Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nemé srdce 11. kapitolka

10.12.2009 (16:30) • DarkPassion • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1006×

11. kapitolka

Venované witmy

Zobudila som sa v teplej posteli. Chvílu som sa ešte vrtela a naťahovala. No na koniec som bola donútená otvoriť oči. Vyliezla som z postele. Už som to tu dobre poznala. Som u Edwarda doma. Zišla som dole. Boli tu všetci okrem Shusi.

„Ahojte.“ Usmiala som sa na všetkých.

„Dobré ránko ospalec.“ Pozdravil ma Emm. Edward šiel hned ku mne a ťahal ma za ruku do kuchyne. Zavrel za nami dvere a pritlačil ma k pultíku.

„Tak veľmi ale veľmi si mi chýbala. Už nidky viac nechcem byť bez teba Denis.“ Skoro mi vypadli oči. Nevdela som čo mám povedať. Moja tvár tiež zamrzla. Toto je nejjaký zlý žar. Nie počkať to je SEN! Áno došla som na to. Tak si to poriadne vychutnám.

„Milujem ťa Edward Cullen.“ A pritiahla som si ho k perám. Náš bozk  bol plný lásky a nehy. Pomaličky som mala pocit že toto sen nie je.

„Edward? Sníva sa mi to?“ opýtala som sa opatrne.

Zdvihol ma a posadil na pult. Zasmial sa a odpovedal.

„Nie láska.“ Pohladil ma po líci. Usmievala som sa ako slniečko na hnoji. Teda aspoň si myslím že som tak musela vyzerať. A ja blbá som mu hned povedala že ho milujem. Ach. Mala som sa aspoň štipnúť aby som sa presvedčila. Objala  som ho a vdychovala jeho vôňu. Potom ma napadlo čo sa stalo so Shusi. Alebo viete čo ? netrápi ma to. Nepotrebujem si kaziť deň.

„Urobím ti raňajky.“ Usmial sa a nechal ma tam sedieť. Zoskočila som a sadla som si ako normálny človek na barovú stoličku. Oprela som si tvár o ruku a pozorovala môjho anjela. Chvílu  sa vŕtal v ladničke no potom vytiahol ingrediencie.

„Kuchtík.“ Zasmiala som sa. Ked vytvoril svoje dielo podal mi tanier. Urobil mi palacinky  ktoré polial čokoládovou polevou do tvaru srdca. Voňalo to veľmi dobre.

„Dakujem.“ Dala som mu letmý bozk na pery.

„To aby som ti robil raňajky častejšie.“ Chcechtal sa.

„Dám ti toľko bozkov že sa ani nenazdáš Edward.“ Smiala som sa s plnou pusou. Mala som čokoládu na perách a on ma pobozkal. Jazykom mi ju zotrel. Prešla mnou triška a túžba. Usmiala som sa na neho. Zostalo mi to na kútikoch úst. Palcom som mu to utrela.

„Tak.“ Ked som dopapala umyla som tanier a odložila som ho. Už ma držal okolo pásu. Pozerala som sa mu do jeho zlatých očí. Musela som sa stále usmievať. Bola som strašne šťastná.

„Kam pôjdeme dnes?“

„Neviem kam chceš.“

„Hmm.“ Symbolicky som si pretierala bradu. Začal sa smiať. Šťuchla som ho lakťom. Asi som si spravila modrinu.

„Tak sa podme prejsť do lesa.“ Navrhla som. Zobral ma za ruku a vyrazili sme na túru. Povedal mi že mi ukáže svoje obľúbené miesto. Naša túra nám trvala asi hodinu ale dočkala som sa odmeny.

„Už sme tu?“

„Pozri sa pred seba.“Pozrela som sa a uvidela som tú najkrajšiu lúku. O takej by ste mohli iba snívať.

„Edward je ... je to tu prenádherné. Nemám slov.“ točila som sa po lúke. Som momentálne ten najšťastnejší človek na svete.

„Som rád že som ti spravil radosť.“

„Jednoznačne.“ Edward z rukasku  vytiahol deku. Tráva bola síce trošku vlhká ale boli sme teplo oblečený. Alice mi požičala oblečenie.

Sadli sme si obaja na deku a pozerali sa okolo seba. Na koniec sa naše pohľady spojili.  Pomaličky sme sa k sebe približovali. Dotýkali sme sa len nosmi. Cukali mi kútiky. Jeho dych ma šteklil na tváry a jeho vôňa opantávala moju myseľ. Jemne ma pobozkal. Bolo to len obtretie pier. Potom ma pobozkal normálne. Bol to dlhý bozk. Jemne mi kusol do pery. Musela som sa usmiať. Lahla som si na deku a on bol nado mnou. Len sme sa pozerali do očí. Pohladila som ho po tváry a on sa jemne usmial. Jeho úsmev ma vždy očarí. Vyrazí mi dych. A hlavne ten pokrivený!

„Milujem ťa.“ Šepla som mu a začala sa červenať. Bozkával ma po celej rozpálenej tváry.

„Milujem ked sa červenáš.“ Šepol medzi bozkami.

„A to je blbosť. Milujem ťa celú.“ Pritiahla som si jeho tvár na úroveň tej mojej a spojila naše pery. Ked sme skončili s bozkami lahol si vedla mňa a objal ma zozadu. Držal ma okolo pásu a ja som ho hladila po ruke.

„Vieš Edward, neviem načo všetká ta bolesť bola... potrebná.“

„Ja... raz ti to určite vysvetlím.“ Usmievala som sa a bola som šťastná.

„Ako chceš.“

„Vieš, ked si sa sem prisťahovala. Začal som žiť.“Otočila som sa mu v náručí a oprela si hlavu o jeho hrud.

„Ukázal si mi novú  cestu. Zachránil si ma. Vytiahol z temna.“ Vtisla som mu bozk na bradu. Dalej som nedociahla.

Len tak sme tu ležali. Tak veľmi ho milujem. Zavrela som oči. Edward začal hmkať nádhernú melodiu.

„Je to krásna melodia. Ale nie je mi známa.“

„To som zolžil ja. Pre teba Denis.“ Pobozkal ma do vlasov. Sadla som si a pozerala na Edwarda  ako tu leží. Prstami som mu prešla po lícnej kosti. Potom po brade a na koniec po perách. Túžobne sa mi pozeral na pery. Zohla som sa no nepobozkala som ho. Kusla som si do pery a usmiala sa. Vstala som a utekala na druhú stranu. Otočila som sa a on tam sedel. Ked som už bola skoro na konci dobehol ma. Zvalil nás na zem a začal ma štekliť.

„Dosť Edward!“ smiala som sa.

„Prosím!“

„Budeš už dobrá?“

„Navždy!“ smiala som sa. Prestal a vzal ma do rúk. A kráčal na našu deku.

„Vyhral som.“ Usmieval sa. Smiala som sa na ňom. Bol ako malý. Preto všetko ho milujem Položil ma na deku a sadol si oproti mne.

„Si krásna. Už  nikdy ťa nechcem vidieť plakať.“ Pohladil ma po tváry. Zavrela som pod tým dotykom oči.

„Kiežby to šlo Edward.“ Stále som mala zavreté oči. Cítila som jeho bozky na krku a jeho dych. Pomaličky sa presúval k môjmu uchu. Pobozkal ma na lalôček a šepol.

„Už ti to viac nedovolím anjelik.“ Otvorila som oči a stiekla mi slza. Utrel ju svojimi perami a vzal si ma do náručia. Nie neplačem. Len som šťastná. A vdačná že mám niekoho ako je ON.

„Dakujem že si.“ Šepla som.

„Nedakuj. Som len kvôli tebe.“ Umsmievala som sa a vychutnávala si túto chvílku s ním. Milujem ho viac než svoj život. A dakujem každému kúsku jeho že je tu pre mňa.

Ked sa už zotmelo išli sme k nemu domov. Celú cestu ma držal za ruku a na konci som mu vyliezla na chrbát. Už som bola vyčerpaná. Ked sme boli pri aute zliezla som z neho.

„Dakuje. Taký odvoz. Za to by si si mal pýtať peniaze.“ Smiala som sa.

„Asi budem.“

Žiarlivo som sa na neho pozrela. Nezniesla by som aby na ňom bolo nejaké iné dievča. Alebo proste dotýkalo by sa ho. Asi by som ju roztrhala. Skrížila som ruky a šla do auta. Mračila som sa. No on ma tam nepustil. Oprel ma o auto. Nepozerala som sa na neho. Palcom mi zdvihol tvár. Mojá tvrdá maska pod jeho pohľadom zmizla.

„Nehnevaj sa. Myslel som to zo srandy. Nikdy by som ťa za nikoho nevimenil.“

„To dúfam Edward. Zabilo by ma to.“ Šepla som. Pobozkal ma na pery a ja som sa znovu usmievala. Otvoril mi dvere a nastúpil tiež. Cesta prebiehala v tichosti. Dražli sme sa za ruky a sem tam som sa na neho pozrela. Cítila som aká som celá červená ked ma pristihol pri tom ako si ho obzerám. Milujem každú časť jeho tela.

Ku Cullenovcom sme  došli rýchlo. Vystúpili sme a ruka v ruke sme šli dnu. Zavolala som babičke že budem dnes spať ešte u Alice. Povedala že dobre ale že potom nemám chodiť domov ale ku Marthymu lebo náš dom sa maľuje či čo.

Sedeli sme všetci v obývačke. Rose si čítala a Emm pozzeral šport. Jasper ma zavolal hrať šach.

„To nie je fér. To som nechcela!“ vrčala som. Edward sa smial.

„Nesmej sa. Aj tak ho rozdrtím.“ Smial asom sa teraz ja.Mám spraviť posledný ťach no som nerozhodná a neviem prečo. Už držím  ruke figurku jeden ťah a vyhrám. Jasper na mňa upieral svoj pohlad. Kopla som ho pod stolom a zrazu bola nerozhodnosť preč. Vyhrala som. Edward ostal s otvorenou  pusou a Jasper tiež.

„Vyhrala som!“ kričala som.

„Ona vyhrala?“ smial sa Emmet.

„Porazila si majstra našej rodiny.“ Poškleboval sa Emm.

„Miláčik. Nebud smutný. Ved to je iba hra.“ Hladila ho po tváry Alice. Jasperovi som vyplazila jazyk a on sa začal smiať.

„Naozaj si prefíkaná.“

„To už od malička.“ Usmiala som sa. Edward mal stále otvorenú pusu.

„Zavri si pusu leboti tam vletí mucha. A je dosť uražajúce že  si mi neveril.“ Na oko som sa urazila. Už bol pri mne a obíjmal ma.

„Veril zlatko. Len som prekvapený akú mám prefíkanú a šikovnú lásku.“ Pohladila som ho  a pobozkala na líčko. Zamračil sa. Tak som mu dala letmý bozk na pery.  Stále sa mračil. Vzal ma za ruku a viedol hore do jeho izby...

Autor: DarkPassion (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nemé srdce 11. kapitolka: