Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naveky a navždy - 10. kapitola

05.01.2012 (07:15) • JaNkA261199 • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 1239×

Vrátil som sa späť do lesa. V ruke s nožom a puškou za opaskom. Nikde som však medveďa nevidel.

Carlisle bol na mäkko, že ráno po Vianociach som odišiel.

Išiel som dlho, až som došiel k zástupu stromov. Predral som sa cezeň a dostal som sa dnu. Zrazu sa pri mne ocitol muž s mokrými vlasami a dačo povedal ďalším dvom a tí ma vzali.

Odviedli ma do akejsi miestnosti. Brániť sa mi bolo márne. Zavreli ma v miestnosti a ja, ani neviem prečo, som na niekoho čakal.

Zrazu sa otvorili dvere a vošiel muž s mokrými vlasmy. Za ním došla žena so závojom na tvári.

„Legolas,“ hlesla.

„Aolin.“ Chytil ju a pozrel jej do očí.

„Jeho opasok.“ Pozrela na mňa.

„Holai bu.“ Nechápal som, čo to znamená.

Potom som si všimol dievča. Bolo v plášti a pod tým malo mokré šaty. Potom som pozrel na rozpustené vlasy a boli tiež mokré.

„Prosím,“ povedal som.

Dievča sa otočilo a muž ku mne pristúpil.

„Čo je? Ako sa voláš a čo tu robíš?“ vyvalil na mňa muž.

„Som Jasper. Hľadám tu Bellu,“ povedal som a neviem prečo, pozrel som na Aolin.

„Aolin. Bež za matkou,“ povedal muž a dievča vybehlo z dverí.

„Kto je to dievča?“ vybafol som na muža.

„Neočumuj ju. To nie je tvoje dievča, Edward. Je to moje dievča. Budeme spolu. Nerozplač ju. Prechádza ťažkým obdobím. Keď si myslíš, že je to tvoje dievča, znervózňuješ ju. Je jedna z nás. A Klaus si myslel, že mu bude nápomocná, no vtáky sú nápomocné...“ Vtedy skončil.

„Aolin?“ zopakolav som znovu.

„Prestaň na ňu konečne myslieť,“ zahriakol ma.

„Ako to vieš?“ Pozrel som na neho.

„Dokážem veľa. Vtáčik, ktorý išiel za tou, ktorá bola s tebou, som bol ja. Bella je vedľa.“ Mávol rukou a odišiel. Dvere sa za ním zabuchli.

Nemohol som tomu uveriť. Bella je vedľa v ďalšej takejto miestnosti a všetko toto počula. Bože. Nikdy by ma to nenapadlo. Nikdy. Ľutoval som to a vlastne ani som nevedel, na čo som myslel. To dievča mi ju pripomínalo. No ono nie je Bella. Nemôže. Bella nevizerá takto. Nie je taká. Nemôže.

Proste, toto dievča prišlo a pozeralo sa na muža očami, akými sa Bella nikdy nepozerala.

No ja som to aspoň nevidel. A mal som kedy? Veď plakala. Nemala kedy sa smiať. A ako by mala. Ako by mala byť šťastná? Veď ja nie som hoden krásky akou je Bella.

Perfektným kamarátom je drina. No na strátu kamaráta ma nikto nepripraví.

Myslel som na Bellu. Myslel som na Bellu až do chvíle, keď som zaspal. Dokonca poslednou a prvou vecou, na ktorú myslí, keď si myslím, že už je po mne, je Bella.

Prečo? Je preč. Treba sa s tým rozlúčiť. Je preč.

Proste mi zrazu zmizla zo života a ja vlastne ani nič neurobím. No mám nádej. Keď by som povedal mužovi, aby ma nechal pozrieť sa na Bellu, dovolil by mi to? Možno áno, možno nie. A možno ma na mieste zabije. Všetko je možné. To je pravda.