Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 17.kapitola

10.05.2009 (12:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1531×

Nekonečné šťastie

17.kapitola- Ublíž mi! A nedopadneš dobre!

Bella:

Všetci na mňa pozerali hlavne dve dievčatá ktoré asi neboli zmierené s tým, že existuje niekto krajší ako ony dve. Po boku Edwarda som išla smer kancelária. Emmett okamžite chytil Rose v páse. Jasper si prehodil ruku cez Alicine ramená a Carlisle chytil Esme tiež v páse ako Emmett. Ja som potichu išla vedľa Edwarda. Nevedela som či chce aby o nás každý vedel. No videla som mu na tvári zlosť. Ale z čoho? V tom ma Edward chytil za ruku a hrubo ma pobozkal vnútil mi svoj jazyk no ja som ho z radosťou prijala. Plienil moje ústa a chcel stále viac a viac takého som ho ešte nikdy nevidela, takého vášnivého. Pustil ma a na tvári mal spokojný výraz.

„Poďme láska, už  vedia, že si iba moja." Tak to urobil iba aby vedeli, že som iba jeho?

„To si spravil iba vďaka tomu aby vedeli, že som iba tvoja?"

„Nie ty hlupáčik pobozkal by som ťa aj tak."

„No toto môžete robiť doma." Prerušil nás Emmett a my sme znova pokračovali ku kancelárii.

„Dobrý deň slečna Lebellová som Carlisle Cullen s mojom manželkou by sme chceli prihlásiť naše deti." Carlisle sa jemne usmieval na sekretárku pred nami jej tep nebil previdelne a dýchla až príliš plytko. Už viem ako som reagovala na Edwarda keď ma okúzľoval. Asi takto...

„A..áno pán Dorinson vás už očakáva. Prosím poďte." Ukázala na nich dvoch no nám podala papiere s rozkazom nech to vyplníme. Sedela som Edwardovi v lone keď som narazila na priezvisko tam mám pre boha napísať??

„Čo mám sem napísať?" ukázala som Edwardovi.

„No si dcéra Carlisla Cullena tak čo myslíš??"

„Aha no Cullenová?"

„Presne." Mala som to hotové asi ako posledná pretože Edward mal veľmi v obľube ma rozptyľovať. Najprv na hladkal po stehne pod šatami potom mi kreslil na chrbte krúžky alebo ma bozkával na krk či ucho, zjavne sa tým dobre bavil.

„Dobre takže od zajtra môžu nastúpiť."

„Samozrejme zajtra ich očkávame."

„Dovidenia pán Dorinson."

„Dovidenia pán Cullen, paní Cullenová."

„Poďme." Zavelil Carlisle a my sme odložili papiere sekretárke a odišli dverami preč. Konečne domov.

Za to, že sme vyrazili z domu už ráno tak sme domov prišli až niekedy večer Alice a tie jej večné nákupy!!. Večer sa Carlisle  ospravedlnil, že musí ísť na nočnú službu. Esme odišla na večerný kurz architektúry a Alice s Rose išli so svojimi polovičkami na lov ostali sme iba mi dvaja. Super môj plán môže začať. Pred tým ako Alice odišla mi do mojej šatne doniesla môj darček pre Edwarda.

„Ten bude na teba pozerať!" zachichotala sa Alice keď ma navliekala do košieľky čiernej farby ktorá zakrývala len to najintímnejšie . Ešte ma zabalila do saténového županu ktorý bol čierny ale priesvitný. S tichým ďakujem ktoré som jej venovala odišla pričom sa uškierala na celý svet. Pomalým  krokom som došla do našej spálne Edward sedel na posteli a mal zavreté oči.

Nikdy som nevedela byť zvodná musela som si vystačiť s tým, že ho milujem.

Viem nemala by som mu hneď tak rýchlo odpustiť a vrhnúť sa mu okolo krku. Ale nemôžem bez neho žiť či dokonca existovať. Rok som sa utápala v agónii, že ma nechce a teraz odišiel iba preto aby som žila kľudný ľudský život, že na neho zabudnem znova sa zaľúbim, budem milovať a mať deti, byť s niekým po boku. No po svojom boku si viem predstaviť iba Edwarda a to sa nikdy nezmení. Iba môžem dúfať, že ma neopustí. Nie to by už nikdy nespravil videla som ten smútok keď sme sa v teraz po mojej premene znova stretli.

Tichučko som si k nemu sadla. A oprela som si hlavu  o jeho rameno.

„Bells." Zašepkal tichučko aby nepokazil túto čarovnú chvíľku.

Preliezla som mu do náruče kde som sa spokojne usalašila pri čom som si zhodila saténový župan. Húpal ma v náruči ako malé dieťa jeho dotyk nebol taký ako som čakal bol skôr ochranársky taký jemný ako keby som bola dieťa, dieťa ktoré musí ochrániť za ktoré musí položiť život nie nemusí on chce. To mi samozrejme nestačilo bola som sebecká chcela som ho. Jeho a nikoho iného navždy teda vlastne na večnosť.

„Bella?" znova ten jeho káravý tón hlasu ktorý ma privádzal do absolútneho šialenstva teda nie ešte jedna vec by ma priviedla do absolútneho šialenstva.

„Edward." Vzdychla som a objala ho okolo krku. Zatiaľ čo som mu moje pery pritlačila na jeho pery. Až keď som mu chcela vyzliecť tričko chytil ma za pás, posadil vedľa seba a doslova utiekol. K oknu.

„Edward?"

„Bella, prečo to robíš?" Mal zatvorené oči a stál chrbtom ku mne no pomaly sa začal otáčať.

„Robím čo?"

„Prečo sa ma snažíš zviesť?"

„A nemôžem?" podišla som k nemu a objala ho zozadu okolo pásu. Zhlboka sa nadýchol  a pomaly sa zvrtol v mojom objatí. Nežne, jemne ma pobozkal no netešila som sa nebola to moja výhra až neznesiteľne sa kontroloval. Prečo to robí? Nechce ma tak ako ja jeho?

Keď sa odtiahol stiahol mi ruky z jeho pásu. Pobozkal na čelo podišiel k županu a znovu mi ho obliekol. Potom sa odtiahol.

„Nechcem ten sprostý župan!" Strhla som si župan z ramien.

„Bella neprovokuj." No čo už musím to skúsiť. Pritiahla som si ho za okraj nohavíc späť k sebe a prisala som sa mu na pery.

„Prečo? Prečo nemám provokovať? Hm? keď sa mi chce?" šepkala som mu medzi perami.

„A vôbec prečo ma odmietaš?"  Teraz som pozerala na svoje bosé nohy.

„Už nie som krehká. Už som ako ty!"

„Bells ak to robíš iba preto aby som ťa znova neopustil čo naozaj nemám v pláne ale inak to nechcem veľmi uniesť." Držal moju tvár v jeho dlaniach. Možno necítil ten elektrický náboj medzi nami ale ja som ho cítila a to sa už nedalo odďaľovať. Ibaže by ma on nechcel.

„Nerobím to preto. Moja láska k tebe je bezhraničná no moja vášeň voči tebe je zase neukojiteľná a čím viac to zadržujem tým viac ťa potrebujem a hlavne chcem." Moje pery si lačne razili cestu po jeho krku až k sánke zastavila som sa až v ľavom kútiku jeho pier. Stuhol, nereagoval, takže nechcel. Prestala som zdvihla som župan zo zeme, obliekla som si ho a utekala z domu. Ten pocit čo ma zasiahol bol inštinktívny bola som nepríťažlivá a nechcená. Keby som mohla plakať tak mám celú tvár od sĺz. Bežala som čo najďalej.

Bežala som ani neviem ako neverila som, že budem nemotorná ako za svojho ľudského života no hneď ako som vybehla som spadla a zase a znovu ale stále som zobrala sily a utekala ďalej. Zastavila som sa aby som zakrila pach a dúfala, že toto čo robím ma nebude stáť šťastie. Úplne som sa zastavila až pri nejakej lúčke nebola pekná ani symetrická iba také  miesto pokryté trávou a machom. Zrútila som sa tam ako kopka nešťastia. Sedela som tam nevšímala som nič. Nič iba bolesť v mojom vnútri. Utápala som sa v plači bez sĺz. Môj župan sa roztrhol pri každom mojom páde a košieľka tá tiež držala iba s pomocou božou. Neviem ako dlho som tam sedela bola som vyčerpaná no nie fyzicky ale psychicky. Tak veľmi som chcela zaspať ale nemohla som. Neviem sedela som tam  hodinu? Dve? Alebo tri?

„Bella!" Zakričal zamatový hlas a hneď bol pri mne. Chcel ma zobrať do náručia no ja som sa bránia. Búchala som ho päsťami do  hrude možno to aj cítil a možno nie. Zaznamenal moje pokusy o slobodu a sadol si do trávy pričom ma hladkal po chrbte.

Edward:

Znova sa na mňa jej nádherné, saténové a hlavne lačné pery si razili cestu cez môj krk, čeľusť až sa zastavila v ľavom kútiku mojich úst. Nereagoval som nie že by sa mi to nepáčilo ale nechcem aby to robila iba preto aby som ju znovu neopustil. Zobrala župan a utekala z domu.

Bože čo som to spravil! Veď aj ja ju chcem a už jej neublížim nie nechcem to spraviť iba pre výčitky. Ale ju chcem! Potrebujem! Túžim mať jej pokožku len pre seba. Musím ju nájsť!

Bežal som no jej pach nikde svojim štítom mazala pach. Išiel som po jej už nijakom župane.

Za dve hodiny som ju našiel sedela tam ako kopka nešťastia.

„Bella!" zakričal som a rozbehol sa k nej. Objal som ju no ona sa bránila. Búchala ma do hrude cítil som to a tak som ju stiahol na zem a hladkal ju po chrbte.

„Prečo Edward? Chceš aby som sa zbláznila?" Plakala už nemala slzy ale aj tak bola krásna a moje teraz už mŕtve srdce zahorelo túžbou. Bez slov som ju zobral do náruče a utekal domov.

Bella:

„Prečo Edward? Chceš aby som sa zbláznila?"

Bez slov ma zobral do náruče a utekal domov. Položil na posteľ a vášnivo pobozkal. Jeho pery boli sladké, jemné a plné vášne. Sedel zboku pri mne jednu ruku mala na mojej tvári druhú na páse.

„Bella." Vzdychol.

„Edward. Milujem ťa."  Zašepkala som v zbožnom úžase.

„Aj ja ťa milujem." Ďalší príval bozkov. Bozkával ma na krku na ucho asi mal rád keď ma mohol takto mučiť ale ja som bola rada takto sladko mučená. Moje ruky samovoľne zabehli Edwardovi pod tričko a jedným ťahom ho roztrhli. Edward chytil zbytok mojej košieľky a ztrhol ju zo mňa dole. Opatrne sa mi pozrel do očí a s otázkou v očiach mi odtiahol kolená od seba tým sa mi dostal medzi nohy. Pritlačila som svoju hruď na jeho a pretočila sa na neho. Pomalými, motýľmi bozkami som mu preskúmala hruď. Zatiaľ čo som sa teraz ja venovala  jeho krku rukami som mu stiahla nohavice. Stiahol ma pod seba. Vášnivo a bez zábran ma bozkával dobýval  sa do mojich úst svojim jazykom a ja som radostne prijala. Pri súhre našich jazykov mi začal opatrne sťahovať nohavičky. Keď boli už úplne dole zohol sa a opatrne ma bozkával na členky, lýtka, stehná. Ja som iba hlbšie zabárala hlavu do vankúša trhala plachtu na ktorej som ležala. Edward ma iba pobavene sledoval. Nemohla som Ďalej čakať nechcela som.

Edward sa na mňa pozrel. Pomaly mi perami prešiel po brušku, dekolte, krku a krku až k mojim perám. Bola som z tej vášne a rozkoše roztrasená ako keby som mala zimnicu nemala som Edwarda som pobozkala a napokon prekonal aj poslednú hranicu medzi nami a my sme náš vzťah spojili už aj fyzicky. A ja som vedela, že sa ho nikdy nenabažím nikdy!

Kúsala som mu do pier, ramien a krku zmietala som sa v búrke pocitov, driapala som ho na hrudi alebo na chrbte. Až na koniec som pocítila príval novej vlny, vlny plnej rozkoše a ja som si myslela, že sa rozpadnem na milión kúskov. Edward si ľahol vedľa mňa a ja som sa mu znova usalašila v náručí.

A spoločne sme cez sklenenú stenu pozerali na nebo posiate hviezdami. V jeho náručí a pod saténovou prikrývkou som bola šťastná ako blcha v kožuchu.

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 17.kapitola: