Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Našiel si ma iba s ich pomocou... - 2 kapitola

21.02.2010 (09:15) • VAMPIRpavla • FanFiction na pokračování • komentováno 0× • zobrazeno 843×

,,Prepáč." A potom prišli do domu dvaja chlapi. Jeden bol menší, ale vyzeral byť silný, ten druhý bol veľký a mohutný.

,,Ako ste mohli?" Zakričala som na celý dom.

Tých mužov som spoznala hneď. Boli to pracovníci z blázinca. Neverím tomu, ako ma mohla moja jediná rodina, ktorej som verila, zraniť?

,,Izabell, prepáč, to tvoj otčim. Donútil ma k tomu." Ospravedlňoval sa Mike.

,,Ty sviňa! Všetko ste si to naplánovali. Mike, ja ťa nenávidím. Po smrti mojej mami som verila iba tebe!" Kričala som na neho, zatiaľ čo James podával tomu menšiemu chlapovi tašku s mojím oblečením.

,,Tak poďte, slečna." Chytil ma za ruku ten silný chlap.

,,Nie, ja nikam nejdem. Možno tak za mojou mamou." Pokúšala som sa dostať z jeho zovretia, ale on bol rýchlejší. Chytil ma zo zadu a ruky si dal pod prsia, silno ma držal. Stále som sebou mykala ako nepríčetná. Zradil ma, on, ktorého som milovala.

Prestala som sebou mykať. Namiesto toho som sa rozrevala ako malé dievčatko. Nenávidím svoj život.

,,Neboj sa, u nás sa ti bude páčiť. Nájdeš si iných kamarátov." Utešoval ma ten obor.

,,Ako sa vlastne voláš? Nikdy sme tvoje meno nepočuli. Ale také krásne dievčatko musí mať aj meno." Nie, nepoviem im ho. Už nikdy neprehovorím a nech si ma volajú ako chcú. Už mi je to jedno. Zradili ma, nechali ma v tom, len tak, akoby som pre nich nebola nič.

,,No, tak ťa budeme musieť volať dievčatko. Nič iné nám neostáva." Konečne sem sa dostali k ich autu. Počula som, ako sa potichu dohadovali, že kam ma posadia. Ich auto bolo normálne, žiadna sanitka alebo niečo také.

Posadili ma do zadu. Rozprávali si rôzne vtipy, na ktorých som sa ani raz nezasmiala. Boli vtipné, to áno, ale ja som nemohla. Myslím, že už nikdy nebudem schopná sa zasmiať.

,,Tak kráska, sme tu. Pôjdeš dobrovoľne alebo budeš robiť problémy?" Opýtal sa ma ten malý chlapík. Otvoril mi dvere a ja som chvíľu rozmýšľala, čo mám urobiť. Utiecť nemá význam, ale ani ísť tam nechcem.

,,Bude sa ti tam páčiť." Podporoval ma. Ani som si nestihla všimnúť, aký bol nádherný. Mal blond vlasy, zlaté oči a veľmi bledú pokožku. Vystrel ku mne jednu ruku. Ja som sa ho chytila a vyšla som von.

,,Odprevadím ťa, dobre?" Milo sa na mňa usmial.

,,Takže si odhodlaná k tomu, že mi nič nepovieš? A mimochodom, som Dr. Carlisle Cullen. Ty mi svoje meno nepovieš, však nie?" Aj by som mu ho povedala, ale načo? Je to úplne zbytočné. Odteraz budem tak, či tak iba tá bláznivá. Nikto ma nebude mať rád. A zaslúžim si to.

Vošli sme dnu, do blázinca. Steny boli biele a z niektorých izieb bolo počuť kričanie alebo divné zvuky. Bála som sa. Nejako automaticky som sa pritisla k doktorovi.

,,Neboj sa. Tu ti nikto neublíži. Sľubujem, zajtra sa na teba príde pozrieť môj syn." Otvoril jedny dvere a trošku ma do nich postrčil. Tá miestnosť bola chladná, vymaľovaná modrou farbou. Bola tam iba posteľ, stolík a stolička. Nič viac.

Dvere sa zabuchli a ja som sa rýchlo otočila. Vyľakala som sa. Po tvári mi začali stekať slzy. Stála som v strede miestnosti, vo svetle mesačného svitu. Dala som si dole topánky, nohavice a aj bundu. Všetko som si pekne uložila na stoličku a ľahla som si do postele. Najprv som zaspať nemohla, plakala som, ale potom som zatvorila oči a spala. Tma ma pohlcovala ešte aj v spánku, úzkosť tiež.

Autor: VAMPIRpavla (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Našiel si ma iba s ich pomocou... - 2 kapitola: