Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 2. kapitola

28.12.2011 (07:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 6× • zobrazeno 1472×

Pozerala som sa na tých mužov ako na zjavenie.

„Poď dnu, zavoláme tvoju ockovi a pôjdeš sa domov vyspať,“ upokojoval ma.

Vošli sme dnu do domu a zaviedol ma do svojej izby. No nebola to izba, ale pracovňa. Zavrel dvere pred Edwardom a vlastne som mu bola aj vďačná. Otvoril dvere na balkón a tam sa na mňa pozrel.

„On bude načúvať. Tu je to bezpečnejšie,“ povedal zdvorilo.

„Dobre teda,“ pritakala som.

„Nevyzerá to, že by ti niečo bolo. No ak ti ten upír niečo urobil, potrebujem to vedieť.“ Túto vetu doslova zašepkal.

„Nič sa mi nestalo,“ povedala som pokojne. Ako naschvál som si chytila krk.

„Ukáž!“ schmatol mi ruku a pozrel mi na krk.

„Nič tam nemám,“ snažila som sa nahlas upokojiť samú seba.

„Nič,“ povedal a ja som si vzdychla.

„Som si istá, že som v poriadku,“ usmiala som sa na neho.

„Carlisle,“ vletel do izby ryšavý muž.

„Jasper. Edwardovi som výslovne povedal, že nechcem byť rušený.“ Pozrel nahnevane na neho.

„OK. Ale volal som s Charliem. Išiel vybrať nejakú Rebecku na lietadlo. Bude doma až o hodinu. A ešte niečo. Večera je hotová,“ usmial sa na mňa.

Otočila som sa na odchod. „Nebudem vás otravovať.“

„Nebudeš doma sama,“ povedal Carlisle.

„Nebudem vás otravovať,“ povedala som dôraznejšie.

„Nebudeš, len sa s nami naješ. Pre Charlieho to urobím. Poznám ťa z jeho rozprávania skoro ako Esmé,“ zasmial sa.

„Esmé?“ Nevedela som, kto to je a tak som to nevedela porovnať.

„Moja žena,“ zasmial sa a vzal si červenú čiapku s bielim brmbolcom na konci.

Zišli sme dolu po schodoch a usadil ma k stolu. V tejto rodine sedeli muži na jednej strane stolu a ženy na druhej. Vedľa mňa si z jednej strany sadlo dievča s čiernymi krátkymi vlasmi a z druhej strany blondína. Bože, ako krásne voňali. No ja som vedela, že to je testovanie toho muža.

Zrazu mi zazvonil mobil.

„Prepáčte,“ povedala som a odsunula som sa od stola.

Sadla som si na schody a len som zdvihla. Ani som sa nepozrela na číslo.

„Mimko?“ povedala som naschvál.

„Kto je Mimko?“ zasmial sa Klaus.

„Nikto. Čo chceš?“ povedala som drzo.

„Si u Carlisla. Poď von,“ povedal a zložil.

Všimla som si, že pri stole sa živo diskutuje, tak som potichu vyšla vonku.

„Čo tu chceš?“ znova som sa ho spýtala, keď som si všimla, že sneží a vedľa Klausa je snehuliak.

„Chcem sa ti ospravedlniť. Viem, ako si mala rada Vianoce a ako ich teraz musíš nenávidieť, no musíš niečo vedieť,“ povedal, usmial sa a vyhrnul mi tričko. Bolo spustené tak, aby bolo vidno až na lopatku.

Stopy zubov.

Vytiahla som si to tričko. „Ako si mohol?“

„Bella?“ vyletel za mnou Edward. „Bella? Kto to je?“ obrátil sa na mňa.

„Som Klaus,“ predstavil sa.

„To je ten, kto ťa nechal na parkovisku...“ Edward sa ku mne rozbehol.

„Odchádza,“ pozrela som na Klausa.

„Nie, zlatíčko. Mala si byť moja, no teraz si ťa vezmem späť. Buď so mnou, alebo bezo mňa, ale mŕtva.“ Prihrmel ku mne tak rýchlo.

Zasa sa ozvala tá pálčivá bolesť a videla som toho chlapca, ako sa pozerá na to, čo sa deje, svojimi očami.

„Nechaj ju!“ To boli slová, ktoré som počula a tá bolesť prestala.

Dokážem sa ešte hýbať. Uvedomila som si to až po chvíli. Začala som sa plaziť. Pribehol ku mne ten chlapec. Vzal ma do náručia a vzal ma domov. Teda, aspoň chcel, zasekli sme sa von.

„Pozvi ma!“ povedala som z posledného.

„Poď dnu,“ povedal a rozbehol sa dnu.

Posadil ma na pohovku a doniesol mi utierku.

„Kde to je?“ spýtal sa ma.

„Čo?“ nechápala som.

„To, čo bolo na tvojom krku,“ vyjachtal zo seba Edward a ja som si podvedome prešla po krku.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 2. kapitola: