Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 16. kapitolka

20.12.2009 (20:45) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 948×

16. kapitolka

Láska bolí jen toho, kdo opravdu miluje.. Presne takto to je. Ležím na hrudi mojej lásky a rozmýšlam nad tým čo všetko sa udialo. Viem rozmýšlam asi moc. Ale inak by mi vybcuhla hlava. Prečo ma tak odvrhli? Prečo ma odkopli ako keby som pre nich nič neznamenala? Ved ja som ich milovala a aj milujem. Chcem s nimi tráviť čas, smiať sa a plakať. Počuť ako im bije srdce. To je pre mňa ten najcenejší zvuk. Ich srdcia. Milujem ten rytmus.

Ležím tu a topím sa v spomienkach. Jediné  čo mi poskytuje nejaký ten nádych je Edward. Moje mŕtve srdce patrí len jemu. Vlastne mu patrím ja celá. Oprela som sa o lakte aby som videla do jeho anjelskej tváre. Aby som si jeho tvár zapamätala na celú moju existenciu. Chcela som zlomiť každú zábranu medzi nami. Chcela som byť už konečne jeho. Úplne celá. Samozrejme že nie teraz ale raz určite áno. Milujem ho a chcem .. neviem to ani povedať. Taká som zbabelá. To vám teda poviem. Edward sa na mňa celú dobu usmieval. Musela som byť červená ako rak. O nie! On mi číta myšlienky.

„Ze nie?“ opýtala som sa s nádejou v hlase.

„Ale áno.“ Zasmial sa. Hnusák. Zakričala som v hlave. Ale nemyslela som na nič zlé predsa. Len sa hanbím. To je všetko. Položila som si znovu hlavu na jeho hrud. Chcela som v jeho objatí zostať naveky. Cítiť jeho vôňu, teplo jeho kože a hlavne cítiť jeho dotyky.  Posunula som sa trošku vyššie.  Pobozkala som ho na krku. Po tíšku zavrnel. Bolo to také zlaté. Musela som sa usmiať. Pobozkala som ho na brade, lícnej kosti, kľúčnej kosti a na kútiku úst. Teraz som ležala pod ním. Ruky som mala nad hlavou. Jednou rukou ich držal a druhou ma pohladil po tváry. Nemuseli sme sa rozprávať stačli nám dotyky. To boli naše prejavy lásky. Tak som cítila že ma naozaj miluje a on to dobre vedel.

Jemne obtrel svoje pery o moje. Pokrčila som obočie nepáčilo sa mi že to bolo také krátke.

„Si nejaká náročná.“ Zvodne sa usmial. Pustil mi ruky a ja som ho chytila za košelu.

„Mám prečo.“ Šepla som mu do ucha. Vedela som že má zavreté oči. Posunula som jeho tvár na úroveň tej mojej a dala mu dlhý bozk. Všetka jeho láska ku mne sa vlievala do môjho tela. Cítila som ho ako prúd teplej vody ked mi tečie po mojej studenej pokožke. Bolo to tak príjemné a chcela som stále viac. Nevedela som sa nabažiť.

Strčila som mu ruku pod tričko. Nechcela som nič robiť len som chcela cítiť jeho pokožku. Pohladila som ho po jeho svalnatej hrudi a brušku. Bozkával ma snád všade. Cez krk šiel až k môjmu ušnému lalôčku.

„Si môj anjel.“ Šepol mi do uška a jemne sa obtrel o môj lalôček. Na koži mi naskočili zimomriavky. Som nejaký zvláštny upír nie? Pozrel sa na moju pokožku  a usmial sa. Začala som sa znovu červenať. Červenala som sa vždy ked si ma obzeral dlhšie ako by bolo treba. No proste som ho milovala.

Ked sme len tak ležali celý deň v posteli a užívali si spoločné chvílky znovu mi do hlavy skočil Seth a Jake a všetci moji vlci. No rozhodla som sa že dnes nie! Že dnes je iba Edwardov a môj deň.

„Milujem ťa!“ zasmiala som sa.

„Prečo sa na tom smeješ?“ opýtal sa udivene.

„Preto lebo tomu nemôžem veriť.“ Sadla som si do tureckého sedu a pozerala sa mu rovno do očí. Ležal na posetli a ruky mal za hlavou.

„Nemôžeš veriť tomu že ma miluješ?“

„Nie. Nemôžem veriť tomu že ťa mám.“ Na to si sadol aj on a pohladil ma po tváry.

„Vieš čomu neverím ja? Že som dnes na tebe našiel jednu jedinú chybu.“ Tak to som nečakal. Akú chybu? Vedela som vždy že pre neho nie som dokonalá ale tak takto mi to povedať. Do očí sa mi hrnuli slzy. Znovu ma pohladil po tváry.

„Anjelik ved ty nemáš krídla.“ Šibalsky sa usmial a pobozkal moje pery. Jedna  moja slza mi stiekla práve do nášho bozku. Jemne mi jazykom oblízol pery a potom ma znovu ale iba jemne pobozkal.

„Si blázon Edward Cullen!“ smiala som sa. Hodila som sa mu okolo krku a smiala sa ako zmyslov zbavená.

Jake

Sedel som vo vysokej tráve a držal v ruke mobil. Rozmýšlal som či Denise mám zavolať no vždy som to zrušil skôr ako mohol začať vôbec vyzvánať. Tak strašné nervy som mal na seba. Ale neuveriteľné. Držal som mobil v ruke a zasa vyťukal číslo. A zas som to vypol. Od nervov som ho hodil daleko od seba. Lahol som si do trávy a pozeral do neba. Len tak som tu ležal a snažil sa splývať.

Bolo to takto najľahšie. Nevnímať nič. Len počúvať svoje okolie a snažiť sa splynúť. Vždy som sa takto najvaic upokojil. Myslím že to pomohlo aj v tomto prípade. Zrazu som počul zvoniť mobil. Mal som nádej že volá aj ked pochybujem kto by volal takému debilovi ako som ja? Ved ako som sa zachoval?

Utekal som po lúke ako zmyslov zbavení až som ho našiel zohol som sa a zodvihol ho.

„Prosím, Denis?“

„Nie. Tu Seth. Mal by si sa už vrátiť domov. Možno príde sem.“ Smutne si vzdychol. Už sme ju nevideli asi týždeň nevieme kde je. Do školy ešte nechodí lebo sa Cullenovci boja bezpečnosti ľudí. Aj ked mi vlci jej veríme až na našu alfu. Ale ten taký proste musí byť.

„Dobre už idem.“ Vypol som ho a ešte si lahol na zem. Vedel som že nepríde. Ved sa ani nemusí obťažovať! Čo to trepem? Ved po jej spoločnosti túžim ako ryba po vode. Milujem ju ako vlastnú sestru a sám som ju odohnal. Čo čakám? Že pricupitá ako by som to spravil ja? Ona je iná ale ja dúfam. Zvrel som oči a nevnímal čas. Nechal som sa ovplivňovať prírodnými živlami. A teraz hlavne vetrom. Mojím priateľom. Vždy mi poriadne prečistý hlavu a to práve dnes súrne potrebujem inak mi asi vybuchne.

Esme

Moja rodina je momentállne šťastná a to ma najviac teší. Vidieť ich takto. Edward a Denis niekoľko dní nevyliezli z izby. Chápala som ich. Užívali si spoločné chvíle no museli íst predsa aj na lov. Najprv pôjdem ešte za mojou láskou a potom ich pôjdem vyhnať na čerství vzduch.

Kráčala som po schodoch do Carlislovej pracovne. Zaklopala som a hned vstúpila. Zodvihol tvár od papierov a hned sa mu na perách zjavil úsmev. Ten úsmev som tak milovala.  Jeho oči mi vždy dávali najavo toľko lásky, ktorú nevypraví ani žiadne slovo. V tichosti som k nemu prišla a sadla si mu do náručia. Pri ňom som sa cítila v bezpečí. Držal ma a pobozkal na krk. Pod dotykom jeho pier som zavrela oči. Bola som nesmierne šťastná že teraz všetko do seba tak veľmi zapadá. Že sú všetci šťastní aj ked viem že Denisu ešte niečo trápi. Teraz sa cítim ako jej matka tak sa jej posnažím pomôcť. Milujem ju ako svoju vlastnú.

„Zajtra idesš do práce?“ po tíšku som šepla. Nechcela som rušiť našu chvílku no bola som zevdavá.

„Láska zajtra musím.“ Smutne som sa mu zahladela do očí. Viem že svoju prácu miloval a nebránila som mu v nej nikdy. A ani by som nechcela aby skončil. Ale vždy mi bolo smutno. Pobozkala som ho jemne na pery a vstala.

„Idem deti vyhnať na lov.“

„Milujem ťa.“ Šepol a poslal mi vzdušný bozk.

„Aj ja teba.“ Zavrela som za sebou dvere a mierila si to k našim dvom hrdličkám. Zaklopala som a čakala kým sa niekto ozve.

„Dalej!“ ozvala sa Denis. Ani si ju nikto z našej rodiny nestihol užiť čo sa premenila. Všetci sme ju brali medzi seba už ked bola človek. Dokonca aj Rose! Bola som vtedy nesmierne prekvapená.

„Mlai by ste ísť na lov.“

„Práve sa chystáme Esme.“ Oznámil mi Edward ked vychádzal z kúpelne. Usmieval sa ako slniečko. Štastie pretekalo z každej časti jeho tela.

„Tak to som rada. Ľúbim vás.“ Každému som vtisla bozk na čelo a zatvárala za sebou dvere ked zborovito odpovedali.

„Aj mi teba mami.“ Denis to síce povedala ticho a s veľkou bolesťou v hlase. Povedala to. Učinila ma tento deň najšťastnejšou matkou celej existencie upírov.

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 16. kapitolka: