Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 18. kapitolka

24.12.2009 (07:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 770×

18. kapitolka

http://www.youtube.com/watch?v=u7ynnCqPUOs&feature=related

(Túto pieseň som počúvala pri pohľade Setha ale ak chcete môžete si ju pustiť aj skôr.=)

Otvorila som  oči a uvidela môjho anjela.

„Dobré ránko ospalec.“ Pobozkal ma na nos.

„Dobré “ Žiarila som ako slniečko. Tak krásny sen. A hlavne tam bol on.

„Sníval si so mnou však?“ zahanbene som šepla.

Odhrnul perinu z mojej tváre a usmieval sa na mňa.

„Jasné že áno. Bolo to to najkrajšie. Nenávidím sa za to že ti to nemôžem dať.“ Jeho úsmev z tváre zmyzol. Pohladila som ho po líci.

„Som ten najšťastnejší člo... upír na svete. Nikdy by som si ani nepomyslela Edward že budem mať rodinu a lásku celej mojej existencie.“ Neveriacky som krútila hlavou.

„Ale aj tak som sobec.“ Sadol si a pozeral sa na mňa s výčitkou.

„Sobec? Čo je to za hlúposť? Ako môžeš niečo také povedať? Si ten najšľachetnejší a najnesobeckejší upír akého poznám Edward. Milujem ťa a už také hlúposti nehovor “ Chytila som ho za bradu a dala mu na pery letmí bozk.

„Jansé?“ zdvihla som obočie.

„Jasné.“ Usmial sa no tá vyčitka v ňom stále bola. Však aj to prejde. Dúfam. Vstala som a šla som sa dať do poriadku. Prezliekla som sa do riflí a bielej košele. Na nohy som si dala baleríny a na ruku hodinky. Dnes som sa obliekla úplne obyčajne vôbec sa mi nechcelo rozmýšlať nad tým čo mám na sebe. Vyšla som z kúpelne a Edward tu už nebol. Dohodli sme sa že  sa stretneme dole. On šiel totižto do svojej izby sa dať do poriadku. Počula som ako mu tam hrá hudba. On ju totiž miloval. Zišla som zo schodov a naskytol sa mi pohľad na krásne vyzdobený dom. Chystajú sa vianoce tak sa Esme a Alice činili. Emmet sedel pri telke a na hlave mal vianočnú čiapočku s veľkým brmbolcom, ktorý bol zároveň zvonček. Otočil sa na mňa a vyškeril. Pri každom jeho schválnom pohybe zacinkal. Bol z toho nadšený.

„No kto sa nám to tu ukázal po búrlyvých nociach?“ smial sa Emmet a búchal si rukou po kolene.

„Ha ha.“ Vyplazila som mu jazyk.

„Nebud nudná.“ Stál na nohách a už som bola vo vzduchu.

„Pusti ma Emmet Cullen inak bude zle!“ kričala som na neho. Esme sedela a ozdobovala stromček Alice jej pomáhala a Jasper  nás všetkých pozoroval. Rose si lakovala nechty a Carlisl bol určite vo svojej pracovni. Bola to vianočná rodiná idilka. Bola som nesmierne šťastná. Ale teraz som bojovala s Emmetom. Moja láska práve schádzala zo schodov a smiala sa nás dvoch. Emmet ma mal prehodenú cez rameno.

„Ale čo naša Deniska sa hnevá.“ Smial sa Emmet.

„Edward pomôž mi zbaviť sa tej obludy.“ Skučala som a prosila svoju lásku. No ozvala sa Rose.

„Stačí Emmet inak máš útrum.“ Mračila sa Rose. Emmet ma ihned pustil a klačal pri Rose chytil ju za ruku no to nemal robiť. Pokazil jej čerstvo namalované nechty.

„Emmet.“ Zakričla a nám všetkým cukali kútiky úst.

„Skončil si môžeš spať dole v obývačke na pohovke!“

„Ale láska.“ Emmet ju prosil na kolennách.

„Požičiam ti izbu ked chceš.“ Vysmiala som sa mu. On na mňa zazrel a následoval Rose po schodoch  hore. Edward už sedel na pohovke tak som šla k nemu. Sadla som mu na kolená a oprela sa o neho.

„Edward?“

„áno anjelik?“

„Vieš, čo by si chcel na Vianoce?“

„Mám teba.“ Pobozkal ma na lícnu kosť. Zamračila som sa a našpulila pery. Predsa niečo musí chcieť.

„Alice?“ Alice zoskočila z rebríku a začala tlieksať ručičkami.

„Jasné že pôjdem a veľmi rada.“ Štebotala.

„Okej. Takže zajtra?“

„Prečo toľko otálať.“

„Lebo mi dnies nie je nejako dobre.“ Alice sa začala smiať no ja som ju nechápala no potom zvážnela.

„Tebe... je zle?“

„Noa?“

„Si predsa upír Denis.“

„Zvláštny upír.“ Poznamenal Carlisl ked schádzal zo schodov. Škrabkal sa na brade a tváril sa zamyslene.

„Tak čo som potom zač?“

Seth

Sedím doma a neviem čo zo sebou. Moja sestra Leah je zo mňa na nervy no ja nevlázdem. Neviem ako dalej bez mojej najlepšej priateľky. Stratila kvôli mne život a Jake ju surovo vyhnal z našich životov. Dobre viem že ho to teraz trápi a užiera ale som na neho nesmierne nahnevaný. Nemôžem sa s ňou ani skontaktovať aj keby som chcel. Nemôžem prekročiť územie. Nemám číslo aby som jej mohol zavolať. Nemám nič.

Sedím a hrám sa s ovládačom v ruke. V izbe mi hrá hudba na plné pecky. Leah sa otiskla do Paula a on do nej. To je vám pikoška. Práve teraz by som aj ja potreboval niekoho kto mi pomôže a postaví ma znovu na nohy no ja nikoho nemám som sám a sám aj ostanem. Hodil som ovládač na postel a šiel sa prejsť do parku čo máme v La Push.

Bol večer a všade sneh. Blížia sa Vianoce a ja som úplne na dne. Prechádzam sa tu vonku a nepadajú na mňa žiadne vločky a ak áno hned sa roztopia. Nie je mi vôbec zima no v mojom vnútri cítim iba chlad.  Prechádzam sa tu a kochám sa pohľadom na tu krásnu krajinu. Je to tu také romantické no aspoň keby som tu s niekym bol.  Sadol som si na lavičku a zavrel oči. Dlho tu bolo ticho no potom som počul tichý plač. Automaticky som otvoril oči a vstal. Obzeral som sa okolo seba a hľadal  niekoho kto to mohol byť. Uvidel som na lavičke maldé dievča. Plakalo a v ruke držalo chlapčenskú retiazku. Chvíľu som sa rozhodoval či k nej mám ísť no niečo ma tam ťahalo. Začal som k nej kráčať už ked som bol úplne pri nej pozrela sa mi do očí a vtedy to do mňa narazilo. Ten pocit hrejivosti. Otiskol som sa. Nikdy by som si nemyslel že by to bol taký silný pocit. Sadol som si k nej a ona bola stále ticho a pozerala sa mi do očí.

„Si v poriadku?“

Len kývla že áno. No z oka jej stiekla dalšia slza rovno na pery. Bola krásna. Mala  dlhé hnedé vlasy na ktorých mala čiapočku s brmbolcom. Oči mala svetlo modré a pery červené. Bola krásna. Jej dlhé mihalnice vrhali tiene na jej líčka. Pleť mala snehovo bielu. Líčka červené a omrznuté od zimy. Až potom som si všimol že aj ona nalaizuje aj mňa.

„Moje meno je Seth.“ Podal som jej ruku a usmial sa.

„Tereza.“ Podala mi ruku a nechcela ju pustiť. Muselo jej byť teplo.

„Ako to že si taký hoúci? Ved ja úplne mrznem “ Zasmiala sa. Viac som sa k nej posunul a ona sama od seba sa ku mne pritisla.

„Nevadí?“ opatrne sa opýtala.

„V pohode.“ Usmial som sa a dal moju pravú ruku okolo jej ramien. Zaujímavé čo s nami robí ten otisk. Usmial som sa a vedel som že ona mi z tej temnoty pomôže.

Emmet

Ked som Rose odprosil na kolenách o odpustenie šla si znovu lakovať nechty. A vtedy ma popadol ten zlý pocit. Viete stále sa hrám na veľkého optimistu a robím samé hlúposti ale tam niekde veľmi hlboko mám strach z toho čo sa stane. Mám strach a cítim bolesť okolo mňa. Nie som naozaj len ten usmievavý Emmet. Ležím tu na posteli a rozmýšlam nad celým mojím životom. Nad tým čo som prežil a zažil. Čo som vyskúšal a čo som musel preliezť. Život je jeden z najťachších. Mám zlý pocit že niečo zlé ešte len príde že to šťastie našej rodiny nebude trvať večne. Že to čoskoro skončí a že to bude čoskoro. Možno o deň možno o dva ale príde to. Preto budem teraz stále na pozore. Budem dávať pozor na to čo sa deje okolo mňa. Viem že Edrawd moje  myšlienky teraz určite nepočúva pretože sa venuje Denise. Mojej malej sestričke. Tak nesmierne som šťastný že ju tu konečne mám. Zrazu dnu vošla Rose.

„Budeš tu len tak ležať alebo pôjdeš so mnou dole.“mrčila sa na mňa moja láska. Pristúpil som k nej a pobozkal ju na jej zvraštené čielko.

„S tebou kamkoľvek láska.“ Začala sa usmievať a chytila ma za ruku. No potom si uvedomila že tie nechty stále nemá uschnuté.

„To snád nie!“ zakričla na celý deň. No ja som zatiaľ utiekol dole...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 18. kapitolka: