Upozornenie: Toto je moja prvá poviedka, takže asi nebude moc dobrá.
04.09.2010 (17:00) • NikusMatt • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1928×
- Kapitola
Nessie
Za dva dni nastupujem do Forksu na strednú školu aj s Jacobom. Síce on chcel, aby som chodila do La Push, lebo ma chce mať pri sebe, aby sa mi náhodou nič nestalo. Ale nakoniec ho mama včera presvedčila, aby som tam mohla ísť, síce len pod podmienkou, že tam pôjde aj on so mnou. Pre mňa to je tým pádom ešte lepšie. Keď som chodila na strednú školu do La Push, síce len prvý rok, ale som na tak nudila ako pes a ešte k tomu tam Jacob chodil len zriedka, pretože mal ,,vlčie záležitosti“. Tak to som zvedavá, či teraz bude do školy chodiť pravidelne. Ale ja dúfam, že si tam nájdem aj nejakých kamarátov, aj keď sa trochu bojím, že ma neprijmu medzi seba.
Teraz som vo svojej izbe, lebo všetci chcú ísť na lov a ja naňho nemám náladu.
„Nessie, si už pripravená, ide sa na ten lov, nezabudla si?“ kričal na mňa zdola Jacob.
„Dneska sa mi nechce, bude mi stačiť ľudské jedlo,“ odpovedala som mu.
„Čo sa deje, zlato, veď ty neznášaš ľudské jedlo,“ spýtal Jacob a už bol pri mne.
„Nič mi nie je, ale dnes nemám na to chuť a ani náladu.“
„Ale čo, Ruženke sa nechce z postele, hm, čo asi včera večer robila,“ ozval sa Emmett, ktorý by sa bez svojho humoru nezaobišiel.
„Nie to, čo si myslíš, Emmett.“ Dneska sa mi s ním nechcelo hádať a aj mi je už jedno, čo si o mne myslí, aj keď viem, že to nemyslí vážne. Lebo on dobre vie, že ja som s Jacobom ešte nemala sex a určite by som s ním nespala, keď by ma všetci počuli. A už si viem živo predstaviť ako to Emmett komentuje vždy, keď sa po dome ozývajú vzdychy.
„Čo sa ti stalo, keď sa ani nehneváš na Emmetta a tie jeho sprosté fóry,“ spýtal sa Jake.
A to už prišla cela rodina do mojej izby, takto to je vždy, keď nie som šťastná. To sa mám stále usmievať ako slniečko na hnoji či čo?
„Nessie, je ti niečo?“ opýtala sa ma mama, keď som neodpovedala na Jacobovu otázku.
„Nie, mami, všetko je v pohode,“ odpovedala som rýchlo, aby nezbadala moju nervozitu.
„Iba sa trápi, či sa s ňou spolužiaci budú baviť a kamarátiť,“ oznámil všetkým môj vševedúci ocko. Ja som aj zabudla, že číta myšlienky, už zasa. To nemôžem byť aspoň vo svojej hlave sama!
„Prepáč, len som mal strach, že to je niečo horšie.“ Všetci si vydýchli a Emmett so sklonenou hlavou išiel preč a popri tom si mrmlal niečo v tom zmysle, že „Už som si myslel, že Nesie niekoho má a Jacob mu doláme kosti, no čo už, máme nezáživnú rodinu."
Pomaly išli všetci z mojej izby, že ma nechajú osamote. A ešte som sa s mamou dohodla, že pôjdeme zajtra navštíviť starkého.
* * *
Ráno som sa zobudila o 9°° hodine. To je na mňa až príliš neskoro, keďže som išla spať o desiatej večer.
Išla som ako zvyčajne do kúpeľne, umyla si zuby, učesala moje lokničky a namaľovala sa. A keď som potom prišla do izby, našla som tam na posteli kôpku oblečenia. To mi určite nachystala Alice ako každé ráno. Keď som už oblečená išla dolu, Esme mi už chystala jesť. Asi nejaká omeleta alebo také niečo. Dá sa povedať, že už som si aj na ľudské jedlo zvykla, ale aj tak je lepšia puma alebo aspoň jeleň ako taká omeleta. Keď som bola dolu, cítila som tam veľmi známy ľudský pach, to mohol byť iba Charlie!
„Ahoj, Nessie, ty si, ale vyrástla,“ podpichol ma Charlie, lebo on dobre vie, že už nerastiem od mojich siedmych rokov, vtedy som vyzerala na šestnásť a tak vyzerám do teraz. A vie aj o upíroch a meniacich sa vlkolakoch.
„Ahoj, starký, tak dlho som ťa nevidela, tuším si nejako zošedivel.“ Na oplátku som aj ja jeho podpichla, lebo keď sme mu povedali o upíroch, na moje prekvapenie chcel byť upír, ale to nebolo len tak, tak sme to neriešili. A mesiac na to mal autonehodu, skoro to neprežil, ale našťastie ho Carlisle premenil včas. Doteraz sa nevie, či to urobil naschvál alebo to bol omyl. Ale teraz je hlavné, že si užíva spolu so svojou upírskou manželkou Lucy. Je veľmi priateľská a živí sa tiež zvieracou krvou, ale ešte som ju nestihla dobre spoznať, lebo pred rokom mali svadbu a potom išli na medové týždne a tie sa im predĺžili až do teraz. Síce mne sa to zdá trochu veľa, ale prajem im to. Ktovie, prečo prišiel iba on, ja som sa tešila, že sa s Lucy trochu spoznám, ale hlavne že je tu Charlie.
„A prečo si prišiel tak skoro?“ opýtala som sa ho.
„No, vieš, ja som si myslel, že budeš rada, že som prišiel, ale vidím, že radšej prídem až o rok,“ zasa si zo mňa robil srandu.
„Ale vieš, že ja som to tak nemyslela, ale chcela som prísť za tebou aj s mamou.“
„No, tak dobre, ja idem naspäť domov a môžete prísť k nám, dobre?“ srandoval starký.
„Nie, len tu počkaj, idem ju zavolať, že si tu.“ Už som sa išla rozbehnúť von, lebo vnútri nebola, ale starký ma hneď zastavil.
„Ona ma sem zavolala a vie, že som tu, ale musela ísť do práce, ale povedala mi, aby som ťa rozptýlil, lebo ževraj si bola včera nervózna z toho, že ideš do školy,“ vysvetlil mi starký.
„No tak super, podarilo sa ti to až do teraz,“ povedala som mu nazlostene.
„Jaj, Nessie, prepáč, ja som zabudol, že to ti hovoriť nemám, ale neboj, dnes si spravíme výlet,“ snažil sa ma rozptíliť a aj sa mu to podarilo.
„Áno, a-,“ nestihla som dokončiť vetu, lebo už ma starká volala.
„Zlatíčko, poď si dať omeletu, lebo za chvíľu bude studená,“ zavolala na mňa Esme.
„Jasné, už idem, lebo som hladná ako vlk,“ povedala som a až teraz som si uvedomila, že Jacob nie je tu.
„Starká, a nevieš náhodou, kde je Jake?“ spýtala som sa, keď som dojedala posledné sústo. Mne je divné hovoriť Esme a Carlislovi teta a ujo, ale keď ma požiadali, aby som im tak hovorila, tak mne to vôbec neprekáža, aj keď vyzerajú ako moji druhí rodičia.
„Keď som mu ráno chystala jesť iba povedal, aby som ti povedala, že večer príde a nemáš ho čakať, že ti všetko vysvetlí."
Zaujímavé, že ju je len Esme no a Charlie, ale ten je iba na návšteve, bohužiaľ.
„Starká a kam sa všetci podeli?“ spýtala som sa, lebo nebolo zvyčajne že tu skoro nikto nebol.
„No, vieš, teta Alice, ujo Jasper, Edw- teda tvoj ocko a mama išli na nákupy. Potom Emmett a Rose išli na lov a Carlisla zavolali do nemocnice, vraj niečo veľmi súrne,“ dokončila svoj monológ Esme.
Nechápala som len prečo Emmett a Rose išli na lov, keď boli včera. Asi sa stihli zamestnávať inak ako lovom.
Celý deň som bola s Charliem. Boli sme v Seattli v zábavnom parku, v kine, aquaparku a nakoniec sme išli do reštaurácie.
Keď ma Charlie odprevadil domov, tak som našla Jacoba v mojej izbe ako sladko tam spal. Spal tak ako šípová Ruženka, tak som ho nechcela budiť, tak som ho iba prikryla, aby mi nezmrzol, aj keď je vlkolak. Ale ako som ho prikrývala, tak sa zobudil a privinul si ma do náručia.
„Dobré ráno, ty moja šípová vlkolačica,“ usmievala som sa na neho a pobozkala ho.
„Ahoj, Nessie, čo si dneska robila?“ usmial sa na mňa môj vĺčik.
„Bola som so starkým v Seattli a ty si sa kde túlal?“
„No, vieš, bol som v La Push a narazili sme na upíra, ale bol rýchly a prefíkaný, tak budem musieť tak byť aj zajtra, vieš, ale neboj sa, až po škole,“ usmial sa a pobozkal ma na čelo.
„Aspoň že, lebo neviem, či by som zvládla prvý deň sama,“ usmiala som sa nervózne, lebo ešte som mala trochu strach ako to bude v škole, ale na druhú stranu spoznám nejakých ľudí.
Jacob si všimol moju nervozitu a tak si ma privinul ešte viacej a zašepkal mi, že to dopadne super a ja som mu verila. Keď sa mi už zatvárali oči, tak som ešte Jakea počula zašepkať slová lásky.
Zobudila som sa okolo tretej ráno s tým, že Jacob chrápal. Nemohla som na neho prestať dívať. Bol taký zlatý a chrumkavý, že by som ho aj zjedla. Potom som až do rána premýšľala ako ma v škole zoberú.
Keď som ráno vstala z postele, Jacob ešte pochrapkával a ja som ho ešte nechala nech si ešte pospí, však on naháňal upíra, má právo si ešte pospať.
Išla som sa umyť a, keď som vyšla z kúpeľne, Jake ma už objímal tými jeho veľkými a svalnatými rukami.
„Ako si sa vyspinkala?“ spýtal sa sladko Jake.
„Nádherne, pri mojom krásnom chrápajúcom vĺčkovi,“ zasmiala som sa a pobozkala ho na jeho mäkké pery.
„No, mňa neobviňuj, ja to mám po svojom otcovi,“ obhajoval sa Jake a keď videl, že som to myslela zo srandy, tiež sa zasmial.
„Nessie, už by si mala ísť, ja ťa dobehnem,“ usmial sa a šiel do kúpeľne.
Ja som si obliekla veci, čo mi určite nachystala Alice a išla som dolu.
„Dobré ráno,“ povedala som všetkým, čo tu boli.
„Ahoj Nessie,“ povedali všetci zborovo, až som sa musela zasmiať ako to smiešne vyznelo.
Emmett sa pozeral na mňa tým jeho pohľadom, ktorým si premieta všetko, čo sa teraz stalo a čo mi je smiešne, lebo jemu nemôže ujsť nič smiešne. A až o pár sekúnd im to došlo.
„Nessie, dneska som ti ma raňajky urobila palacinky, môže byť?“ spýtala sa ma Esme.
„Starká, mňa sa nemusíš pýtať, tvoje jedlo bude vždy výborné, ty by si mohla variť pre najznámejšie celebrity."
„Díky, Nessie, ty si vždy taká milá, tak poď, lebo to budeš mať studené,“ povedala Esme.
Keď som dojedla tie, ako vždy vynikajúce palacinky s kakaom a šľahačkou, tak som mala ešte 40 minút času, kým pôjdeme. Tak sme si s Jacobom išli niečo zaloviť do lesa. Tam som si chytila veľkého jeleňa a malé mláďatko diviaka, Jake sa na mňa po celý čas pozeral a usmieval sa ako vždy opretý o strom.
„Vieš, aký je na teba nádherný pohľad, keď máš roztrhané a krvavé šaty,“ usmial sa a pozrel na mňa tým nežným a zároveň vzrušeným pohľadom.
V momente bol pri mne, držal ma pevne v náručí a náruživo bozkával. Ja som mu ten bozk tiež náruživo opätovala. S jednou rukou sa snažil vyzliecť mi tie potrhané šaty a s druhou mi jemne držal tvár. Nechcela som prestať, ale ani som nechcela zájsť ďalej. Jake zistil, že som zaváhala a tak prestal.
„Čo sa deje, Nessie?“ spýtal sa.
„Jake, ja ešte nie som pripravená, prepáč,“ povedala som zahanbene.
„Zlatko, za to sa nemusíš ospravedlňovať, večer sa o tom porozprávame, ale teraz musíme isť do školy, ale najprv ideme domov, aby si sa mohla prezliecť.
Keď sme prišli domov, Emmett sa ma stále pýtal, prečo som to neurobila a ja som radšej sklopila hlavu a ponáhľala som sa do izby, aby som sa mohla prezliecť, ale tam na mňa čakalo prekvapenie...
Autor: NikusMatt (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Diskuse pro článek Navždy teenagerka - 1. kapitola:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!