Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 16.kapitola

09.05.2009 (15:52) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1471×

Nekonečné šťastie

16. kapitola- Dieťa!? A škola...

Edward:

Bella bola nádherná, dokonalá proste úžasná a konečne iba moja už nikdy, nikdy ju nesmiem opustiť! Je to môj anjel, môj život.

Sadla si vedľa mňa, ja som si ruku omotal okolo jej pásu.

Bella:

„No takže zajtra nastupujete do školy teda vlastne už dnes."

„Hurá, hurá konečné!" Emmett sa choval ako malé dieťa už som iba čakala kedy si začne pískať, či tlieskať.

„Ale čo s Bellou?"

„No takže Bella je moja pravá dcéra  teda z mojej vysokej školy a teraz jej matka umrela a prišla bývať k nám. My sme ju prijali a padla si do oka s Edwardom a keďže nie sú súrodenci môžu byť spolu."

„Carlisle! Si génius!" Objala ho v páse Esme pričom si položila hlavu na jeho hruď.

„Takže zajtra idem do školy." Sama pre seba som sa musela usmiať.

„Poď drahá ideme hore." Zašepkal mi laškovne Edward do ucha pričom mi prebehlo po chrbte sladké mravčenie.

„Nie nikam! Bellu musíme pripraviť! Rose poď aj ty nám môžeš pomôcť"

„Ale Alice nemôžem..."

„Žiadne ale! A nie nemôžeš ísť v tomto to si už mala a predsa ti umrela matka!"

„Ach Alice nechaj nám z nej trošku!"

„Emmett to by som mal ja hovoriť nie ty!" Zdesene som pozerala na Emmetta o čom tu hovorí a potom na Edwarda o čom zase on hovorí no neviem asi si Emmett zase robil srandu.

„Ale bráško vieš čo to bude v škole? Každý ti na ňu bude pozerať!" Z tým doslova upírskou rýchlosťou zdrhol do jeho a Rosale izby. Rose aj s Alice ma chytili iba čo som stihla dať mojej láske pusu na líčko viac mi ani nedovolili a uniesli do Alice izby teda do jej skoro kilometrového šatníku. Ach prečo ja?!

„Nie dáme jej čierne nohavice sukňa sa jej k tomu nehodí."

„Nie, nie, nie dáme jej čiernu sukňu a k tomu čierne sako!"

„Alice čierne nohavice, tuniku tiež čiernej a čierne sako plus vlasy do gumičky a je to!"

„Rosalie nie tak bude vyzerať strašne!"

„Vrrr! Nie! To nepripustím aby moja sestra išla v tej nemožnej sukni!"

„No dovoľ to je nová móda od Porada!"

„No a? toto je nová móda priamo z dielne Gucci ! nie Alice hovorím, že v tej sukni ju do školy nepustím!"

„Bože nehádajte sa! Tak keď sa neviete dohodnúť pôjdem v teplákoch!" Obidve sa na mňa pozreli či mi nešibe.

„Fajn tak som ticho!" tým som opäť klesla na posteľ. Bože ako veľmi mi chýba Edward iba dúfam, že už budem s ním navždy.

„Fajn tak jej dajme tie čierne šaty!" Zavrčala Rosalie

„A plus to bolerko! S a aby som nezabudla topánky na podpätku s zaoblenou špičkou." Alice si detinsky zatlieskal vyzerala ako porcelánová bábika no niekedy pekne  otravná! Tak sa s Rose hádala najmenej tri alebo štyri či päť hodín neviem čas som nevnímala. Čakala som na Edwarda.

„No Bella toto sme ti vybrali!" Ukázala Alice na hromadu čiernych vecí.

„Ďakujem, a dúfam, že sa už nebudete hádať."

„Nie nebudeme iba keď ťa budeme obliekať!"

To čo mi Alice s Rose vybrali bolo veľmi pekné. Čierne saténové šaty znova na prsiach naberané a inak pekné voľné presne tak aby zakryli väčšie bruško. Teda až teraz som si uvedomila, že sú to skôr šaty pre tehotné. Ale ja nikdy nebudem matkou. Nie žeby som nemala malé deti v obľube ale Renne ma vychovávala tak, že manželstvo a rodinu až po tridsiatke. Ale ja som chcela mať Edwardové a moje dieťa ale nemohol som aj táto možnosť mi bola odobraná pri tom keď som sa stala upír kou. Nikdy sa nebudem pozerať na moje a Eduardove deti  ako hrajú. Nikdy sa na ne nebudem pozerať! Mali by sme určite nádherné deti. No môj sen je nesplniteľný ale aspoň budem mať Edwarda po svojom boku. A však mám aj psa! Teda už nie nechala som ho Beth škoda bola pekná malá Bella. Ale aspoň bude mať Beth  niekoho s kým bude. Nie takéto myšlienky musím zahnať! Mám  Edwarda moju lásku, môj život. Nadhodila som úsmev už budeme spolu večne a budeme mať aj Carlisla s Esme aj Alice s Jasperom samozrejme večné dieťa Emmett s Rose. A ak nám bude smutno alebo budeme chcieť sami tak budeme žiť ako mi raz hovoril Edward ako novomanželia presne ako Rose s Emmettom. A predsa si môžeme kúpiť aj toho psa. Obula som si čierne saténové lodičky s zaoblenou špičkou, Rose mi spravila vlasy zatiaľ čo sa obliekal Alice tá si dala to čo chcela dať mne a potom ma namaľovala. Rose odišla ona si zobrala to čo chcela dať mne ona no boli sme teda zohraná trojka. Už som mala skvelý pocit keď už aj Rose ma brala ako sestru. Pomaly ako nejaké hviezdy schádzali dole. Tam pod schodmi na mňa čakal Edward.

„Anjeli zostúpili z Botticeliho obrazov. Ste nádherné!" povedal nám Carlisle a každú odviedol k svojej polovičke. Edward na mňa pozeral presne ako keby videl zázrak.

„Nie toto je nielen anjel ale aj  moja bohyňa, môj osud a  moja láska." Povedal mi Edward a mne z tých slov naskakovala husia pokožka aj on bol priam až očarujúco nádherný mal čierne nohavice čierne sako a pod tým čierne tričko vlastne všetci sme boli v čiernej. Vyzerali sme ako keby sme zišli z prehliadkových mól alá móda na pohreb.

„Môžeme ísť?" skoro som sa začervenala. Skoro.

„Dobre vy." ukázal Carlisle rukou na Edwarda, Emmetta, Rosalie a Alice.

„Idete hneď do školy a my ideme teba Bella prihlásiť."

„Dobre a ako pôjdeme myslím autami."

„No takže Vy." Znova ukázala na štvoricu bohov predo mnou

„Idete Rosale BMW a my." Ukázala na mňa a Esme.

„My ideme Mojím autom. Lebo predpokladám, že ťa príjmu až od zajtra." Povedal nám múdrym hlasom náš otec a my sme vyrazili ku garáži...

Sadla som si dozadu po maličkej puse ktorú mi dal Edward som nahodila najsmutnejšiu tvár akú som vedel aj som to musela vedieť veď Charlie. Ach nie teraz je tam hore odkiaľ sa na mňa pozerá a tam mu je určite lepšie...

„stredná škola v Scotlande bola jedna veľká budova. Parkovisko bolo zaplnené samými autami ktoré jazdili iba z toho, že boh nad nimi bdel alebo za pomoci dobre zaplateného automechanika. Iba dve autá ma zaujali: prvé bolo biele Ferrari no určite nebolo lepšie ako moje a Carlisleho Mercedes alebo Rose BMW ale bolo to jedno dobré auto. Z toho auta vystúpila červenovláska, vlasy ako Victoria no nie toto nebol upír. Mala dlhé nohy, postavu modelky a vlasy po pás. Podľa jej anjelskej tváričky som tipovala, že je kráska školy. Pridala sa dievčaťu ktorej auto bolo druhé Ferrari ale červené. Tiež mala postavu modelky a anjelskú tváričku ale táto druhá mala vlasy čierne ako noc. Tá najtmavšia noc možno keby boli jej vlasy na slnku tak by tam bol vidieť jemný atramentový odtieň. Neviem tu slnko nesvieti. Prišli k sebe pobozkali sa na líčko a otočili sa k chlapcom ktorý dobehli k nim. Spolu sa pozreli na naše autá. Vlastne už všetci pozerali na to ako sme zaparkovali.

„Pripravená?"

„Esme som pripravená. Teda dúfam, že som."

„Neboj sa Esme, Bella to zvládne. Však?"

„Áno ja to zvládnem!" s bojovnými slovami a strachom v mojom vnútri som otvorila dvere a pravou nohou som vykročila ku škole...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 16.kapitola: