou. Ked sme boli celkom blízko môjho domu ucítil som jej vôňu. Zavil som a utekal domov. Premenil som sa na okraji lesa a preskočil zábradlie na schodoch našeho domu. Nebola tu.  Skormútene som sa zvalil do húpacieho kresla ked som si uvedomil že ma niečo tlačí, vstal som a pozrel sa na toho votrelca. Na húpaciom kresle ležal medvedík. Okolo packy mal jej, môj obľúbený nármok, ktorý pridržiaval nejaký zdrap papiera. Zobral som ho do rúk a vošiel do nášo domu. Sadol som si do obývačky a stále v rukách zvieral medvedíka. Položil som ho a zobral ten zdrap. Chvíľu som sa rozhodoval či si to mám prečítať alebo nie.  Rozmýšlal som či  ma to ešte viac zlomí alebo skôr posilní. No otvoril som ho a začal čítať cítil som ako mi po líci tečie horúca slza.

Milý Jake. Viem že ja som teraz pre teba iná no moja láska k tebe sa nezmenila. Ľúbim ťa ako vlastného brata a navždy budem. Chcem aby si bol šťastný a už sa ti nebudem pliesť do života. Viem prekočila som hranicu no  ja som musela. Prosím odpusť...

Tvoja Denisa. Prajem ti šťastné a veselé Vianoce. Nezabudni

Ľúbim ťa! =*

Papierik som si čítal stále a stále.  Aj ja ťa ľúbim Denis. Utrel som si tvár a papierik schoval do gatí. Medvedíka som nechal ležať na pohovke a utekal som do lesa. Zoskočil som zo schodov a pri tom sa premienal. Bolo mi jedno či ma niekto vidí. Či sa prezradím, či niekoho vyľakám. Vedel som že musím byť sám. Utekal som a utekal. Nevedel som kam vedie moja cesta. Kam smerujem. Nič okolo som nevnímal ani hlasy v hlave, ktoré ma volali naspäť. Už som sa rozhodol...

Seth

Prišiel som domov a pred vchodom som sa potkol o nejaký... album? Napálil som to do dverí a celý nervózny som začal identifikovať čo to je zač. No ked ho otovril z úst sa mi vydral vzdych. Lapal som po dychu. Bol to album s našimi fotkami. Ked sme spolu išli v aute, na jej oslave narodenín proste fotky na, ktorých sme boli šťastný. Vstúpil som dnu a vybehol schody do mojej izby. Ľahol som si do postele a preteral si fotky. Pri niektorých som sa zasmial a pri niektorých mi bolo smutno. Bola tu a ja som premrhal šancu vidieť ju. Je to čo je len kvôli mne a vidím že sa trápi. Že vnútrí, v hĺbke jej duše umiera. Všetci sú taký slepý že to nevidia. Nevidia aká je potrhaná a zničená. Tak rád by som chcel byť pri nej. Ked som už chcel ten album odložiť všimol som si že z neho trčí papierik. Vytiahol som ho a začal čítať

Ahoj zlatko. Prišla som sa s tebou rozlúčiť. Prosím nehnevaj sa že som prekročila hranicu no nemohla som odolať pokušeniu dať vám darčeky. Veľmi ta ľúbim Seth si ako môj mladší brat. Nikdy som si nemyslela že sa to celé skončí takto. Nikdy! Veľmi mi záleží na to aby si mal spomienku aspoň na ten čas kedy som pre teba bola v srdiečku jedna z hlavných osôb. Posledný krát sbohom.

Tvoja Denisa                                                                            Nezabudni! Ľúbim ťa!=*

TY si stále prvá. Znie to asi zle ale áno plačem. Vo vnútri umiera ale aj kvôli MNE! Musím ju nájsť! Stretnúť sa s ňou a aj za cenu prekročenia hranice! Vyskočil som na nohy a letel  preč. Ked zrazu...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 20. kapitolka: