Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 13. kapitolka

...


Nemé srdce 13. kapitolkaPrepáčte že táto kapča je taká krátka ale dnes som ju písala na rýchlo lebo viem že ste moc chceli daľšiu. Dakujem vám za komentiky vasa DarkPassion

13. kapitolka

 

Edward vstal a kráčal preč. Von. Ja milujem ho ale chcem ho potrápiť. Už teraz ma žralo že mu klamem. Utekala som za ním von. Nechcela som aby si niečo spravil. Na to ho až moc milujem.

Utekala som lesom. Ani som nevedela že upíri dokážu utekať tak rýchlo. Užívala som si to teda riadne. Aj ked sa neznášam za to čo som. Nechcem žiť naveky. Už takto nie. Mám aj lepší čuch. Ehm, omnoho lepší. Zavetrila som Edwarda. Utekala som no ked som ho videla schovala som sa za stromi. Bol na našej lúke. Stál a zrazu padol na koenlá, tvár mal v dlaniach a vzlykal. On “plače“ kvôli mne? To nemôžem dopustiť je to moja existencia môj celý svet. Utekala som za ním a kľakla si k nemu.

„Edward“ šepla som a pohladila ho po ruke. Ani sa nepohol. Prestal však vlzykať a len tam kľačal ako socha.

„Edward.. ja ťa stále milujem. Len bála som sa. Prosím od..“ no v tom mi skočil do reči.

„Nemám čo odpúšťať anjelik.“ Jemne sa usmial. Keby mohol plakať mal by mokrú celú tvár od sĺz. Bolo mi ho strašne ľúto. Objala som ho a hladila po vlasoch. Vdychovala som jeho vôňu, ktorá sa mi ukladala hlboko do pamäte. Na ňu nikdy nezabudnem. Bez slova sme vstali chytili sa za ruky a utekali domov. K môjmo novému životu. No ja som sa prudko strhla. Ucítila som snád tu najvábnejšiu vôňu. Trhalo mi to hrdlo. Rezalo to a pálilo. Chytila som sa za krk. On len kývol hlavou. Ovládli ma moje inštinkty. Rozbehla som sa a hľadala čo sa skrýva za tou omamnou vôňou. Nikdy by ma nenapadlo že to bude krv no ked som uvidela tú nádhernú pumu. Presne som videla ako jej pumpuje tepna. Rozbehla som sa a najprv jej zlomila väz. Nechcem aby trpela. Až potom som zakusla moje tesáky do jej hrdla. Cítila som ako sa mojich  pier  dotýkajú žľazy. Kedysi by som povedala že je to nadmieru nechutné ale teraz? Je to tá najlepšia vec. Viem som zrúda a preto sa čoraz viac nenávidím. Ked som ju dopila odhodila som jej studené telo. Bolo mi zo seba na vracanie. Sadla som si a chytila sa za kolená. Začala som vzlykať. Vôbec som nemyslela na to že ma Edward celú dobu pozoroval. Že ma drží v náručí a šeptá mi upokojujúce slovíčka. Celý svet bol mimo mňa. Ach keby som bola zomrela pri tej autonehode. Nemusela by som byť upír. Ale nemá to svoje výhody? Môžem byť s tým najúžastnejším človekom, upírom na svete. Naveky. No kde mám istotu že ho raz neomrzím? Ako sa zbavím takéhoto  pochmúrneho života? To nie je možné.

„Prepáč..“ pípla som.

„Za čo sa ospravedlnuješ? “

„Za to že sa chovám ako úplná krava. Ale ja..“ vzlykala som sa vzlykala.

„To je dobré. “ Pozrela som sa mu do očí. Videla som v nich tonu lásky ktorá aspoň myslím patrí mne. Áno patrí.

„Milujem ťa Denis.“ Usmial sa a ja som konečne spojila naše pery. Bol to omnoho lepší bozk.  Cítila som jeho horúce pery. Venoval sa môjmu krku. Jeho pokožka pre mňa teraz nebola tvrdá a studená ale teplá a mäkká. Jemne a dráždivo som ho kusla do pery. On  zapriadol ako kocúrik. Musela som sa nad tým pousmiať. Možno to nebude také zlé. Len tak som si pomyslela ked sme ležali v tráve a túlili sa k sebe.

Edward

Kľačal som tu v tráve. Nemohol som uveriť že som ju stratil. Bola všetko čo som mal. Aj ked nebola so mnou pred očami som mal ju. Len ju. Ona je tá pre ktorú by moje srdce  bilo. Navždy ju najviac milujem. Kiežby mi dala ešte jednu šancu aby som to napravil. Keby nebola prišla Shusi. Bolo by to všetko inak. Rozmýšlam nad samovraždou. Bez nej není pre mňa život ako pred tým. Nebude sa trápiť kvôli mne to už nedovolím. Možno keby som zašiel do Volteri. Začal som vzlykať.Som obyčajný slaboch. Počul som ozvenu jej hlasu. Cítil jej dotyky. Som ja blázon? Odokril som si tvár a ona bola predo mnou. Mala ztrhanú tvár. A kvôli mne.

„Edward.. ja ťa stále milujem. Len bála som sa. Prosím od..“

„Nemám čo odpúšťať anjelik.“ Hned som jej skočil do reči. Nemohol som počúvať ako na seba všetko zvalí. Ved to bola len a len moja vina. Och ako ju ja len milujem. Vzala ma do svojej náruče a hladila po vlasoch. Cítil som jej lásku. Miluje ma! Neklame. V jej náručí som chcel ostať naveky. Nikdy ju neopustím. No neviem ako ona. No ja sa jej len tak nepustím. Nemôžem ju znovu stratiť. Už som jej ublížil niekoľko krát a už by aj stačilo. Milujem ju. Je pre mňa celý svet. Keby sa jej niečo stalo umrel by som s ňou.  V tichosti  sme vstali a chytila ma za ruku. Aj toto jednoduché gesto ma veľmi potešilo. Viem že už je len moja. Rozbehli sme sa. Chvíľu sme bežali no ona zacítila pumu. Zastala a ja som len kávol že nech pokračuje. Musí jej to spôsobovať veľkú bolesť. Som hlupák že som na to nemyslel. Rozbehla sa ja za ňou. Pozoroval som ako loví. Najprv jej zlomila väz. Určite nechcela aby trpela. Och, môj anjelik. Je tak úžastná. Potom sa do nej zakusla. Jej oči sa pomaly menili na zlaté. Ked mala dosť odsotila ju od seba. Myslel som že pôjdeme hned domov no ona sa chytila za kolená a začala vzlykať. Rozbehol som sa ku nej a objal ju.

Prepáč..“ po tichúčky pípla a pri tom sa na mňa utrápene pozerala. Nechápal som za čo sa mi osravedlňuje ved nespravila nič zlé.

„Za čo sa ospravedlnuješ? “

„Za to že sa chovám ako úplná krava. Ale ja..“  začala znovu vzlykať.

„To je dobré. “  šepol som a pohladil ju po tváry.  Pozrela sa mi do očí. Ako keby v nich videla niečo čo vôbec neočakávala no potom sa usmiala. Tak strašne ju milujem, musel som jej to ešte raz povedať. Poviem jej to ešte milón krát.

„Milujem ťa Denis. “ musel som sa usmievať. Toto celé je len jedno veľké šťastie. Spojila naše pery. V tom bozku bolo toľko lásky. Myslel som že vybuchnem toľkou radosťou.

Denis

Utekali sme domov. Prišli sme dnu  a Alice vypleštila oči. Nechápala som

„To akože čo máš na sebe?“ skoro sa zakuckala.

„Oblečenie?“

„Ihned sa ideš prezliecť pod.“ chytila ma za ruku a ťahala hore. Obliekla mi šaty a konversy. Ked som zišla dole všetci sa usmievali a rozprávali. Teraz mi to došlo. Toto je moja rodina a už len s nimi budem šťastná. Aj ked mojich rodičov stále milujem a ostanú v mojom srdci a myšlienkach. Sadla som si medzi všetkých a pustila sa s nimi do debaty. Veľa sme sa smiali a hlavne na tom ked Emmet pustil I LIKE MOVET MOVET a začal tancovať po celom dome. Bol neuveriteľný.

Dnes som bola najšťastnejšia ko nikdy pred tým. To čo mi odišlo prišlo naspäť ku mne.



Sdílet Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 13. kapitolka:

Přidat komentář:

Nick:

Text:

[.ei.]smile41[./ei.] [.ei.]smile34[./ei.] [.ei.]smile33[./ei.] [.ei.]smile06[./ei.] [.ei.]smile01[./ei.] [.ei.]smile08[./ei.] [.ei.]smile19[./ei.] [.ei.]smile10[./ei.] [.ei.]smile17[./ei.] [.ei.]smile22[./ei.] [.ei.]smile25[./ei.] [.ei.]smile09[./ei.] [.ei.]smile07[./ei.] [.ei.]smile32[./ei.] [.ei.]smile35[./ei.] [.ei.]smile40[./ei.] [.ei.]smile24[./ei.] [.ei.]smile23[./ei.] [.ei.]smile16[./ei.] [.ei.]smile11[./ei.] [.ei.]smile18[./ei.] [.ei.]smile29[./ei.] [.ei.]smile20[./ei.] [.ei.]smile27[./ei.] [.ei.]smile12[./ei.] [.ei.]smile15[./ei.] [.ei.]smile04[./ei.] [.ei.]smile03[./ei.] [.ei.]smile36[./ei.] [.ei.]smile31[./ei.] [.ei.]smile38[./ei.] [.ei.]smile14[./ei.] [.ei.]smile13[./ei.] [.ei.]smile26[./ei.] [.ei.]smile21[./ei.] [.ei.]smile28[./ei.] [.ei.]smile39[./ei.] [.ei.]smile42[./ei.] [.ei.]smile30[./ei.] [.ei.]smile37[./ei.] [.ei.]smile02[./ei.] [.ei.]smile05[./ei.]


Uživatel:
Heslo:
Registrace


OurStories.cz


Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz



...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů

Kdo je tu z členů? Klikni!