chvíľu som rozmýšľala či mám Bellu nechať zabiť ale nie mne sa páči táto dvojica Edward+Bella tak to aspoň v mojej poviedke nechcem meniť. Nie, že by som mala niečo proti iným to nie. Ja si Vás vážim. No nakoniec som sa rozhodla, že nie. neviem či veríte na anjelov no ja áno tak som ho tiež aj sem jedného priradila. A napíšte či mám pokračovať a ak sa vám to bude páčiť budem písať ďalej a ak nie no tak čo už prestanem. Pls koment. Merci...
17.04.2009 (16:24) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1532×
Nekonečné šťastie
9. kapitola- prebudenie
Tma tma tma a ešte tma a potom svetlo žiarivý bod áno presne na konci tunelu. Vždy sa hovorilo nechoď ku svetlu alebo choď neviem som z toho šialene zmätená. Pamätám sa iba na Edwardovú náruč a upíra ako sa prekusuje mojím hrdlom. A potom tma...
Rozhodla som sa ísť za svetlom. Aj keď ma Edward nemiluje ja ho budem stále milovať a nikoho iného iba jeho aspoň sa budem pozerať na neho z hora.
Išla som...
Išla....
A stále som išla na koniec tunelu...
Ku svetlu...
Došla som na koniec tunelu a prešla som cez tunel nevedela som rozoznať kde som najprv som bola oslepená svetlom. Pomaly som začala rozoznávať obrysy. Bola som v lese.
V tom v ktorom som umrela.
„nie neumrela si zatiaľ nie" ozval sa za mnou detský hlások.
Áno bola som v lese a predo mnou bojovali ale ja som ležala pri tom strome kde ma ten upír kusol a vytrhol mi mäso z krku Edward bojoval s upírom jeho boj skončil ako prvý potom to bola už iba hračka keď Edward dobojoval rozbehol sa nadľudskou rýchlosťou ku môjmu polomŕtvemu telu.
„Carlisle!" zakričal zúfalým tónom v hlase.
„Prečo sa vidím? Prečo sa vidím umierať? Prečo?" otočila som sa za tým hláskom.
Na kameni pri mne sedelo asi trinásťročné dievča cele v bielych šatách. Vrhla som sa k jej kolenám.
„prečo nevytrpela som si dosť? Najprv ma opustil potom musím znášať večnosť bez neho a teraz sa musím pozerať ako trpí teraz keď ma možno miluje musím sa na to pozerať?" pýtala som sa medzi vzlykmi. Opýtala som sa anjela bol to anjel.
„Bella láska prosím neopúšťaj ma teraz keď som ťa našiel! Prosím láska neopúšťaj ma!
„Edward je neskoro." Povedal zlomeným hlasom Carlisle. Alice aj Rosalie sa vrhli do náruči ich lások.
„nie nie je neskoro!" nedal sa Edward
„povedz prečo no tak nemlč!" zatriasla som ramenami toho dievčaťa.
„Bella bola by si schopná dať život namiesto Edwarda?" opýtala sa ma
„Čo je to za blbosť? Samozrejme by som toho bola schopná!" do môjho hlasu sa vkrádala hystéria.
„a bola by si schopná aj zomrieť?"
„áno" odhodlane som povedala.
„a bola by si schopná pozerať sa na neho s inou ženou?" a týmto ma naozaj dostala asi nie. Nie bola by som toho schopná ak by bol šťastný tak určite áno.
„Áno keby som vedela, že bude šťastný tak áno" povedala som. A naďalej som pozerala scenériu pred sebou.
„Edward je neskoro je mŕtva" zlomeným hlasom prehovorila Rosalie.
„och Panebože toto pánov zloží oni ju milovali." Zdalo sa že aj Félixa moja smrť dosť zlomila.
„no tak láska preber sa nenechávaj ma tu samého prosím!" Hojdal moje mŕtve telo v náručí.
„naozaj sa nemôžem vrátiť?" s nádejou v hlase som sa na anjela otočila.
„Možno áno možno nie."
„prečo ste mi ju zobrali! Prečo ja bez nej nedokážem žiť! Prosím vráťte mi prosím!"
„Bella dokázala by si ho milovať?" opýtal sa ma môj anjel
„ Ja som ho milovala som, milujem a vždy ho budem milovať! A nikdy sa to nezmení!"
„synak zmier sa stým je koniec!" potlapkal Carlisle Edwarda po ramene.
„Teraz si dokázala, že si hodná pokračovať v živote. Môžeš sa vrátiť!" povedala a smelo sa na mňa usmiala.
„Naozaj?"
„Áno za svoj život si bola dobrá, milá a nesebecká položila by si život za svojich milovaných a aj napriek tomu čím si, si nikdy život nezobrala. Si dobrý upír. Smieš sa vrátiť." Povedala a ja som cítila ako sa začínam vytrácať. Ale ešte som stihla zakričať.
„Ďakujem!"
A zrazu som bola v lese cítila som ako ma Edward stále hojdá v náruči. Začala som cítiť ruky, nohy a postupne telo. Moje oči sa začali predierať cez posledné zvyšky temnoty a uvidela som tú najkrajšiu tvár na celom svete. Jeho krásne ale vystrašené oči.
„Edward, som späť?" opýtala som sa a pohladila po tvári.
„Áno, láska moja si späť!"
„Bella!" Carlisle.
„Bella!" Esme.
„Bella!" Alice.
„Bella!" Jasper
„Bella!" Rosalie
„Bella!" Emmett
„Bella!" Félix
Toto som už raz zažila pocit dé javu ma prebral a ja som sa vymrštila do sedu ale moja hlava nebola pripravená tak som spadla späť do Edwardového náručia.
„Prepáč" zašepkala som.
„Bella vysvetlíme si to doma" zašepkal mi do ucha.
„Hej nechaj aj mne trošku, nie je iba tvoja!" Emmett sa začal rozčuľovať.
„no Bella mi ideme Arovi odovzdať spávy. Zbohom!"
„Ahoj Felix, José a Millie pozdravujte Ara, Caiusa a Marcusa a tiež Jane a Demetriho! Zbohom"
„No poďme domov máme si čo vysvetliť" Povedal Edward a zdvihol ma do náručia a rozbehol sa k autám. A rodina za nami. Pravda máme si čo vysvetliť...
Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek nekonečné šťastie 9.kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!