Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Nástroj pomsty - 4. kapitola

20.07.2010 (19:45) • Mellanie • FanFiction na pokračování • komentováno 1× • zobrazeno 1592×

Pohľad Ara:

Catalina je naozaj úžasná. Stále nedokážem pochopiť, ako je možné, že sme na ňu mali také šťastie. Neustále ma prekvapuje svojim myslením. Dokáže od seba oddeliť veci, ktoré má rada, ktoré sú správne, a ktoré musí urobiť. A vie ich zaradiť do správneho poradia.

Keď som sa jej snažil diplomaticky vysvetliť, že my sme tí dobrí, tak ma zvozila na celej čiare a vlastne mala pravdu. Po chvíli som predsa len uznal, že jej už nič tajiť nemôžem a tak som vyšiel s pravdou von.

Znova ma prekvapila jej myslením, pretože si takmer okamžite vybrala tú správnu možnosť. Vedela, že ak chce prežiť, musí nás poslúchať. V pracovni sme zostali ešte hodinu a ja som jej zatiaľ hovoril všetko o Cullenovcoch. Potom už prišla večera a tak sme sa rozlúčili s tým, že jej dám pár dní na to, aby si prešla svoj plán.

Ona poslušne prikývla a ja som hneď videl, že už nad tým rozmýšľa. No a do tohto som sa jej naozaj nechcel pliesť, keďže mala takú múdru hlavu. Rýchlo som sa vzdialil, teda skôr som utekal do hlavnej sály. Všetci tam už boli, ale môj príchod nikto nekomentoval, ani by som im to neradil.

Sadol som si za trón a ani som nemusel dlho čakať, pretože čoskoro prišla Heidi aj s potravou. Ja som sa k nim vrhol ako prvý. S chuťou som sa zahryzol do jednej dospelej ženy s dvoma deťmi.

Pohľad Nikoho:

Prešlo niekoľko dní, počas ktorých Catalina usilovne premýšľala a Aro bol stále nedočkavejší z toho , čo vymyslí. Presne týždeň od ich posledného rozhovoru si ju dal zavolať.

„Zdravím ťa, Catalina moja najdrahšia,“ privítal ju na úvod s úsmevom. Ona si len povzdychla a tiež mu vystrúhala nejaký pozdrav.

„No, takže, čo si vymyslela?“ vyletel na ňu po chvíli Aro, ktorý nedočkavosťou už poskakoval na mieste. Vyzeralo to, akoby mal močové problémy, ale vzhľadom k tomu, že bol upír, to nebolo možné. Catalina si povzdychla, lebo ten jej plán sa zdal dosť komplikovaný, ale dúfala, že ho upír pochopí.

„No tak je niekoľko bodov, na ktoré si budem musieť dávať pozor. Asi by sme mali začať od začiatku.

Asi bude divné, keď tam len tak prídem a bude zo mňa cítiť upíry pach. Takže navrhujem, aby ste mi dali peniaze, ktoré aj tak nepotrebujete. Ja by som mesiac cestovala po Európe. Vymenila by som šatník, a celkovo by som sa zariadila tak, aby na mňa neprišli.

Potom budem potrebovať nejakú historku. Pre toto navrhujem príbeh, v ktorom by som postupne prišla o každého člena rodiny. Nakoniec som žila so starou mamou, ktorá tiež zomrela a ja už nemám nikoho. Zdedila som po nej dom v tom meste, kde žijú Cullenovci a štát, aby sa o mňa nemusel starať, ma vyhlásil predčasne za dospelú.

Tým pádom by to bolo oveľa jednoduchšie. Podľa tvojho rozprávania je to veľmi mierumilovná rodinka a mňa s mojim hereckým talentom určite neprehliadnu.

Svoje myšlienky ovládnuť dokážem. Respektíve nebudem myslieť na nič iné ako svoje vymyslené trápenie. Čo sa týka Alice, tak by som mohla niečo spraviť so svojou hlavou. Jednoducho si budem dávať pozor na rozhodnutia... Toto bude na mne.

Ďalej budeš musieť súhlasiť s tým, že sa mi nebudete ozývať vy, ale ja vám. Je neprípustné, aby mi niekto vyvolával, keď podľa svojho príbehu už nikoho nemám.

No a nákupy, peniaze, doklady a iné veci tohto typu pokladám za samozrejmé,“ dohovorila Catalina rozhodným hlasom. Nad tým plánom premýšľala naozaj dlho a nemal nijakú väčšiu chybu. Teda len v tom prípade, ak mala iba zohnať informácie.

Aro si medzitým prebiehal jednotlivé body a musel uznať, že všetky majú istú logiku. Pozrel sa na Catalinu a v jej očiach videl odhodlanie. Vedel, že ona vie, čo je pre ňu dobré.

„Dobre teda, so všetkým súhlasím, ale musíš mi sľúbiť, že sa mi budeš hlásiť aspoň raz za dva týždne. A tie hlásenia budú jasné. Chcem vedieť, ako sa ti darí a aj koľko informácii budeš o nich mať. Najlepšie by bolo, keby ťa prijali ako ďalšiu dcéru. Takže by si na seba mala nejako upútať pozornosť, ale to vieš ty najlepšie“

Ako bolo dohodnuté, tak sa aj stalo. Catalina bola rozhodnutá. Dostala peniaze, doklady a odišla na cestu po Európe. Asi mesiac cestovala po najlepších hoteloch hlavných miest ako je Londýn, Viedeň, Praha, Paríž.

Za ten dlhý čas mala možnosť premyslieť si jej plán aj do najmenších detailov. Začala meditovať. Tým pomohla svojmu mozgu zbaviť sa nepotrebných myšlienok, respektíve sa naučila brániť pred Edwardovou schopnosťou a čiastočne aj pred Alicinou.

Vedela ovládať aj svoje výrazy. Každý deň usilovne sedela pred zrkadlom a trénovala. Začínala zľahka. Raz sa na ňu usmieval odraz, ktorý dokonale vyjadroval osamelosť, strach, ale aj nádej na nový, lepší začiatok. Inokedy to zase bola úplná neistota, nevyrovnanosť, depresia, obavy, nedôverčivosť.

Vždy, keď sa jej to podarilo bola veľmi šťastná, ale raz si niečo uvedomila. Jasper. Skoro by zabudla na jeho schopnosť.

Hodila sebou do postele a začala spomínať. Spomínala na svoj život a nechávala sa preciťovať tými pocitmi. Len to jej v tom pomohlo. Postupne to začala spájať s výrazmi. Trénovala si aj jednotlivé slová, ale vždy si dávala pozor, aby nevyzneli nacvičene.

Jedno popoludnie to skúšala znova. Každý, kto by ju počul by sa rozplakal. Na tvári mala strhaný výraz plný bolesti. Rozprávala o strate celej rodiny. Rozprávala o svojom krutom detstve, aj o starej mame, o ktorú tiež prišla. Ku koncu sa jej slzy neudržali v očiach, ale stekali po jej bledých lícach. Podlomili sa jej kolená a izbou sa ozývali len jej tiché vzlyky tlmené rukami, do ktorých si zložila tvár.

Pri tomto divadielku premýšľala o tom, čo vravela a priam smrteľne sa stotožňovala so svojou postavou. Asi po pätnástich minútach vyskočila zo zeme a celá šťastná začala skákať po posteli.

„Zvládla som to, dokážem to. Musím,“ šepkala si stále dokola. Keď sa jej už oči zatvárali, zazvonil jej mobil. Ona ako na povel bola zase na nohách.

„Prosím?“ spýtala sa do telefónu a snažila sa zakryť zívnutie.

„Dúfam, že neruším, Catalina moja drahá,“ ozval sa z telefónu Arov hlas. Ona len zatrepala hlavou a otráveným hlasom mu odpovedala.

„Ako by si mohol, Arko môj najdrahší.“ Musela sa veľmi premáhať, aby sa nezadusila smiechom. Ona len pristúpila na jeho hru, ale vyzeralo to úplne inak. Zatiaľ čo meno Catalina vyznelo vždy vznešene, meno Arko vyznelo ako povel pre psa.

Catalina jasne počula Arove zalapanie po dychu, aj keď vedela, že ho nepotrebuje a to jej na tvári vyčarilo ďalší úsmev.

„Dobre Catalina, ide o to, že mám pre teba dôležitú správu. Cullenovci sa sťahujú. Máme informácie, že si vybrali Halifax, hlavné mesto provincie Nového Škótska, ktoré je v Kanade. Bolo by dobré, keby si sa tam do týždňa odťahovala. Kúpili sme ti tam dom, ktorý sedí do opisu tvojho príbehu, letenky si vybavíš aj sama. Na tvoj e – mail sme ti poslali potrebné informácie, kľúče budeš mať pod schodmi.

Mimochodom, Halifax je prístavné mesto a je tam trochu chladnejšia klíma, takže by si sa podľa toho mala zariadiť. Želám ti veľa šťastia a keď tam dorazíš tak sa mi ozvy. My zatiaľ zisťujeme, na ktorú školu sa prihlásia,“ dohovoril a zložil.

Catalina chvíľu pozorovala telefón a potom si povedala, že to začne riešiť až ráno. Myšlienkami pri svojich plánoch nakoniec zaspala.

Predošla kapitola

Zhrnutie

Nasledujúca kapitola

Autor: Mellanie (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Nástroj pomsty - 4. kapitola: