Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 19. kapitolka

26.12.2009 (19:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 962×

19. kapitolka Vianočná

Chystá sa štedrý večer a mne začínajú chýbať moji vlci. Prechádzam sa sama v obchodnom dome a nakupujem darčeky. Kúpila som darčeky aj Paulovi, Sethovi a Jakovi. Viem je to zvláštne ale dnes idem za nimi. Hranica, nehranica. Byť s nimi aspoň na tú chvíľu. To je pre mňa dar týchto Vianoc. Sadla som si na lavičku v obchodnom centre a pozorovala dianie okolo mňa. Ľudia šaleli a bežali po obchodoch. Mamičky sa náhlili po chodbách a po tváry im tiekol pot. Sú Vianoce, prečo taký zhon? Nechápala som týchto ľudí nikdy. Ved im nič neutečie. Ľudia sa tu hemžili ako mravce. Každý si riešil svoje no nikto nepomohol tomu druhému.  V tejto dobe sú taký bezohľadný ľudia. Odniesla som si tašky do auta a videla ako sa tehotná žena naťahuje z niekoľkými taškami.

„Pomôžem vám?“ usmiala som sa na maldú ženu.

„Veľmi pekne vám dakujem.“ Vzala som jej tašky. Zostala jej jedna. Vyzerá to asi divne že držím tie najtažšie veci v jednej ruke aby som jej mohla otvoriť kufor. Dala som jej doň veci a usmiala sa.

„Prajem šťastné a veselé.“ Usmiala sa na mňa a pohladila si bruško.

„Aj ja vám.“ Zakývala som jej a zavrela kufor. Naštartovala a šla domov. Dúfam že príde v poriadku. Doma ju čaká určite milujúci manžel amožno už nejaké deti. Ach a práve o toto som prišla ja. Vzdychla som si a pobrala sa k svojmu autu. Naštartovala a šla som smer La Push. Moja láska o tom nevie a ani nebude vedieť. Nechcem aby zasa stresoval ako vždy. Pustila som si vianočné koledy a pospevovala si. Prstami som do volantu vyťukávala melódiu. Prišla som  pred dom Jaka a čakala som že z neho zas vyletí ako minule a ublíži mi no nič sa nedialo. Ako keby auto ani nepočuli. Vystúpila som a zobrala darčeky. Zaklopala som no nikto sa neozýval.Napísala som mu papierik a položila plyšového medvedíka na húpacie kreslo čo mali na verande.

Na papieri stálo

Milý Jake. Viem že ja som teraz pre teba iná no moja láska k tebe sa nezmenila. Ľúbim ťa ako vlastného brata a navždy budem. Chcem aby si bol šťastný a už sa ti nebudem pliesť do života. Viem prekočila som hranicu no  ja som musela. Prosím odpusť...

Tvoja Denisa. Prajem ti šťastné a veselé Vianoce. Nezabudni

Ľúbim ťa! =*

Stiahla som si náramok čo som mala na ruke. Nosila som ho a on ho vždy obdivoval. Obmotala som okolo neho papierik a dala ho mackovi na ruku. Posledný krát som sa pozrela na tento domček, ktorý mi pripomínal veľa vecí a šla som za Paulom.

Ked som stála pred Paulovým domom srdce mi búchalo ako splašené. Zaklopala som a jeho mama mi otvorila dvere.

„Dobrý deň.“ Usmiala som sa a ona na mňa tiež. N hlave mala vianočnu čiapočku a na nohách elfovské topánočky.

„Praješ si niečo?“ usmiala sa na mňa a v druhej ruke držala horúcu čokoládku.

„Je doma Paul?“

„Samozrejme zavolám ti ho.“ Vošla dnu a nechala otvorené dvere. Postavila sa na schody a zakričala z plných síl. Chcela prekričať jeho rockovú hudbu.

„Paul! Paul!“ kričala.

„Mohla by som ho prekvapiť a ísť za ním pani Morthová?“

„Bež dievča ale zapchaj si uši pred tým ako tie dvere otvoríš.“ Zasmiala sa a kráčala do obývačky. Vyšlapala som schody a zaklopala na dvere. Nikto sa neozýval počula som aj sprchu. Vošla som dnu a spod dverí jeho kúpelne šla para. Sadla som si na posteľ a čakala. Ked sa psrcha vypla zbystrela som a pocítila trošku napätia.

Otvorili sa dvere a v nich stál Paul. Zamrzol na mieste. Na tváry sa mu striedalo veľa pocitov no na koniec to skončilo na  prekvapenosti a súrodeneckej láske.

„Och, Denis.“ Pučil ma vo svojej náruči. Objala som a a pobozkala na líce.

„Nesmrdím ti ?“ usmiala som sa.

„Vôbec. Zvláštne.“ Zamyslel sa.

„Prišla som ti dať vianočný darček a chcela som ťa aspoň posledný krát vidieť.“ Smutne som zaklypkala očami. Vytreštil oči a chytil ma okolo ramien.

„Ty niekam odchádzaš?“

„Nie ale  však sa predsa nemôžeme výdať. Jake ma odvrhol. Som predsa to čo som.“ Smutne som sa usmiala.

„Ale si to lebo si zachránila život jednému znás Denis.“ Chytil ma palcom pod bradu a pobozkal na čelo.

„Si navždy moja malá sestrička a výdať sa budeme kedy budeš chcieť.“ Vedela som že mi očká museli žiariť. Bola som teraz najšťastnejšia na svete.

„To je pre teba.“ Vytiahla som spoza chrbta dva lístky na Evanesence. Môže ísť s nejakým kamarátom.

„Dakujem ti Denis.“ Znovu ma objal a niečo si zamrmlal. Jediné čomu som rozumela bolo meno Leah.

„Leah?“ ked som vyslovila jej meno v očiach mal plamienky.

„Nebodaj si sa do nej...“ moje slová zostali vysieť vo vetre.

„To je úžasné Paul.“ Objala som ho. Dlho sme ešte vykecávali ked som sa rozhodla že musím ísť ešte za Sethom.

„Veľmi ťa ľúbim Paul. Maj sa.“

„Nezabudni sa mi ozvať sestrička.“ Kričal ked už som šoférovala k Sethovi. Bola som šťastná že to dopadlo takto no som zvedavá ako to dopadne u Setha. Zastala som pred jeho domom a vystúpila. Vzala som si zo sebou album s našimi bláznivými fotkami. Ešte raz som sa nadýchla a vykročila do daľišho adrenalínu.

Zazvonila som no bolo tu ticho. Zazvonila som ešte raz a obišla dom. Po líci mi stiekla slza. Nie je tu. Album s našimi fotkami som položila pred dvere na rohožku a do neho som vložila papier tiež s pár slovami.

Ahoj zlatko. Prišla som sa s tebou rozlúčiť. Prosím nehnevaj sa že som prekročila hranicu no nemohla som odolať pokušeniu dať vám darčeky. Veľmi ta ľúbim Seth si ako môj mladší brat. Nikdy som si nemyslela že sa to celé skončí takto. Nikdy! Veľmi mi záleží na to aby si mal spomienku aspoň na ten čas kedy som pre teba bola v srdiečku jedna z hlavných osôb. Posledný krát sbohom.

Tvoja Denisa                                                                            Nezabudni! Ľúbim ťa!=*

Zastrčila som papierik do Albumu a utekala do auta.  Plakala som a z úst sa mi drali tiché vzlyky. Nevedela som im zabrániť. Ked som bola skoro za hranicami pribrzdila som. Až úplne zastavila. Oprela som sa o operadlo a začala plakať. Prišla som o svojich bratov no aspoň  s jedným je to cyriešené no tí dvaja, ktorých som milovala najviac ma odvrhli.  Nechali na pospas tomuto kamennému telu. Ked som sa trošku upokojila utrela som si oči a nahodila úsmev. Chvíľu mi trvalo do kým som si nacivičla dôverihodný úsmev. Znovu som naštartovala a vydala sa domov za mojou rodinou.

Domov som prišla celkom skoro. Neviem síce či budem smrdieť od vlkov ale bolo mi to jedno. Paul je moja láska a mne je jedno ako páchnem no nechcela som zas Edwarda nahnevať  deň pred štedrým večerom. Schmatla som darčeky a utekala hore. Zamkla som sa a zakričla aže ked všetko zabalím a dám do poriadku tak prídem dole. Edward si vzdychol zišiel dole do obývačky pomáhať s ozdobami. Veci som hodila do práčky a ja osm si dala rýchlu očistnú sprchu. Vlasy som si zviazala do gumičky a na seba hodila nejaké domáce veci. Darčeky som pekne zabalila a odložila do svojej tajnej skrýše v šatníku vedela som že Emmet každý rok kutre a aj ak u nikoho nič nenájde.

Štedrý deň

Ráno sme všetci dali darčeky pod stromček a šli von. Obliekla som sa veľmi teplo a utekala von. Snežilo a celý dom bol vyzdobený. Skočila som na moju lásku a zvalila ju do snehu.

„HA! Mám ťa!“ smiala som sa a hádzala po ňom sneh. Prevalil sa nado mňa  a zavalil ma snehom.

„Ved počkaj!“ krčiala som a bežala som za ním cez celý les. Takto sme sa zabávali celý deň. Guľovali sa. Sedeli pri krbe a rozprávali sa. Hrali spoločenksé hry a užívali si našu rodinú idilku. Všade vonalo škoricou a inými možnými vianočnými vôňami. Večer sme všetci rýchlo zaliezli do izieb. Tešili sme sa na ranné rozbaľovanie darčekov. Ľahla som si so svojou láskou do postele a zababušila som sa v jeho náruči.

„Tešíš sa na zajtra?“ šepol mi do ucha. Na koži mi od vzrušenia naskočili zimomriavky.

„Najviac na svete.“ Posunula som sa a pobozkala mu pery. Potom som sa oprela a zavrela oči. Vedela som že budem muesieť po Vianociach navštíviť aj mojich rodičov a toho sa bojím tiež. Nadýchla som sa a padla do tej nekonečnej temnoty.

Ráno ma zobudili Emmetove znovčeky na botičkách a čiapke. Pobehoval po dome a hulákal. Vyletela som z postele a bežala dole. Edawrd už tu bol dávno. Zamračila som sa na neho a sadla si do jeho náručia. Carlisl pomaly a vznešene zišiel zo schodov a sadol si do stredu izby...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 19. kapitolka: