Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 8. kapitola

03.01.2012 (12:30) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 3× • zobrazeno 1263×

Snažil som sa zostrojiť s otcom plán na hľadanie Belly, keď tu zrazu dakto zaklopal na dvere.

„Idem tam.“ Utekal som tam v presvedčení, že je to Bella.

Omyl. Bellina sesternica Rebecka. Otvoril som jej dvere a pozval som ju dnu. Nemal som ani ušenia, že príde. Ona si dala dole kabát, a hneď vrazila do obývačky. Tam bol Varlise a orezával kus dreva.

„Čo sa to tu deje?“ Pozrel na mňa Carlise. Ja som otvoril ústa, no predbehla ma Rebecka.

„Kde je Bella!“ zvrieskla a my s Carlisleom sme sa na seba vydesene pozreli.

„Ideme ju hľadať.“ Snažil sa ju upokojiť môj otec.

No márne. Presviečal ju hodinu, no ona sa nevzdala. Divné je však to, že neprezradí Belline tajomstvo.

K našej pátraciej hliadke sa pridal aj môj brat Emmett a Jasper. Boli nám nápomocní, až príliž. Emmett rozplakal dve dievčatká a Jasper začal byť nervózny, keď sme prehľadávali bary. Rebecka išla rovno za nosom, presvečená, že nájde svoju sesternicu.

Po chvíľke sa nám však začala strácať z dohľadu.

Vybrali sme sa teda za ňou, nech nemusíme hľadať aj ju. Zašla do lesa. Tam si sadla do snehu a plakala. Podišiel som teda k nej. Myslel som, že tam sa to zlepší, no ona vstala a zase pobehla odomňa o pár metrov ďalej. Zrazu k nej priletel vtáčik.

Vzala ho a dačo mu hovorila. Potom ho chytila, vyhodila do vzduchu a utrela si slzy z očí.

„Čo sa stalo?“ Pribehol som k nej.

„Je v poriadku.“ Zasmiala sa a namierila si to von z lesa.

„Ako to vieš?“ spýtal som sa jej zadychčaný vonku z lesa.

„Povedal mi to vtáčik. Že sa o ňu postará,“ povedala a vybrala sa smer môj otec.

„Čo? Vtáčik? Ako?“ Nechápavo som sa na ňu pozrel.

„Nie. Les sa o ňu postará a obyvatelia lesa,“ povedala a išla ďalej.

„Ako to,“ stále som nevedel pochopiť jej filozófiu.

„Proste to nechaj tak. Ideme domov,“ povedala a potľapkala môjho otca na ramene.

Ja som pozrel na otca a otec na mňa. On sa otočil k autu, no ja som videl, že nechce nechať dievča samé na Vianoce. Ale mne to nestačilo. Sú Vianoce a Bella leží niekde v snehu a mrzne. Je skrehnutá a na sebe má viac snehu, ako vtedy na parkovisku.

To mi stačilo, rozbehol som sa smer les. Fučal som ako lokomotíva, no bol som odhodlaný. Nájdem Bellu. A zrazu sa moje plány prekazili. Predo mňa sa postavil veľký chlpáč; keď by sa postavil na zadné, má asi dva a pol metra.

Začal som pomaly ustupovať, keď tu zrazu sa na mňa medveď vrhol. Bol ťažký a nevedel som sa hýbať. Jeho dych smrdel po zdochline a špenáte? Nechápal som to a zrazu spoza medveďa dakto vystúpil.

„Hatto,“ povedal a medveď ma nechal na pokoji.

Ja som sa dokázal len nadýchnuť.

„Kto si?“ spýtal sa ten človiečik.

„Edward a vy?“ Pozrel som a snažil som sa vstať zo zeme.

„Som strážca lesa. Radím ti, odíď. Dnes tu bude rušno. Princ ide požiadať o ruku jedno nádherné dievča a nechce byť rušený.“ Človiečik sa mi otočil chrbtom.

„Ako sa volá to dievča?“ chcel som vedieť.

„Volá sa Aolin,“ povedal a pomohol mi postaviť sa.

„Aolin je jeho priateľka. Zoznámili sa pred krátkym časom. Je iná ako my, no on ju miluje. Ukázal jej všetko. Ako šumí vietor a ako spievajú vtáci. A to dôležité, dievča k nemu doviedol modrý vtáčik. Keď už hovoríme o vtáčikoch, nevidel si tu vtáčika červánkovej farby s dievčaťom?“ Obzrel sa na mňa.

„Áno. Videl som. Sesternica mojej upírskej kamarátky.“ Zasmial som sa a otočil smerom, ktorým som prišiel. To však bola chyba. Človiečik predomnou zmizol a ja som zrazu nevedel, kde som a čo sa vlastne stalo.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 8. kapitola: