Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » nekonečné šťastie 13.kapitola

05.05.2009 (11:00) • ClairdeLune • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1418×

Nekonečné šťastie

13.kspitola-sťahovanie

„Edward?" váhavo som sa opýtala. Nádherne sa na mňa usmial. Sedeli sme v objatí u neho v izbe na pohovke a cez sklenenú stenu sme pozerali na nebo posiate hviezdami. Pričom moja hlava bola na jeho pleci a on mal pery v mojich vlasoch a jemne ma hladkal po líci. Vedel, že niečo chcem už iba podľa môjho tónu hlasu a vždy mal rád ak mi niečo mohol dať alebo kúpiť ale teraz som si nebola istá či to naozaj chcem.

„Áno Bells?"

„No ja by som chcela" naozaj chcem ísť do Forks? Nie určite by som sa na hrob Charlieho nedokázala pozerať.

„Ale už nič." Pozrela som sa do jeho očí ktoré čakali o čo si požiadam.

„Bells čo si chcela? Vieš, že mne môžeš povedať úplne všetko." Jemne ma pobozkal na pery

„Vieš to však?"

„Áno viem ale ja to už nechcem."

„Tak mi aspoň povedz čo to bolo." Nemôžem mu to povedať  znova sa bude obviňovať a to som nechcela on chcel spraviť dobrú vec to ja som za to mohla.

„No už to naozaj nie je dôležité."

„Bella!" milovala som keď ma nežne napomínal. Hmm ale budem ho musieť priviesť na nejaké iné myšlienky ale ako to spraviť?? Áno už viem. Samoľúbo som sa usmiala už viem čo spravím.

„Bella?" asi sa začal báť či mi nezačalo preskakovať.

„No tak Bells povieš mi to?" Úzkostlivo sa na mňa pozeral keď so mu z ničoho nič preliezla do lona a vášnivo ho pobozkala nebránil sa aj keď mal pery  popletené a zmätené asi mu ešte nedošlo o čo sa snažím.

Skoro som počula cvaknutie v jeho hlave keď mu to všetko došlo.

„Bells neodpovedala si mi. Čo si chcela."

„Teraz mám lepšiu prácu." A znova som ho objala okolo krku a úplne na tesno som sa pritúlila  na jeho hrudi zatiaľ čo moje pery sa vášnivo pritláčali na jeho.

„Láska moja ty ma chceš priviesť na iné myšlienky však?"

„Ako si to uhádol? A ide mi to?" Ďalší vášnivý bozk.

„Ide ti to pekelne dobre!"  zadychčane mi odpovedal.

„Tak to som rada."

Ruky sa mi presunuli z jeho krku na hrdlo po jeho hrudi až na spodný lem jeho trička mala som v pláne ho dať dole. Jeho ruky sa mi kĺzali po chrbte.

„Ale no ták hrdličky! Balíme!" vtrhol Emmett do izby prvý krát v živote som mala chuť ho poslať von oknom čo by mi asi Rosalie neodpustila.

„Emmett teraz nie!" Moja láska hodila po Emmettovi vankúš.

„Toto si nechajte do Scotlandu za tri hodiny odchádzame tak aby ste mali zbalené." S týmito slovami Emmett odišiel z Edwardovej izby.

„No neostáva nám nič iné ako sa zbaliť a potom keď ostane čas tak môžeme pokračovať  v tom čom sme teraz skončili." Nedokázala som  prerušiť bozkávanie s Edwardom ale už aj Emmett nám to pokazil tak určite si nenechá ujsť druhý krát takúto možnosť nás vyrušiť.

„Láska ty si ale potvorka.! Zasmiala som sa keď ma Edward kúsal a bozkával na krku čo ma naozaj  šteklilo.

„Edward prestaň!" zakričala som sa neho a vrhla som sa na jeho krk ja.

„Edward bol si moc zlý!" povedala som mu keď som mu držala ruky za hlavou a obkročmo som na ňom sedela.

„A teraz ťa potrestám."

„Áno a ako?"

„Hm? Neviem asi ťa nepustím do mojej spálne!"

„Nie taká zlá nebudeš!" a zhodil nás z pohovky na ktorej sme doteraz sedeli. Dopadli sme s rachotom na zem ale v tej rýchlosti som nesedela ja na ňom ale on na mne.

„Aj ty si bola zlá?" usmieval sa na mňa svojim duch berúcim šibalským úsmevom.

„Bola som veľmi zlá!" provokovala som ho. Hádzala som po Edwardovi koketné pohľady. Nikdy som nevedela byť zvodná čiže som sa musela uspokojiť iba čo som vedela z filmov alebo seriálov ktoré som ešte ako človek videla.

„A ja ťa...." Ako som hovorila Emmett rozrazil dvere.

„Hrdličky no táák máte už zbalené?"

„Emmett nikdy som si nemyslela, že ťa budem mať chuť prehodiť oknom no tá chvíľa práve nastala!"

„Láska upokoj sa!" šepkal mi môj anjel do ucha.

„Emmett ak odídeš tak sa zbalíme." Môj anjel to diplomaticky vybavil.

„Fajn za hodinu odchádzame. Bells no ták na to budete mať času dosť" chcela som mu niečo hodiť do hlavy no Edward ma stále držal.

Edward ma pustil a ja som odišla si pobaliť svoje veci do mojej izby, keď ma na chodbe zastavila Alice.

„Bells! Žiadne oblečenie si neber! Pôjdeme nakupovať!" zvýskla a trhala mi tašku z rúk.

„Ale..."

„Nie nie žiadne ale! Teraz si moja sestra a budeme chodiť nakupovať!"

O hodinu neskôr:

Už sme stáli pri garáži kde som sa lúčila s Beth.

„Ach zlatko opatruj sa!"

„Beth neboj sa budeme si volať."

„zbohom, Bella."

„Zbohom, Beth." Objali sme sa a ja som nastúpila do môjho auta a dlhý zástup moderných áut odišiel už som iba videla plakajúcu Beth....

Odišla som z miesta kde som našla  anjela s ktorým budem do konca našej večnosti...

Aspoň dúfam...

Autor: ClairdeLune (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek nekonečné šťastie 13.kapitola: