Chcela som si trochu oddýchnuť od mojej poviedky a vzniklo toto. Príbeh je samozrejme E + B, ale Edward nie je klasický upír akých poznáme od Meyer. Teraz pridávam prológ a takú kratšiu 1. kapitolu. Chcela by som poznať váš názor ohľadom poviedky, tak veľmi pekne poprosím komentáre aj kritiku:) či mám v príbehu pokračovať.
29.10.2009 (15:45) • karmen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1063×
Prológ
Edward Anthony Masen šiel prázdnou ulicou a smeroval k jasnému cieľu, Newyorský Central park. Bol september a pršalo, ale on nevenoval tomuto chladnému počasiu jedinú pozornosť. Jediný chlad, ktorý cítil vychádzal z jeho vnútra, bytosti ktorá už dávno zabudla čo je to teplá náruč a podal sa tmavej noci.
Park bol prázdny, ale iba pre ľudské oči. On vedel, že niekde v tej temnote na neho čaká jeho korisť. Jeho posadnutosť a mučivý, neznesiteľný smäď ho prenasledovali už dlho a teraz strácal aj to posledné zrnko ľudskosti, ktoré v ňom zostalo a začínalo sa v ňom zobúdzať zviera. Na chvíľu zastavil a ucítil pach tej životodárnej tekutiny.
„Áno, ešte pár krokov...“ pomyslel si a vydal sa hlbšie do tmy. Kedy mal pevnú vôľu, už dávno by skoncoval s tým monštrom. Ale on bol zbabelec a chytal sa každého stebla aby mohol žiť, aj keď žiadny život už nemal. Stačilo by počkať len do úsvitu a tam za denného svetla by ho čakala milosrdná smrť. Hmla ho zahalila a on išiel nocou ako prízrak. Prudko sa zastavil a po jeho bronzových vlasoch mu kvapkal dážď. Stál a viedol boj, ktorý už nespočetne krát prehral a ľudské stvorenie bolo tak blízko a nevedelo čo ho o chvíľu čaká.
„Mäso a krv. Krv...ach tak sladká, hustá a teplá.“ Zelené oči sa mu premenili na oči šelmy a jeho telo ožilo túhou. Tam na neho čaká jeho korisť. Bola to stará žena, ktorej útočište bola len chladná lavička a pár novín.
„Žalostné.“ Tak ľahko by mohol ukojiť to monštrum a nikto by sa nič nedozvedel. Keď bol od nej len pár krokov prešla ním známa a strašlivá bolesť. Oslobodí ju od jej trápenia, veď kto by chcel život bezdomovca? No nesľúbil si naposledy, že jediného koho zbaví života budú zločinci a vrahovia?
„Bože, prečo neukončíš moje trápenie? Kde je moja ľudskosť a dostojnosť?“ Umreli pred stáročiami, ozvalo sa v ňom hladné zviera, ktoré už viac nemohlo čakať.
„Nie!!“ Prudko sa otočil a rozbehol sa preč. V duši mal peklo a nenávisť k mužovi, ktorému pred stáročiami prisahal pomstu.
1.kapitola
Edward:
Prečo ja? Snažil som sa žiť život, ktorý mi určili. Veril som, presne tak viera, to slovo nemá pre mňa význam už pár storočí. Keby Boh existoval nedovolil by aby sa toto dialo a ja som mu kedysi zasvätil život a na čo? Aby bolo zo mňa vraždiace monštrum. Už toľko krát som to chcel skončiť, je také ťažké vyjsť na slnko? Pozrieť sa doň spriama a vojsť do náručia smrti. Miesto toho ako každú noc, pre mňa vlastne deň chodím bezcieľne parkom a hľadám svoju obeť. Keď prechádzal zadnou častou galérie započul srdcervúci krik. Zastal som a napol všetky svoje zmysly. Nočný tichom sa znovu ozval ten nárek. Bez rozmýšľania som sa otočil a rozbehol sa smerom, odkiaľ znel.
Už z diaľky zbadal tri osoby. Ženu ktorá ležala na zemi a dvoch mužov kľakajúcich si k nej. Prepadli ju? Jeden z nich dlaňou prekryl jej ústa a druhý ju chytil za nohy. Snažila sa brániť ale dochádzali jej sily. Zaťal ruky v päsť a cítil ako vo mne rastie hnev. Nadľudskou silou jedného zdrapol a odhodil o najbližší strom, kde zostal nehybne ležať.
„Čo to...“ Druhý muž sa mňa vydesene díval a rozbehol sa preč. Dal som mu trochu náskok, nemal šancu ujsť, mne nie. Keď som zozadu zdrapil a počul jeho srdce, už sa nedokázal ovládnuť, zaboril svoje zuby do jeho krku a konečne sa do sýta napil. Cítil som ako sa teplo rozlialo po celom mojom tela a vrátilo mi moju silu. Nechcel som ho zabiť, aj keď nič iné si nezaslúžil. Keď môj smäď poľavil, dokázal som vnímať svoje okolie, tak sa od neho odtrhol. Žena stále ležala nehybne na zemi, nebol žiadna tuláčka. Mala na sebe bielu uniformu, musela pracovať v nemoci za parkom. Asi išla z nočnej zmeny, taký bláznivý nápad ísť v tejto dobe cez park. Kľakol som si k nej a prebehol jej telo pohľadom. Mala roztrhané šaty, škrabance a modriny po celom tele a na hlave menšiu ranu. Môže mať menší otras mozgu.
Čo s ňou mám robiť? Najlepšie by bolo keby sa hneď prebrala. Nemôžem ju zobrať do nemocnice mali by veľa otázok, ale nemôžem ju tu ani nechať. Odhrnul som jej vlasy z tváre, aj keď ju mala skrivenú bolesťou bola nádherná, vyzerala ako porcelánová bábika.
„Pani, preberte sa!! V tomto studenom daždi nemôžete zostať.“ Zastonala a trochu sa pohla.
„Preberte sa!!“ Ja nemožne....ale keď ju tu nechám zomrie. Zhodil som zo seba svoj kabát a zabalil ju do neho. Jej viečka sa pohli a ona vyčerpane vzdychla.
„Už je to dobré, ste v bezpečí.“ Chytil som ju za ramená a zažil ju postaviť.
„Postavíte sa? Nikto vám neublíži, ste bezpečí.“ Opakoval som stále dookola, ale ona mi len vyčerpane padla do náručia. Musím ju dostať aspoň von z parku. Zobral ju do náručia a smeroval k západnému východu parku. Posadím ju na lavičku a tam ju niekto určite nájde. Policajti na obchôdzke alebo ďalší dva grázly. Teraz som začal ľutovať že som ich nezabil, zaslúžilí by si to. Keď sme vyšli von nikto tam nebol. Fajn tak ju odnesiem k nej domou.
„Kde bývate?“ Niečo nezrozumiteľného zamrmlala a ešte viac sa schúlila v mojom náručí. Neostáva mi iná možnosť, ale prečo ona? Čím je taká výnimočná že kvôli nej riskujem všetko? Nechápal som, to krehké stvorenie vyvolalo vo mne dokonalý zmätok. To je irónia, smrteľná žena a odkázaná na mňa. Mala byť mojou potravou, nie aby som sa o ňu staral.
No nejako podvedome cítil, že by jej nedokázal ublížiť aj keby chcel.
Vydal sa s anjelom vo svojej náruči do svojho sídla. Našťastie nebýval ďaleko. Ponáhľal sa, aby sa vyhol tomu čo tak zbožňoval, slnku. Už je to veľmi dávno čo ucítil jeho hrejivé lúče na svojej tvári.
Autor: karmen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování
Diskuse pro článek Návrat z temnôt - Prolog:
Přidat komentář:
- A bit of different (reality) - 6. kapitola
- A bit of different (reality) - 5. kapitola
- A bit of different (reality) - 3. kapitola
- A bit of different (reality) - 2. kapitola
- A bit of different (reality) - 1. kapitola
- Minulost žije s námi - 23. kapitola
- Je příliš pozdě... Nenávidím tě - 16. kapitola
Psycholožka, terapeutka, lektorka Zuzana Tomášková Prosperio.cz
...další zajímavé stránky Toto může být i váš web.
Máte zájem? Jste Přispěvateli a chcete se stát Ověřenými přispěvateli? Jste Ověřenými přispěvateli a chcete se stát
Profi přispěvateli?
Přidejte se k Pomoci začínajícím autorům.
Hledají se pomocníčci I vy se můžete stát administrátory.
Nábor administrátorů
Kdo je tu z členů? Klikni!