Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Navždy teenagerka - 2. kapitola

21.02.2013 (10:15) • NikusMatt • FanFiction na pokračování • komentováno 4× • zobrazeno 1041×

Navždy teenagerka

2. kapitola

Nessie

Keď sme prišli domov, Emmett sa ma stále pýtal prečo som to neurobila a ja som radšej sklopila hlavu a ponáhľala som sa do izby, aby som sa mohla prezliecť, ale tam na mňa čakalo prekvapenie.

O stenu stál opretý ocko a klopkal nohou o parkety a mama sedela na posteli s dlaňami na tvári.

„Renesmeé Carlie Cullenová, ako si predstavuješ to, čo sa skoro stalo v tom lese, si predsa ešte dieťa,“ kričal na mňa ocko a zúril ako divoká šelma a div, že mi nedal ešte facku.

„Ocko, ja...“ Rozmýšľala som čo mu mám povedať, ale stratila som reč, takéhoto som ho ešte nezažila.

„No čo? Ja stále čakám na tvoju odpoveď, Renesmeé, a dúfam, že to bude dostačujúca odpoveď na to, aby si nedostala domáce väzenie a nezrušil, aby si chodila do školy.“ Tak toto na dostalo. Nemôže mi predsa zakázať chodiť do školy, vlastne môže, je to predsa môj otec.

„Edward, toto si prehnal, veď nič zlé neurobili,“ začala ma obhajovať mama.

„No, ale veď mohlo sa to stať.“ Ešte stále zúril, ale už sa spamätával.

„Edward má pravdu, nemal som sa o nič pokúšať, ale na druhú stranu, Nessie je už dosť rozumná na to, aby sa rozhodovala za seba,“ snažil sa ma obhajovať Jake.

„Ozaj, na teba som úplne zabudol, ty „kamarát môj“, s tebou si to ešte vybavím, ale neskôr,“ povedal nazúrený ocko a ešte povedal: „Renesmeé, do školy pôjdeš, aby si sa niečo naučila a aby si sa neflákala, ale až zajtra,“ dopovedal už pokojnejším tónom a treskol s dverami. 

„Nessie, nič si s toho nerob, síce takéhoto som ho už dlho nezažila, teda vlastne nikdy takýto nebol,“ povedala mama zamyslene. No, tak týmto mi veľmi nepomohla a teraz sa môžem iba modliť, aby mi to niekedy odpustil.

Jacob nič nehovoril, iba ku mne prišiel a silno ma objal a dal mi sladký a dlhý božtek na čelo a potom mi pošepkal. „Neboj, zlatíčko, všetko dobre dopadne, však sa nič zlé nestalo. A prepáč, Nessie, už budem musieť ísť do La Push, lebo keď zistili, že do školy nepôjdeme, tak ma hneď zavolali, tak naozaj sa ti ospravedlňujem a neboj, večer prídem a vynahradím ti to,“ dopovedal a žmurkom na mňa. Mne sa tuším iba sníva. Doteraz mi tu otec nadáva a Jake mi teraz povie, že si to večer vynahradíme. Mňa asi dneska trafí šľak. Alebo pri najmenšom ma otec zabije.

Popri tomto Jakeovom výstupe mama potichu odišla z izby s úsmevom na tvári a ja už som to nemohla vydržať a vybuchla som do hurónskeho rehotu. A to ani neviem prečo, asi som bola pod veľkým tlakom. Jacob na mňa pozeral takým pohľadom, že „nezošalela si náhodou“. Za chvíľu som sa trochu upokojila a bola som už dosť unavená, tak Jacob išiel do La Push, lebo keby tu bol so mnou, tak by som určite nezaspala. Buď by začal znovu chrápať, alebo by sme sa líškali a radšej nechcem vedieť, ako by to dopadlo, ale je ešte jedna možnosť, že mi sem vtrhol otec.

Prezliekla som sa do môjho flanelového pyžamka a dala som si teplučké hrubé bavlnené ponožky a hneď zaľahla do mäkkej, ale chladnej postele.

Zobudila som sa až o siedmej ráno na to, že niekto na mňa kričal a jemne mnou triasol. Otvorila som moje ťažké viečka a uvidela mamu, ako mi hlasnejšie ako zvyčajne hovorí: „Renesmeé, vstávaj a chystaj sa do školy, pretože v prvý deň musíš prísť na čas.“

Keď som započula slovo „škola“, tak i ihneď som vyskočila z postele a utekala rýchlo do kúpeľne, tam som bola päť minút. Inokedy tam musím byť najmenej desať minút, ale teraz som sa ponáhľala. Keď som prišla z kúpeľne, mama tam už nebola. Potom som si obliekla fialové tričko s flitrami k tomu bledo modré rifle a aby mi nebola zima som si zobrala fialovú bundu a obula som si fialové čižmičky. Keď som prišla dolu, už som mala od Esme nachystané dva chlebíčky s paštétou a mliekom. Popri jedle som sa aspoň tri krát pozrela na moje hodinky, či ešte stíham. Keď som dojedla mala som ešte desať minút, tak som si zapla televízor. Pochvilke si ku mne prisadla Alice a hneď si ma prehliadala.

„Nessie, prepáč, dneska som ti nestihla nič vybrať do školy, lebo som mala niečo na práci, no vieš už konečne pracujem, ale vidím, že máš vkus. Je vidieť, že si niečo zdedila aj po mne,“ povedala hrdo.

„Ale nepreháňaj, to bolo prvé, čo som vytiahla zo skrine,“ pozrela som sa ma ňu a potichu sa smiala, lebo som to vyberala najmenej päť minút.

„Nessie, ty malá klamárka, ja som to videla, že si sa ráno nevedela rozhodnúť, či si máš dať fialové ponožky alebo biele.“

To je síce pravda, ale na maličkostiach predsa najviac záleží, to vie určite aj Alice, však lebo ona ma učila všetky veci ohľadom módy, že aby som nebola taká neskúsená ako moja mama. Po piatich minútach si ku mne prisadol Jake a vlepil mi na líce rýchly bozk a ja som zamrnčala nespokojnosťou. Jake sa nad tým len pousmial a chcel mi ho dať aj na druhé líce, ale ja som sa medzitým pootočila a schytala som ho na pery. Keď sa chcel už odtiahnuť, ja som si ho pritiahla bližšie, ale on sa hneď odtiahol a povedal:

„Je čas ísť do školy,“ usmial sa na mňa. 

„Hm, ešte máme trošku času, no tak, Jake,“ zamrnčala som mu do ucha.

Potmehúdsky sa usmial a povedal mi: No tak dobre, ale potom musíme isť motorkou a to dosť rýchlo, nebudeš sa báť?“ opýtal sa s iskričkami v očiach, pretože otec mi zakázal chodiť na motorku, ale ja to priam zbožňujem.

„Nie, vôbec, však vieš, že to milujem, keď ideme tak rýchlo.“ Usmiala som sa a hneď som mala lepší pocit. Na motorke som už nesedela večne.

„Tak dobre,“ povedal Jake a schmatol ma do náručia a vrúcne ma pobozkal ako už veľakrát. Ja som si tento moment užívala, pretože málo kedy sa nám naskytne príležitosť byť sami. Po chvíľke sa odtiahol, usmial sa na mňa a opäť ma ešte vášnivejšie pobozkal a popri tom si obmotal svoju ruku okolo môjho pása a začal mi vyhŕňať tričko, no tentokrát mi to vôbec nevadilo a aj som už cítila, že som pripravená a že sa ničoho nebojím. No vtom Jake prestal a odtiahol sa odo mňa. S nechápavým pohľadom som sa na neho pozrela a on sa na mňa len nežne usmial a povedal:

„Už musíme isť, lebo to nestihneme ani s mojou super rýchlou motorkou.“ Keď to dopovedal, chytil ma ja ruku a ťahal ma do garáže, kde mal motorku.

Keď sme prišli do garáže dal mi na hlavu prilbu spolu s koženou bundou a vyrazili sme.

Vyrazili sme plnou rýchlosťou a hneď som pocítila len úžasný pocit slobody a bezpečia, že je Jacob so mnou. Chvíľu som sa nechala unášať tou slobodou, no po chvíľke som cítila, že niečo nie je v poriadku. Jacob začal strašne nadávať a ja som zistila, že ideme rovno proti stromu. Rúčkami sa nedalo hýbať akoby boli zaseknuté...

Autor: NikusMatt (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Navždy teenagerka - 2. kapitola: