Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nekonečné šťastie 20.kapitola

25.05.2009 (17:37) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1591×

Nekonečné šťastie

20. kapitola- Nekonečné šťastie.

Bella:

Odkryla som deku na malej aby jej videli do jej krásnej tváričky. Prvá sa spamätala Rose.

Podišla ku mne zobrala si malú na ruky a nežne sa na ňu pozerala. Hodnú chvíľu sa na ňu pozerala a potom povedala.

„Odkiaľ ju máte?"

„Našla som ju." To už podišiel ku malej aj Carlisle s Esme. Carlisle ju prezrel očami a vyhlásil.

„Má zhruba dva týždne. A je..no krásna. Až moc na to, že je človek..."

„Je nádherná. A vy si ju chcete nechať?"

„Áno Esme chceme si ju nechať. Teda chceli by sme si ju nechať." Zašepkala som a očami som ju prosila.

„Panebože! Zo mňa je babka! A tá izba! Však je v nej izba pre malú?"

„Áno Esme je to tak. A ani to na teba nevyzerá, že budeš babka." Zasmiala sa Alice a zobrala si malú do rúk.

„A vy ste sa s Edwardom zobrali??"

„Áno Esme mali sme maličkú svadbu v Kanade. Ale takú väčšiu sme ešte chceli spraviť. Samozrejme to bude na Alice." Počuli sme výskať Alice a niečo preletelo cez okno. Manželská posteľ. Kate sa ospravedlňujúco usmiala a utekala za Tanyou.

„Ďakujem, Bella, ďakujem! Poď Rose musíme malej vybrať oblečenie na zajtra!"

„Už letím! A Alice aj my s Emmettom by sme si mohli takto nájsť dieťa?" Opýtala sa Rose A usmiala sa na Emmetta, ktorý bol ešte stále v šoku. Aj ja som sa usmiala na Edwarda.

„JA budem strýko?"

„Áno Emmett strýko a podľa myšlienok Rose tak za chvíľu aj otec ale poviem ti také prebaľovanie nie je sranda." Povedal mu Edward.

„Ja budem strýko! Ty vole! Počuješ to Jazz aj ty! Sme strýkovia."

„Ja viem Emmett ale Bella vieš aký je náš svet nebezpečný spomeň si na seba a mňa ako sa stala iba menšia nehoda a aha si upírka. Si to čoho sa Edward bránil zubami nechtami."

„JA viem Jasper je to nebezpečné ale vieš jej mama keď umierala tak ma prosila aby som ju ochránila a keď sa na ňu lepšie pozrieš tak si aj teba omotá okolo prsta."

„Je no krásna na to, že je človek presne ako povedal Carlisle."

„No a je pekná potvora. Hlavne keď ju chce niekto prebaliť tak to je amen tma." Povedal Edward a usmial sa.

„No poďme dovnútra. Emmett poď mi pomôcť!"

„Už idem Edík tatík!" Zasmiala som sa a tiež im pomohla zobrala som kočík a pár vecí a zobrala ich do domu. V izbe ktorá bola malej som onemela.

Izba bola štvorcového pôvodu mala svetlo modré steny a tmavomodrý strop na ktorom boli hviezdy. A na podlahe mala zelený huňatý koberec v strede bola nádherná postieľka s baldachýnom. Pri stene bol prebľovací pult. A pri ňom posúvne skrine. A najviac sa mi páčilo množstvo hračiek ale najviac húpacie kreslo, strašne podobné tomu vo Fork.

Celá izba bola zariadená luxusne ale vkusne a stašne pekne. Chvíľu som ostala nemo stáť na prahu dverí. Až keď mi Alice mávala rukou pred tvárou soms a zobudila.

„Páči sa ti to Bella?"

„Alice, je top nádherné, dokonalé, úžasné proste ja nemám slov."

„Ja som to vedela veci už ma vybalené a musím vás pochváliť nakúpili ste samé pekné veci ale aj tak pôjdeme na nákupy!"

„Dobre Alice keď ti to spraví radosť. Ale čo Tanya asi nie je nadšená, že tu som."

„Nie to nie je ale nebudeme si ju všímať aj tak za chvíľu si nájde inú zábavku."

„Len aby Rose len aby."

„Bella a Alice je krajšie mať dievčatko či chlapčeka?"

„Ja si myslím, že dievčatko to môžeš obliekať a fintiť." Povedala Alice ja som jej len odkývala hlavou.

„Malá je hladná musím jej ísť spraviť mlieko. Kde je kuchyňa?"

„Ukážem ti, Rose vyber jej nejaké pyžamko. Však ti to nebude  vadiť? Aspoň kým si nenájdeme svoje vlastné deti môžeme sa hrať s tvojím."

„Alice mne to vadiť nebude ale aj ja ju chcem niekedy vidieť aspoň raz do týždňa." Spoločne sme sa zasmiali...

Všetci začali chodiť do školy okrem mnňa. Ja som ich vždy čakávala pred školou. Aj keď sa ma pýtali či nechcem chodiť ja som slušne odmietla. Radšej som sa hrala s malou. Pomáhala mi Esme aj s Carmen. Po škole zase Alice ju mala aj s Rose a tiež aj Emmett a prekvapivo aj Jasper malej Rennesme čítaval rozprávky. Veľa krát som sa prechádzala po parku a stávalo sa mi často keĎ sa ma ženy pýtali, že či mám bračeka alebo sestričku no keď som im povedala, že dcéru onemeli povedali, že som ešte mladá a mala som si užívať život. A dievčatá v škole? Tie boli ešte horšie vždy keď som aj s malou vyšla s auta aby sme Edwarda privítali škaredo na mňa pozerali a šuškali si nezaujímalo ma čo. Museli sme ísť aj na návštevu do Volterry Aro bol nadšený, Caius preto lebo som bola ja a Markus ten chvíľu sa mračil no keď  malú uvidel ako všetci tak si aj jeho omotala okolo prsta. A keď sme odchádzali prosil nás nech tam ešte ostali. Bolo to pekné vedieť, že vždy zlí Volturiovci dokázali ukázať aj lepšiu stránku.

Boli sme na Alijaške asi dva týždne keď Rose pribehla aj s Emmettom a niečo držali v jeho košeli. Znova to bolo dieťa! Ale tento raz rozdriapal medveď jeho rodičov. Tak aj Rose si splnila a bola matkou. Bol to chlapček dostal meno Christopher. Mal toľko rokov čo malá Rennesme.  A jedného dňa sme zobrali naše malé pokladíky a odišli nakupovať...

Po dvoch rokoch...

„Nessie seď rovno pozri sa ako sedí Chris!" napomenula som maličkú aby sa nenakláňala a aby sedela rovno, práve sme ich chceli odfotiť pri ich narodeninovej torte. Nessie malá chutné tričko a legínky maličké a maličké balerínky. Bola zladená do fialova. Chris mal zase čierne nohavice a fialovú košieľku.

„Chris nie! Ta torta bola aj  pre Nessie!" kárala Chrisa Rose keď sa už nedočkavý Chris vrhol na tortu.

„Tá ešte raz. Povedzte sýrr!" zakričal Jasper a vbehol pred objektív aby aj jeho to stihlo odfotiť.

Mali sme spoločnú fotku ja za Edwardom on ma drží okolo pása, Carlisle pri Esme. Rose sa skláňa nad špinavým Chrisom Emmett sa mu smeje. A Alice kolísajúca  malý batôžtek. Malé päť mesačné bábo. Alexander.

Sme už konečne všetci. Potomsa pozeráme ako sa všetci hrajú na dvore teda ja ešte stále aj s Rose beháme za našimi pokladíkmi a diktujeme im. Emmett a Edward sa na nás smejú a Esme s Carlislom sa na nás s láskou pozerajú a Alice kočíkuje aj s JAsperom kočík. Šťastná rodinka...

Škoda, že zajtra odchádzame...

Po roku...

Nessie nám skočila do postele kde sme akože spali. Inak sme sa znova celú noc milovali...

„Mami, oci stávajte dneš idem do konešne do šholky!"

„Nessie máš ešte čas." Zamumlala som akože unavená a zakryla sa perinou.

„Oci povedz mame musíme išt nestihneme!"

„Nessie miláčik je len pol siedmej ešte spinkaj poď sem." Ukázal Edward malej miesto medzi nami. A malá si tam ľahla. A zaspala...

"NEssie miláčik stávaj ideš do škôlky." Sladko som ju zobudzala.

„Mami ešte nie! Mne sa nechše!"

„Bude tam aj Dedko s babkou a aj Chris ide sem do škôlky."

Od Carlisla s Esme sme dostali malý rodinný domček na okraji lesa a Rosalie s Emmettom na druhom konci mesta ale aj tak sme sa stretli.  Alice bývala medzi nami na okraji lesa a Esme s Carlislom v inom meste. Medzi Nessie a Chrisom vzniklo vážne puto radi sa spolu hrávali. Teraz som sedela na kraji postele s fialovými, bodkovanými šatami s fialovým bolerkom a fialovými legínami s fialovými balerínkami, a budila Nessie. Zo začiatku som sa bránila tej prezývke ale keď jej tak hovorili všetci ešte aj Edward! Zradca jeden týždeň som sa s ním nebavila.

„Nessie raňajky! Chochapik s mliekom!" zakričal Edward s kuchyne. Nessie vystrelila ako strela.

„Už idem ocko!"

„Dobrú chuť Nessie.!"

„Dhakujem mami, tati." Pri tom ako sa kŕmila sa išiel Edward obliecť ja som zatiaľ malú navliekala ja som bola zladená aj s Edwardom aj s Nessie. Edward mal čierne nohavice fialovú košeľu a čierny sveter a čierne sako. Bol božský.

Nasadli sme do autíčka nášho starého dobrého volva, malá do sedačky. A vyšli sme z garáže...

Pred škôlkou sme čakali na Emmetta s Rose ktorý mali problém zaparkovať s ich jeepom by som sa ani nedivila. Stretli sme sa aj s Alice s Jasperom a malý Alexandrom. A s Carlislom s Esme. Carlislovi sa hneď Nessie hodila okolo krku ako aj Jasperovi a Emmettovi. S Chrisom sa privítali pusou na líčko a my sme sa vydali do škôlky spoločne.

Keď sme tam malú Nessie nechali v škôlke a ja som sa s ňou lúčila vedela som, že jedného dňa jej budeme musieť nechať nejaká kreditné karty a iné potrebné veci aby nemala zbytočné poznámky a nebol jej život v ohrození ako aj Emmett s Rose malého Chrisa. Pre mňa a Rose to bude asi najťažšie ale dovtedy do toho osudného dňa je ešte more času a zatiaľ si to budem užívať a budem nekonečne šťastná. Áno mám anjela pre mojom boku a malý poklad pri sebe, užasnú rodinu a večnosť pred sebou a zatiaľ budem nekonečne šťastná! Áno to je presne ono moje nekonečné šťastie...

The End

Poďakovanie...

Ďakujem všetkým kto moju poviedku čítali. Ďakujem za publikáciu a ďakujem naozaj zo srdca. Bola to moja prvá poviedka a bude mi za ňou smutno a nikdy nezabudnem, má totiž vyhradené miesto v mojom srdiečku. ale mám aj iné nápady a múzu...

Ešte raz veľké ĎAKUJEM...

CleirdeLune

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nekonečné šťastie 20.kapitola: