Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 15. kapitola

10.01.2012 (20:45) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 973×

Edward:

Prišla mi SMS, a tak som vytiahol mobil. Pozeral som na správu a prečítal som si ju.

Bella: Nebuď dlho pri Legolasovi. Poď k vám domov. Ale bez neho. P. S.: Nemysli na mňa. Mama 

Vedel som, že to niečo znamená.

„Musím ísť domov. Mama uvarila obed,“ povedal som mu.

„Tak fajn, kde ťa vysadiť?“ spýtal sa.

Išli sme ešte kúsok k ceste, ktorá bola tri metre od domu.

„Tu,“ povedal som a vysadol som.

Išiel som domov a hneď mi otvoril otec.

„Edward, rýchlo.“ A ťahal ma dnu.

„Čo sa deje?“ pýtal som sa ho.

„Je tu dievča, ktoré ťa pozná. A volá sa Aolin.“ To mi stačilo.

Vybehol som po schodoch. Na gauči ležalo to dievča a držalo sa za brucho.

„Horšie?“ spýtal sa otec.

„Neviem, čo to je. Z ničoho-nič...“ Nedokončila a upadla do spánku.

„Čo to je?“ spýtal som sa Stefana.

„Je tehotná,“ povedal môj otec.

„Ale ona to neprežije.“ povedal Stefan.

„Ako to?“ pozrel som na neho.

„Ona je tá, ktorú miluješ. No nie tak celkom,“ povedal mi Stefan.

Pozrel som na neho. „Čože?“

„Legolasova mama ju začarovala. Preto počala aj Relu,“ povedal Stefan.

„A čo to znamená?“ Stále som to nechápal.

„Znamená to, že je polovičná a že môže počať. No druhé dieťa... buď sa ho vzdá a prežije, alebo zomrie,“ povedal a sklopil zrak.

„Vyber ho!“ otočil som sa na otca.

„Ja to nedokážem,“ povedal otec.

„Je slabá,“ povedal Stefan.

„Premeň ju úplne,“ navrhol som mu.

„Potom by sa to aj dalo,“ rozmýšľal otec.

Sadol som si k Belle, ktorá tíško spala na pohovke.

„A možno by som mohol doviesť Bonie,“ navrhol Stefan.

„Akú Bonie?“ Pozrel som na neho.

„Čarodejnicu.“ Pozrel na mňa.

Pozeral som na Bellu. Nevedel som si ju však predstaviť, že je to Bella. No niekde vo vnútri som to cítil.

Stefan doviedol čarodejnicu. Robila nejaké čáry-máry a potom sa Bella trhla.

„Je mocnejšia. Cítila ma. Je mi to ľúto. Podarilo sa mi však rozdeliť puto medzi nimi,“ povedala a potľapkala ma po ramene.

Bella sa po pol hodine prebrala.

„Edward,“ zamrmlala a otvorila oči.

„Som tu,“ stisol som jej ruku.

„Ostaň tu.“ Chytila si hlavu a pomaly vstávala.

Zrazu ktosi zaklopal. Bella sa pomaly postavila.

„Čo sa to so mnou deje?“ spýtala sa ma.

„Si tehotná,“ povedal som jej.

Pozrela sa na svoje bruško. No podľa mňa nedokázala dlho postáť a tak vyrazila k dverám.

Otvorila dvere a tam stál Legolas. Vyzeral namosúrený ako býk a vyzeral, že Bellu asi roztrhne napoly. No Bella oproti nemu vyzerala ako zdochlina. Kto má asi väčšiu šancu?

„Aolin, čo ti je?“ Chytil ju do rúk.

„Nedotýkaj sa ma!“ zvrieskla na neho a hneď bol pri nej Stefan.

„Musíš sa snažiť trochu mierniť,“ povedal jej.

„Čo ti je?“ zopakoval Legolas.

„Nič.“ Odišla od dverí.

„Nezdá sa mi,“ povedal a vošiel dnu.

„Nechaj ju.“ Chytil som ho.

„Chlapče, ustúp.“ Hodil ma o stenu.

Chytil Bellu a zatriasol s ňou. Videl som, ako sa jej oči prevracajú a padá pomaly do kómy. Vtedy pribehol otec a chytil Bellu.

„Vypadni, inak zavolám naše úrady,“ zvrieskol a začal kriesiť Bellu.

Legolas tam stál ďalej.

„Edward, pozbieraj sa a do mojej pracovne dones mokré uteráky. Stefan, chyť ju a ja skúsim nájsť lieky, ktoré by jej v tomto stave pomohli,“ povedali a začal hľadať všetko možné.

Potom sme Bellu zabalili a otec jej napichol infúziu s rôznymi svinstvami.

Bella po chvíľke otvorila oči.

„Rela,“ vydýchla a znova ich zavrela. Po týchto slovách Legolas zmizol.

Bella neotvárala a neotvárala oči.

Potom sa rozleteli dolu dvere a zrazu sa hore zjavil Legolas s dievčatkom v náručí.

„Kto to je?“ kričal otec.

„Rela.“ Z očí mu tiekli slzy.

„Dievčatko z telefónu,“ povedal som.

„Milovala ho,“ zafňukal.

„Žije,“ skonštatoval Carlisle, keď ju prehliadol.

Položili sme ju na druhý gauč a Carlisle ju začal obsluhovať. Bella potom otvorila oči a už sa dokázala aj postaviť.

„Ako ti je?“ zašepkal som.

„Ako s ňou je.“ To bola prvá otázka.

„Dobre. Žije,“ zasmial som sa.

„Dobre,“ vzdychla si.

„Carlisle, kde máš krv?“ ozvalo sa z druhej strany.

„Dole v chladničke. Nájdeš to,“ povedal a Stefan zmizol. Po chvíľke sa vrátil a podal vrecko Belle.

„Viem, že si na veveričky, ale to malé to potrebuje,“ usmial sa na ňu.

Bella si to vzala, prehryzla vrecko a pila. Neviem prečo, ale bol som šťastný, že sa cíti lepšie. Bella pila, potom mi pohľad zletel na jej bruško. Niečo sa pohlo. A Bella ho chytila. Pozrela na mňa.

„Carlisle, ako jej je?“ spýtala sa.

 Otočil sa k Belle. „Je stabilizovaná.“

„Ostane pri mne,“ povedala Legolasovi.

„Carlisle... Vieš to vybrať?“ pozerala na otca a mne po chrbte prešiel mráz.

Autor: JaNkA261199 (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naveky a navždy - 15. kapitola: