Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » (Ne)opätovaná láska - 15. kapitola

30.04.2013 (16:15) • Alexa215 • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1588×

Bella:

Ráno ma prebudilo čvirikanie vtákov. Obzrela som sa okolo seba. Mishell tu nebola. Keď mi pohľad padol na budík, zhrozila som sa. Desať hodín? Fíha. Spala som poriadne dlho.

Pomaly som sa postavila a vyšla som z izby do kúpeľne, kde som sa zavrela. Rukami som sa oprela o umývadlo a zadívala som sa do zrkadla. V hlave mi vírili spomienky na včerajšok.

Naše bozky, dotyky, slová,... Nejako sa mi zapáčilo, keď mi povedal princezná. Bolo to také... roztomilé. Dúfam, že som neslintala, keď som mu zaspala v aute. To by bol trapas.

Dnes ma ešte čaká párty. To som fakt zvedavá, čo mi Mishell vybrala na oblečenie. Dúfam, že dlhé rifle a nejaké tričko.

Keď vtom som si na niečo spomenula. Mishell! Ja ju ešte zabijem!

Vrátila som sa do svojej izby a sadla si k písaciemu stolu. Zapla som notebook a otvorila som Facebook. No to ma podrž! Tam to fakt je! Na mojom profile sa písalo: vo vzťahu s: Edward Anthony Masen. Ja tu malú príšeru uškrtím!

Zrazu moju pozornosť upútalo niečo iné. Medzi novinkami sa objavilo informácia, v ktorej sa písalo, že Edward už nie je slobodný, ale vo vzťahu so mnou. Od radosti som vypískla a na tvári sa mi objavil priblblý úsmev.

V pyžame som sa vybrala na prízemie. V obývačke som našla tie dve ranné vtáčatá.

„Bré ránko, Šípková Ruženka,“ pozdravila sa „milo“ Mishell a kyslo sa na mňa usmiala. Luci sa iba usmiala a opäť venovala pozornosť televízii.

„Dobré,“ odvetila som a sadla si na gauč k nim.

„No?“ opýtala sa po minúte hrobového ticha.

„Čo?“ Nechápavo som sa na ňu pozrela. Povzdychla si a pretočila oči.

„Ako bolo? Čo ste robili? O čom ste sa rozprávali? Bol milý? Dal ti niečo?“ chrlila jednu otázku sa druhou.

„Chceme informácie o tvojom rande,“ zhrnula to Luci.

„No boli sme na jednom móle nad jazerom. Bolo tam rozprávkovo krásne. Rozprávali sme sa o všetkom možnom. A keď sme sa bozkávali, moja mama si to fakt skvele načasovala a práve vtedy mi zavolala. Dozvedela sa, že chodím s Edwardom. Vďaka tebe,“ krivo som sa pozrela na Mishell, „a tešila sa a vykladala, aký je fešák. Edward to samozrejme počul. A proste tak...“

„Tá tvoja mama je fakt skvelá,“ skonštatovala Luci a všetky sme sa zasmiali.

„Tom a Jerry?“ spýtala som sa, keď som sa zadívala na televíziu. Tú rozprávku som poznala. Mačka naháňa myš. Zábava pre päťročné deti, nie pre mňa. Ale ich to očividne bavilo. Vari sa vracajú do detských čias?

Mishell mykla ramenami. Radšej sa „nenápadne“ vzdialim. Postavila som sa a zmizla som za rohom do kuchyne. Na dôkaz hladu mi zaškvŕkalo v žalúdku. Pripravila som si moje obľúbené cereálie s mliekom. S miskou som sa vrátila do izby. Sadla som si za písací stôl a začala som jesť. Pritom som sledovala Facebook. Edward bol on-line. Radšej som mu nič nepísala, nechcela som ho otravovať.

Ahoj, princezná, ako si sa vyspala? napísal mi po pár sekundách.

Ahoj, skvelo. A ty? odpísala som mu.

Tiež. Dúfam, že vieš, že je dnes párty.

Samozrejme. Už sa na ňu „strašne“ teším. To strašne som myslela ironicky. Nemám v obľube diskotéky, bály, plesy, párty,... proste všetko, čo sa týka tanca. Ja a tanec? To je ako čokoláda a špenát.

Aha, ty vlastne nemáš rada párty. Keď nechceš, tak naň nemusíme.

Ale ja tam kvôli tebe a tým dvom „deťom“ pôjdem. Veď čo sa mi môže najhoršie stať? Zrazí ma auto v bare. Nie, robím si srandu.

Áno, v bare ťa zrazí auto. V bare. :D Nemohol by som prísť? Tá otázka mi na tvári vykúzlila úsmev.

Samozrejme, ale musíš prísť zadným vchodom. Tie dve pijavice by nedali pokoj, ak by vedeli, že si u mňa. Musí to byť tajné.

Takže tajné. Hm... znie to lákavo. Budem u teba tak o 20 minút. Áno, príde ku mne!

Tak ťa budem čakať za domom. A auto zaparkuj tak, aby ho nevideli.

Dobre. Pa.

Pa. Hneď ako som odoslala tú správu, zobrala som misku a s ňou som utekala do kuchyne. Rýchlo som ju umyla. Ešte si musím vymyslieť nejakú výhovorku, aby mi tie dve neliezli takú hodinu do izby. Vybrala som sa do obývačky.

„Dievčatá, bolí ma hlava. Dám si sprchu a pôjdem si ľahnúť,“ zamrmlala som a snažila sa tváriť zmorene. Obe sa hneď pozreli na mňa.

„Dobre. Ale dúfam, že ti nie je zle. Dnes je tá párty a ešte musíme ísť potom do kaderníctva,“ povedala Mishell a usmiala sa na mňa. Uf, kaderníctvo. Iba som sa jemne usmiala a išla som do kúpeľne. Schody som brala po dvoch.

Zavrela som sa do kúpeľne a dala si rýchlu osviežujúcu sprchu. Zabalená v uteráku som vošla do svojej izby. Obliekla som si svetlohnedé kraťasy a oranžovo sivé pásikavé tričko na ramienka. Vrátila som sa do kúpeľne a rýchlo som si umyla zuby a učesala si vlasy. Nechala som si ich rozpustené. Ešte som na seba striekla svoju obľúbenú voňavku. Vyšla som z kúpeľne do mojej izby. Pozrela som sa cez balkónové dvere vonku, či tam už náhodou nie je jeho auto. A bolo. Rýchlo a potichu ako myška som vybehla z izby a zišla som po chodoch. Ďalej pod schodmi boli dvere od pivnice. Otvorila som ich a zažala malé svetielko. Tam boli tiež schody. Zavrela som potichu za sebou dvere a zišla po tých schodoch. Bolo tu plno harabúrd. No boli tu aj vína. Áno, vína a nejaký alkohol. Phil s mamou tu mali také malé skladište.

Po desiatich metroch tu boli ďalšie schody, po ktorých som vyšla hore k ďalším dverám. Tie som otvorila a ocitla som sa na malej záhradke za domom. Bol tu gril a záhradný nábytok. Na jednej stoličke sedel Edward. Keď som ho uvidela, moje srdce poskočilo.

Postavil sa a vybral sa smerom ku mne. Ja som sa k nemu rozbehla. Áno, rozbehla. Aj keď veľmi dobre neviem behať. Vždy buď zakopnem alebo... zakopnem. No vždy proste zakopnem. Ale teraz to risknúť môžem.

S úsmevom som ho objala. Prvý dvojmetrový beh bez zakopnutia. To je rekord!

„Edward,“ vydýchla som šťastne.

„Moja malá princezná,“ šepol a vtisol mi bozk do vlasov. Odtiahla som sa a usmiala som sa naňho.

„Teraz musíme byť nenápadný a hlavne musíme byť ticho. Inak nás tie dve odhalia,“ povedala som a ťahala ho do pivnice.

„Takže ako zlodeji.“ Zasmiala som sa na jeho poznámke.

„Áno, presne ako zlodeji,“ pritakala som. Zrazu ma zastavil, potiahol k sebe a jemne ma pobozkal na pery. Potom sme pokračovali v ceste do mojej izby. Prešli sme cez pivnicu, až sme došli k schodom do mojej izby. Edwarda som poslala, nech do nej ide, že ja za ním prídem za chvíľu.

Zašla som za dievčatami, aby som zistila, čo robia. Pozerali Titanic. Och môj bože. Iba sa začínal. Na konci budú plakať a plakať... Nemám nakúpiť zásobu vreckoviek?

„Takže do kaderníctva ideme o ktorej?“ spýtala som sa a opäť som sa tvárila zmorene.

„Hm... Kedy príde po nás Edward?“ opýtala sa Mishell – pani vedúca.

„O ôsmej,“ odpovedala som a čakala ne jej odpoveď.

„Tak pôjdeme o... šiestej,“ povedala a usmiala sa. Prikývla som sa vybrala sa do mojej izby. Keď som už v nej bola, zavrela som za sebou dvere a oprela sa chrbtom o ne. Edward sedel na posteli a premeriaval si ma pohľadom.

„Ja viem. Bez mejkapu vyzerám hrozne.“ Sklopila som pohľad. Bez špirály, očných tieňov a rúžu alebo lesku na pery som vyzerala fakt hrozne. Keď som bola namaľovaná, cítila som sa trochu krásna. No teraz?

Podišiel ku mne a chrbtom svojej dlane prešiel po mojom líci. Donútilo ma to pozrieť sa mu do očí. Do jeho nádherných smaragdovozelených očí, ktoré prekypovali láskou.

„Bella, si to najkrajšie dievča, aké som kedy stretol. Nepotrebuješ mejkap, aby si bola krásna. Mejkap iba zvýrazňuje tvoju krásu, ktorú ostatní možno nevidia.“ Tie slová boli také krásne, že som mala chuť ho objať a už nikdy nepustiť. No namiesto toho som sa k nemu priblížila a jemne ho pobozkala na pery.

Keď som sa odtiahla, pritiahol si ma späť na hruď a dožadoval sa mojich pier. Poddala som sa.

Moja myseľ prestala pracovať vždy, keď sme spojili naše pery. Svet okolo prestal existovať. Boli sme len ja a on...

Radšej som sa odtiahla, aby som mu nezačala rozopínať košeľu. Ide to so mnou dole vodou.

Sadla som si na posteľ do tureckého sedu a ospravedlňujúco som sa pozrela na Edwarda. Ten sa iba jemne usmial a sadol si ku mne. Moje dlane zobral do tých svojich. Pozerala som sa do jeho nádhernej tváre a nemohla som uveriť, že tento nádherný chalan chodí s takým obyčajným dievčaťom ako som ja. Srdce mi hovorilo Pobozkaj ho!, ale rozum mi vravel Nie! Mám počúvnuť srdce alebo rozum? Napokon vyhralo srdce.

Hlavu som mu chytila do dlaní, ktoré som si z jeho rúk vytiahla, a náruživo som ho pobozkala na pery. Bozk mi opätoval a plne sa do toho vžil. Natisla som sa k nemu a ruky som si skrížila za jeho krkom.

Prerušilo nás klopanie na dvere. Odtiahla som sa od Edwarda.

„Bella?“ ozvalo sa spoza nich. Dokelu, Mishell!

„Momentík!“ povedala som a rýchlo som sa postavila. Panebože, nesmie ho tu nájsť! Chytila som Edwarda za ruku a dotiahla ho k balkónovým dverám. Zakryla som ho bordovým závesom. Sadla som si na posteľ a do rúk som vzala môj denník spolu s perom, aby to vyzeralo, že som si doň písala. Po chvíli sa bez súhlasu otvorili dvere a dnu vošla Mishell a za ňou Luci.

„Seklo nám DVD. A hádaj, čo sme videli! Presnejšie, čo objavila Luci!“ zašvitorila Mishell. Luci si sadla z druhej strany na posteľ a usmiala sa. Zvedavo som sa na Mishell pozrela. Pomaly prešla k závesom a ja som si myslela, že ich už-už odtiahne. No otočila sa ku mne a ja som si nenápadne vydýchla. „Edwardovo Volvo!“ vyhŕkla. Ústa sa mi otvorili dokorán. Veď ho mal zaparkovať tak, aby si ho nevšimli! „Sama sa na to môžeš pozrieť,“ dodala a prudko sa otočila k závesom, ktoré rýchlo odtiahla. Ja som sa zmohla iba na slabé nie, no už bolo neskoro.

Mishell mala na tvári šokovaný výraz a o krok odstúpila od Edwarda, ktorý sa len nevinne usmial. Neviem, akú reakciu som od nej čakala, ale určite nie dobrú.

„Vieš o tom, že máš za závesmi Edwarda?“ spýtala sa ma. Tú otázku som neočakávala. Chvíľu som čakala, kým jej to dopne. Asi minútu som čakala a vybalila to na mňa. „Mohla si nám oznámiť, že si si dovliekla Edwarda. Nemusela si sa hrať na chorú. Prečo si nám to nepovedala? Bolo až také ťažké povedať?“ Hromadil sa vo mne taký hnev, ani neviem z čoho, že som sa neovládla.

„Mishell, už mi lezie na nervy ako sa do mňa a Edwarda neustále staráš. Nemôžeme mať ani chvíľu súkromia?! To sa kvôli tomu musíme zavrieť do trezoru? A prečo som ti to nepovedala? Aby si nenačúvala za dverami a nepozerala cez kľúčovú dierku! Nájdi si nejakého frajera a do nás sa už nestaraj!“ Slová sa zo mňa sypali a sypali.

Ospravedlňujem sa, že mi písanie tejto kapitoly trvalo tak dlho. Neviem koľko ľudí túto poviedku ešte číta. Bola by som rada, ak by ste zanechali komentár. Stačí aj smajlík. Len chcem vedieť, či mám písať ďalej...

Autor: Alexa215 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek (Ne)opätovaná láska - 15. kapitola: