Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Naughty girl - 2. kapitola

30.11.2009 (12:00) • karmen • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 2197×

Hra sa začala a on zostane tým čo po vtáčkovi dostal.

Večera večer sme prileteli a zamierili sme si to do nášho  nového domu. Je zbytočné ho opisovať, je to typický prepychový dom so všetkými vymoženosťami. Ja som mala dispozícii jedno celé poschodie, no najlepšie na tomto dome je že sa nachádza len desať minúť behu od Cullenovskej rezidencie.

„Bella, zajtra k nám prídu na návštevu Carlisle a Esme.“

„Dobre ocko. Ide si na chvíľu pospať a pripravím sa na zajtrajšok.“ Nie je zlý nápad omotať si okolo prstu najprv jeho rodičov.  Carlisle určite bude mnou fascinovaný, povedzme si pravdu kto by nebol? Určite nemal možnosť stretnúť polo upírov a z takou mocou ako mám ja. Nemožno sa čomu ani čudovať, Aro ich nemá rád, len pre moju spolu mňa chce, no nie do svojej gardy.  Esme  a ten jej materinský cit, porozprávam dojímavý príbeh ako som vyrastala bez matky. Nie že by som ju nemala rada, dala mi život ale inak to bola cudzia osoba.

Po dvoj hodinovom spánku som sa rozhodla dať si kúpeľ a prichystať si šaty. Nemohla som spať, mne z neznámeho dôvodu som sa tešila na mojich nových rodičov, pre dobu pol roka. Biele šaty z ružovým sačkom a nevinný úsmev a ilúzia je dokonalá.

„Charlie, rád ťa vidím toto je moja žena...“ Bla bla..., radšej znesiem toto ako Ara medzi svojimi nohami. Pomalým krok som schádzala do haly a prezerala si nové postavy v mojej hre. Z Esme priam kričala ta nesmierna dobrota a v prvom rade naivita. No jej muž by stál za hriech, hmm... neviem prečo ale pripomína mi  Petra – pán božský číslo 12.  Ach, toto boli časy.

„Bella, rád ťa spoznávame. Ja som Carlisle a toto je moja žena Esme.“

„Potešenie je na mojej strane. Tak veľa som o vás počula a hlavne o práci ktorú vykonávate. Je obdivuhodné čo všetko ste dokázali.“ Za toto by som si zaslúžila minimálne Oskara. Otec začal rozprávať svoj tradičný príbeh, ako spoznal mamu, ich  večnú lásku a nesmiernu tragédiu, podobe jej smrti. Otca milujem, je to asi jediný chlap ktorému v citoch neklamem. Len vďaka nemu neverím na skutočnú lásku, keby ju miloval tak ako tvrdil, žila by.

„Je hrozné čo si musela všetko prežiť. Keby si čokoľvek potrebovala, tak len povedz.“

„Ďakujem, ale nebudem vás zbytočne zaťažovať. Máte kopu starostí so svojimi deťmi a nepotrebujete mať na krku ešte mňa.“

„Bella, srdiečko už od prvej chvíle ťa beriem ako svoju dcéru a prosím tikaj mi.“ Srdiečko? No fuj!

„Vždy som si predstavovala že moja mama bola presne taká ako ty.“

„Mám nápad, nechceš poznať deti?“ Ale čo by nie a hlavne Ediho.

„To je skvelý nápad, Alice hovorila že bude búrka.“  Bejzbal, hra Barbarou.

„Ale ja to neviem hrať.“

„Neboj, Edward ťa to rád naučí,“ a ja ho zas na oplátku naučím niečo iné, oveľa lepšie. Išla som sa pripraviť na prvé stretnutie s ním. Stála som v šatníku a uvažovala čo na seba, nesmie to biť príliš sexy, aby si o mne nemyslel bohviečo. Zobrala som si upnuté rifle, čierny top a na to modrú kockovú košeľu.  To čo som videla v zrkadle, bolo tak naivné a smiešne. Plachosť a nevedomosť priam so mňa sršala. Charlie sa ospravedlnil, musel ísť zariadiť svoju kanceláriu v Seattly, je totiž právnik. S môjho premýšľania ma vytrhol až zvuk prichádzajúceho auta. Vyšla som pred dom a tam stál opretý o svoje auto.

„Ahoj, ty si asi Edward.“ Povedala som nesmelo a venovala mu jeden oslnivý úsmev.  Stál tam neschopný čo i len mrknúť. Tak toto má byť ťažké?

„Ah... Ahoj,“ vykoktal so sebe.

„Mohli by sme ísť?“  Neodpovedal a išiel mi otvoriť dvere na strane spolujazdca. Že by gentlment?  Ticho v aute ma ubíjalo a Edward nevyzeral že by sa chcel so mnou baviť.  Nevydržala som to a nahliadla do jeho mysle.

Upokoj sa, je to iba obyčajné dievča. Nie je dokonalá, ale určite rozmazná a žije z vedomím, jej patrí svet. Ak si myslí  že ma dostane, tak sa hlboko mýli. Ja nemám nijaký záujem o rozmaznané a hlúpe decko.

Začala vrieť vo mne krv. Tak hlúpa, veď počkaj ja ty ešte ukážem svoju hlúposť. Po zbytok cesty som si ho prestala všímať a spriadala plán mojej pomsty.  Konečne zaparkoval auto, bez rozmýšľania som z neho vyletela, ale nedávala som pozor a narazila do niečoho, teda do niekoho kto bol neskutočne dobre stavaný. Prečo by som sa mala zahadzovať  s Edwardom, keď môžem mat oveľa lepšieho. Stávka nezabúdaj! Samozrejme, ak si mám vybrať medzi Arom a Edom, nie je nad čím rozmýšľať.

„Čo ti spravil Edíček?“ Povedal to až môcť presladeným hlasom a do toho ešte na neho zamrkal.  Začala som sa nekontrolovateľne smiať, až mi tiekli slzy a nebola som sama.

„Mimochodom som Emmett.“ Povedal po našom záchvate smiechu. Tak s týmto si budem určite rozumieť. Edward sa tváril ako skysnuté uhorky, venovala som mu  jeden výsmešný pohľad a rozbehla som sa za Emmetom.

„Tak tento malý diabol je moja sestra Alice a jej muž Jasper.“

„Nevšímaj si ho je to blázon a nevie čo je dobré.“ So všetkými som sa privítala a Emmett začal horlivo vysvetľovať priebeh hry.

„Neviem či to zvládnem.“

„Neboj ešte si tú hru zamiluješ.“ Objal ma zozadu a ukazoval správny švych z pálkou. Cítila som na sebe pohľad a stretla sa z nenávistnými očami botulotoxínovej barbie. Viem, krásu má  “od prírody“, veď uvidíme kto s koho.  Vyhľadala som ešte jeden pohľad a ten bol pre zmenu žiarlivý, natisla som sa viac na Emmetta a pobozkala som ho na sánku.

„Ďakujem, si vynikajúci učiteľ.“ Zaslúžila som si dve zavrčania. Takže nemá nijaký záujem? Hmm...

„Isabella, už určite pochopila hru..Mohli by sme konečne začať.“  Z Rose nebudeme asi najlepšie kamarátky. Ach... ako to len prežijem? Točila som sa na ňu a venovala jej žiarivým úsmev.

Bola som na rade z odpaľovaním a Edward sa postavil za mňa. Teraz prišla moja chvíľa.

„Aby si si z tou pálkou neublížila.“ Jeho výsmešní ton za mi zarezával do žíl, mala som chuť mu jednu vraziť, ale spravím niečo lepšie.  Rozcvičovala som švych a Edward zo smiechom odo mňa odstúpil. Ani nevedel že sa postavil presne tam kde mal. Zahnala som sa a čo najväčšou silou vrazila Edwardovy pálku medzi nohy. Okamžite sa zložil, bolestne zakňučal a keby mohol tak plače od bolesti.

„Bože, ja... mňa to mrzí... nevidela som kde stojíš... Dúfam že sa tvojím guľkám nič nestalo a prežijú to bez ujmy.“ Zašepkala som mu, ale tak by to všetci počuli. Emmett sa rozosmial tak, že vtáci vyleteli z lesa.

„Vidíš, aspoň tí majú rozum a pred tebou uletia.“ Dostal zo seba po záchvate smiechu a nám privodil ďalší.

„Toto ti len tak nedarujem.“ Zavrčal mňa keď sa začal zbierať zo zeme.

„Ale brácho, ber to z tej lepšej stránky. Aspoň vieš že ho máš, keď ho chudáčika nepoužívaš.“

„Tak to by už stačilo, nemyslíš?“ Esme ho spražila pohľadom a Rose mu jednu vrazila.

„To bolo za čo?  Aspoň mu nebude bezdôvodne stáť.“

„Emmette!!“  Snažila som sa  udržať vážnu tvár, ale pri pohľade  na ukrivdeného Eda sa to jednoducho nedalo.

„Ešte ti predvediem čo všetko s mím dokážem.“ Zašepkal mi do ucha keď ma obchádzal.

„Nie som si istá či vieš ako a či sa toho vôbec dožijem.“ Zakričala som na neho keď išiel k autu. Rýchlo som šla za ním aby mi nezdrhol, nechcelo sa mi bežať. Sadla som si do auta a neubránila som sa pohľadu na jeho dolnú časť.

„Nechceš nafukovacie koleso pod ritku?“ Nemohla som to v sebe udržať, keď videla jeho roztiahnuté nohy a vyzeral ako keby sedel na ihlách.  Odpoveďou mi bol nenávistné zavrčanie. Ako sa zdá naivnú časť budem musieť preskočiť a pekne si zgustnem na mojom ranenom vtáčikovi.

≤ ≥

Autor: karmen (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Naughty girl - 2. kapitola :