Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Návrat do budoucnosti - 9. kapitola

06.03.2012 (21:45) • superduper12, KatBriam • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1539×

Pomaly, ale isto som k sebe prichádzala. Hlava i zvyšok tela ma neskutočne boleli. Ťažko som roztvorila viečka, no hneď som ich musela zavrieť. Všade navôkol bolo ostré svetlo. Na druhý pokus som ich otvárala pomaly, snažiac si privyknúť svetlu. Keď ma hlava ako-tak prestala bolieť, rozhodla som sa, prizrieť sa okoliu. Koč, v ktorom som sa nachádzala, bol prázdny. Interiér sa už rozhodne nedal zachrániť.

Dvere viseli na pántoch a zo strechy chýbalo vyše polovice. Keby sa to netýkalo aj mňa, tak by som radšej ani nechcela vedieť, čo sa to tu udialo. Keď som vyšla von, uvidela som prekrásnu zeleň. Pichlo ma z tohto obrazu pri srdci. Pripomenulo mi to Forks.

Vysúkala som sa z koča a započúvala sa do života naokolo. Čakala som všetko, až na toto. Všade bolo neskutočné ticho. Vtáčiky nespievali, mravce nedupotali, motýle nelietali. Tušila som, niečo nie je v poriadku. Vlečúc sa - som obišla celý koč a hľadala známky nebezpečia. I keď som sa snažila prehľadať každý kút, nič som nenašla. Ale moje pocity boli správne, keďže onedlho na to sa na mňa vyrútil upír. Zistiť spôsob jeho života nebolo ťažké. Jeho červené dúhovky svietili do diaľky.

„Prečože sa slečinka potuluje tak hlboko v lese sama?“ opýtal sa ma úlisne.

„S-s-stratila som sa,“ začala som hrať nevinnú - a hlavne nič netušiacu - vyľakanú pani. 

„Môžem vám nejako pomôcť?“

„N-n-n-nie, netreba, p-p-pane, ja si voľajako pomôžem.“

„Ale veď sa nebojte, slečna.“

Pristúpil ku mne a zahryzol sa. Takýto priamy útok som nečakala. I keď neviem, v čo som dúfala, je to upír, preboha, Bella, spamätaj sa, toho by si nezabila, ani by si mu neutiekla. Ta drahá a vzácna tekutina z môjho tela mizla a ku mne sa blížil chlad. Ten upír vysal už všetku moju krv, ale on stále neprestával. Až zrazu spadol na zem a roztrieštil sa na milióny kúskov.

Neviem, prečo sa to stalo, ale už som sa o to nezaujímala. Chlad pojal moje telo. Od končekov prechádzal až ku srdcu. Čakala som, ako chlad dosiahne srdce, tak srdce prehrá a skoná. Ale nestalo sa tak, srdce vyhralo nad chladom, pojalo ho do seba a rozpumpovalo ho do celého môjho tela. Miesto krvi mi v žilách teraz prúdil chlad. Bol to zvláštny pocit. Nebol zlý, no rozhodne nebol ani dobrý.

Moje telo sa začalo meniť, no nemala som poňatia v čom. Stávala som sa, akoby, čo ja viem - akoby lepšou, silnejšou či dokonalejšou. Začala som sa vracať do svojho tela, začala som nad ním preberať naspäť vládu. Sťažka som otvorila oči. Mojím telom prebehol elektrický prúd, no nebolel. Uvedomila som si, že som vo vode. Nadľudskou rýchlosťou som sa vymrštila do stoja. Všade okolo mňa bola samá voda. Bol to zvláštny pocit, byť vo vode a nemusieť dýchať. Začala som plávať ku hladine. Ako som sa dostala nad vodu a nadýchla som sa vzduchu, tak som pocítila ďalší elektrický prúd. Dofrasa, čo to má znamenať? Obzrela som sa okolo seba, a svete čuduj sa, všade horel obrovský oheň. Preplávala som k okraju jazera, podišla čo najbližšie k ohňu. Skúmala som ho a obzerala som sa, či niekde naokolo sa nedá prejsť. Bohužiaľ, všade bol oheň. Ale mohla by som ho skúsiť prebehnúť, či nie? Nemala by som byť obyčajný upír. Rukou som sa dotkla plameňa. Zasa ten elektrický prúd! Už mi to začínalo liezť na nervy! Čo, dofrasa, má znamenať?! No, okrem toho prúdu sa mi nič nestalo. Prebehnem to! Ja viem, hlúpy nápad, hlavne, keď neviem, kam moja moc siaha, ale predsa - aspoň nejaký. Zavrela som oči, zhlboka som sa nadýchla a začala som šprintovať.

Netušila som, čo sa stalo, ale bola som celá oblepená a znovu ma kopla elektrina! Keď to malo súvisieť s upírstvom, tak ľutujem, že som sa nevrátila v čase skôr a nezabila Jamesovho syna. Otvorila som oči, poriadne som sa poobzerala a zistila som, že tá lepkavá hmota bola miazga. Rýchlo som aspoň časť z nej zo seba zotrela a rozbehla som sa po obvode ohňa. Asi po desiatich metroch som uvidela spiaceho muža. Vedľa neho bola vatra, ktorá pravdepodobne, spôsobila požiar. Chcela som mu pomôcť, no ako náhle som sa nadýchla, stratila som rozum. Cítila som len tú sladkú vôňu, tak trošku s prímesou hrdze. Podišla som k nemu a cítila som, ako sa mi vysunuli tesáky. Tesáky?! Veď tie majú iba upíry z rozprávok a báchoriek. Kašľať na to! Zahryzla som sa do jeho krku a pocítila som dokonalú rozkoš a zároveň elektrizujúci pocit. Došlo mi, že to nejako súviselo s tými prvými elektrickými prúdmi. Odtrhla som sa od muža a uvedomila som si práve, čo sa stalo. Zrútila som sa na zem a rozplakala som sa. Bolo to odporné, príšerné. Veď... Veď ja som práve zabila človeka. Chcela som sa cítiť previnilo, no istá moja časť mi vravela: „To je v poriadku, stal sa z teba predátor.“

Už, už som si myslela, že ju počúvnem, no potom som si spomenula na Carlislea, ktorý sa nikdy nenapil krvi. Edwarda, ktorý pil len krv vrahov. Rosalie, ktorá síce vraždila, no tak ako Carlisle sa krvi nenapila ani raz. Začula som, ako niečo zašušťalo v kríku. Obzrela som sa a tam bol. Dofrasa, mám neblahé tušenie, že toto nebude dobré.

Autor: superduper12, KatBriam, v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Návrat do budoucnosti - 9. kapitola: