Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 9. kapitola

04.02.2012 (10:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 81× • zobrazeno 11227×

Edward:

Zaparkoval som auto v garáži. Autá ostatných tu neboli a z domu sa ozýval len dosť hlasný spev. Bola to Bella a spievala na plné hrdlo. Vošiel som teda do domu. Upír tu nebol ani jeden, zato jeden bláznivý človek áno. Bella mala na nohách, ako inak, hrubé ponožky, dlhé tričko, ktoré jej odhaľovalo jedno rameno a úzke nohavice. Na ušiach mala obrovské slúchadlá z Emmettovej CD zostavy a vrtela zadkom na pieseň, ktorú som vážne nevedel identifikovať. So zavretými očami si hlasno spievala do zaťatej päste. Nemienil som ju rušiť. Sadol som si pohodlne do kresla a pozeral sa. Mal som čo robiť, aby som sa nesmial na plné hrdlo. Bola neopakovateľná. Hlavne tá zaujímavá kreácia, ako zadočkom vrtela do oblúčikov. Nemôžem si pomôcť, ale prišlo mi to riadne uletené a zároveň sexy. Na druhej strane som sa začal intenzívne zamýšľať nad tým, kto ju tu nechal samú. Ak by sa tu zastavil nejaký upír, a nemyslím seba, tak by to mohlo dopadnúť veľmi zle. Bella párkrát podskočila.

„Forever...“ zakričala posledné slová a otočila sa ku mne. Vyvalila oči a rýchlo si stiahla slúchadla. Vyzerala, akoby zbadala ducha. Postavil som sa a začal nadšene tlieskať.

„Wow! Super! Pridať!“ skandoval som. Ona bola celá červená a rozpačito si strkala vlasy za uši.

„Myslela som, že som sama,“ šepla zahanbene.

„To ťa tu nechali samú?“ Zodvihol som obočie.

„Carlisle je v práci. Esme šla do mesta po nejakú výzdobu. Alice a Jasper sú na love, ale volala mi Alice, že sú o chvíľu doma a preto už Rose a Emmett išli, aby stihli nejaký film. Je to film s... Ja si spomeniem,“ povedala rozkošne a bolo vidieť, ako intenzívne premýšľa.

„Ach tak.“ Stále mi mykali kútiky pier, ako nadhadzovala zadkom.

„Dobre tancuješ,“ zasmial som sa. Páčilo sa mi, že je v rozpakoch. Dala ruky za chrbát a klopila oči. Vtedy zahučalo auto pred domom a ja som sa otočil, aby som sa pripravil na vpád Alice. Tak aj bolo. Rovno mi skočila okolo krku. Natešene ma pobozkala na líce. Jasper vplával znudene za ňou.

„Skvelé, že si tu. Ako bolo na Aljaške?“ opýtala sa odrazu trocha trpko a ukázal mi víziu mňa a Tanye v posteli.

„Bolo skvele, ale vieš, že ja som dobrý chlapec,“ povedal som jej, aby pochopila, že sa nič nestalo. Jasper sa široko usmial a už ma častoval osloveniami ako panic, chudáčik, smoliar a podobne. Sadol som si a rozprával, čo nové v Denali. Bella sa šla hore preobliecť a keď zbehla znova dole a počula, že hovorím o Elezearovi, spozornela. Sadla si na pohovku a visela na každom mojom slove. Potom začala moja sestra energicky vysvetľovať, čo sa dialo doma. Po asi hodine prišiel Carlisle a Esme. Neskôr sa vrátili aj Rose a Emmett. Rose sa tvárila dosť nahnevane a okrem pozdravu ma častovala len nahnevanými myšlienkami. Bol som na to pripravený, a tak prišiel rad na darčeky.

„Niečo som vám priniesol, aby ste vedeli, že na vás myslím,“ šepol som a zbehol do auta po ozdobné taštičky. Keďže Rose bola najviac napaprčená, začal som s ňou.

„Rose, pre teba.“ Podal som jej škatuľku a jej oči sa zaleskli. Vrhla sa mi po ruke tak, že som o ňu skoro prišiel. Vytiahla náramok a rozžiarila sa ako svätojánska muška.

„A ja?“ vypískla Alice. Dal som jej škatuľku a jednu som podal Esme. Po Emmettovi som hodil akčnú figúrku a po Jasperovi tie hry. Obaja nadšene skočili po taškách a s patričným jasotom päťročných deciek vybaľovali.

„Rozsekám ťa, Jasper.“ Emm ukázal na jednu hru a to bola pre Jaspera výzva. Esme vybrala srdiečko a rozcítene sa usmiala. Carlisle si otvoril knihu a tiež bol nad mieru spokojný. Bella sa pomrvila na kresle. Pozerala si Alicin náramok, ktorý na ňu moja sestra hneď otrčila. Alice potom trocha zneistela. Pozrela na mňa.

„Dúfam, že máš niečo aj pre ňu, inak ťa zabijem,“ znela jej myšlienka a ja som sa zasmial. Vzal som škatuľu s prsteňom, ktorú som mal jedinú pri sebe. Prešiel som k Belle a ona prestala dýchať. Vyzerala zaskočene, keď som k nej natiahol ruku. Chvíľu sa na moju ruku len dívala, keď ju Alice postrčila mojím smerom.  S nevôľou sa postavila a podala mi ruku.

„Bella, máme už dátum svadby a ja som ťa ešte nepožiadal o ruku. Chcem to napraviť. Isabella Swan, vezmeš si ma?“ opýtal som sa a otvoril škatuľku. Nemienil som si kľaknúť a ani robiť nejaké teatrálne gestá. Urobil som to len pre poriadok a pre Esme, ktorá to až príliš prežívala. Bella pozrela na zamatovú podušku a hypnotizovala prsteň v nej.

„Je nádherný,“ šepla namiesto áno. Zodvihol som obočie.

„Otázka znela, či si ma vezmeš, nie či sa ti páči.“ Esme sa dojato postavila za môj chrbát a kývala na Bellu, aby povedala áno.

„A... Áno,“ vydýchla. Vzal som prsteň a navliekol ho na jej roztrasenú ruku.

„To je doják. Ja sa rozrevem. Pusa nebude?“ opýtal sa Emmett a otieral si kútiky očí do Jasperovho trička. Ten ho capol po ruke. Všetci odrazu stáli okolo a domáhali sa bozku. Povzbudzovali ma ako nejakého vrcholového športovca. To som ale neplánoval. Nedajú pokoj, to mi bolo jasné, a aspoň si urobím generálku pred obradom. Nahol som sa k Belle, no ona v panike uskočila. Pritisla si ruky k hrudi a šokovane strieľala pohľadom po všetkých v izbe.

„Vidíte? Desím ju. Dúfam, že toto neurobí pred oltárom,“ povedal som tvrdo a s patričným zatrpknutím v hlase. Vlastne som mal aj radosť. Aspoň všetci vidia, že nie je chyba len u mňa. Bella ale zas prekvapila.

„Prepáč,“ šepla a pristúpila bližšie. Naklonila hlavu. Aby udržala rovnováhu, oprela sa mi o hruď a zodvihla sa na špičkách. Aj tak som sa k nej musel trocha zohnúť. Zavrela oči a čakala, čo bude. Chcel som to mať za sebou, ale nechcel som riskovať, že to nezvládnem. Nadýchol som sa a dotkol sa nosom toho jej. Jej pokožka voňala tak silno, že som zrazu pocítil chuť ju držať pevnejšie, aby mi neušla. Zdrapol som ju okolo pása a pritlačil ju k svojmu telu. Pritisol som pery k jej. Čakal som nejaký odpor, no mäkko sa mi poddali. Cítil som jej chuť v ústach a jej vôňa sa začala postupne vpíjať do môjho tela. Prešla mnou vlna neopakovateľného vzrušenia. Bolo to tak intenzívne. Zachvel som sa a stisol ju silnejšie. Sykla a pootvorila pery. To bola doslova pozvánka do jej úst. Nedalo sa odolať a môj jazyk vplával medzi jej pery. Vtedy som ucítil dosť silnú ranu do rebier a bol som na zemi. Na mne sedel Jasper a v sekunde sa na mňa zrútilo ťažké Emmettovo telo.

„Čo robíš, ty somár,“ prskol som na Emmetta.

„Neviem. Skočil po tebe Jasper, tak som sa pridal,“ povedal Emmett nevinne. Pozrel som na Jaspera.

„Nič som jej nechcel spraviť,“ štekol som.

„Prepáč, asi som to neodhadol,“ povedal Jasper a pomohol mi na nohy. Bella sa chúlila v Esminom náručí.

„V poriadku?“ opýtal som sa jej a ona vystrašene prikývla. Tak veľmi by som chcel vedieť, čo si myslí. Zato som ale vedel, na čo myslí Jasper. Odhadol to až príliš dobre. Zmocňovala sa ma túžba, len nechápem, ako je to možné. Vzrušila ma a ja som mal chuť držať ju pevnejšie a vychutnať si jej ústa. Prekvapilo ma to. Kým doteraz všade chýbala chémia, tu jej bolo až nad mieru. Myslím si ale, že to má spojitosť s jej krvou, nie s ňou konkrétne. Zásnuby tak máme úspešne za sebou.

Bella chodila do školy a podľa toho nadšenia, ktoré každý deň po návrate zo školy prežívala, sa jej to páčilo. Ja som sa jej aj naďalej vyhýbal. Len pre istotu. Jasper si moje malé pokĺznutie nechal pre seba. Problémom bolo to, že som nejako nevedel prestať myslieť na ten pocit, keď som jej jazykom prenikol do úst. Bolo to nepredstaviteľné. Lepšie, než ľudská krv. Myslím, že nie je problém v tom, mať sex s ľudskou ženou, lebo keď si predstavím, že všade chutná takto, tak sa mi točí hlava, ale problém bude v tom, aby som ju pri tom nezabil.

Kúpil som si novú hračku, ako to nazýva Alice. Ja to volám spríjemnenie večnosti pre znudeného upíra. To by bol skvelý slogan pre reklamu na Aston Martin. Šiel som po Alice a Bellu do školy, aby moje nové autíčko niekto patrične ocenil. Alice sa bude určite páčiť a ako poznám Bellu, tá mi ho najskôr pokrstí zvratkami. Zastavil som pred školou a oprel sa o kapotu. Chvíľu som sledoval dianie na parkovisku a užíval si obdivné pohľady roztlieskavačiek, ktoré zbierali odvahu, aby ma šli osloviť. Premlelo sa okolo aj pár chalanov, ktorým sa páčilo moje auto, jednému dokonca aj ja. Otriasol som sa. Sledoval som mysle dookola. Tí puberťáci nemyslia na nič iné než na sex a deväťdesiat percent chalanov na tej škole si to predstavovalo s mojou budúcou ženou. Ak by som mal bijúce srdce, tak mi to zaiste dvihne tep. Dievčatá ju za to neznášali, a tak som sa jej rozhodol trocha pomôcť. Začínal som už byť nervózny. Bella vykráčala z dverí, v zaujímavej debate s vysokým blondínom a mne sa otočil žalúdok. Moja nastávajúca ma zbadala a prisahám, že poriadne zbledla. Odstúpila od toho chalana, akoby mal mor a pustila sa smerom ku mne. Zostala stáť predo mnou.

„Alice príde hneď. Tí, čo hrajú divadlo, majú poradu,“ šepla. Obzrel som sa po tvárach, ktoré nás nad mieru nenápadne sledovali. Nahol som sa k Belle a ona zalapala po dychu, keď som jej pery pritlačil na tie jej. Zachvela sa a ja tiež. Na parkovisku to stíchlo a mne to prišlo náramne vtipné. Bella sa na mňa šokovane pozrela.

„Buď rada, že nečítaš myšlienky,“ povedal som jej pobavene. Rozhliadla sa a ja som si ju vtiahol do náručia. Neprotestovala a to sa mi páčilo.

„Dobré dievča,“ povedal som sám pre seba, ale dosť nahlas. Bella sa na mňa pozrela a nervózne prešľapla z nohy na nohu. Alice sa vyrútila z brány školy a nadšene sa usmievala, keď k nám prišla.

„Tak čo hovoríš?“ opýtal som sa a zodvihol obočie.

„Som nadšená. Pristane vám to spolu,“ povedala moja sestra a ja som Bellu okamžite pustil.

„Myslel som auto, Alice.“ Pretočil som oči.

„Ó, iste. Auto je skvelé. Krásna hračka.“ Alice si ho začala hneď obzerať a Bella sa pridala. Obišli ho dookola.

„Dáme si rýchlu jazdu?“ opýtala sa Alice.

„Tak to idem peši,“ povedala Bella dosť odvážne. Zasmial som sa.

„Nebojte sa, dámy, bude to rýchla jazda, ale bezpečná.“ Otvoril som Alice a Belle dvere. Alice ale naskočila na zadné sedadlo a to prekvapilo nie len mňa, ale aj Bellu. Bella si sadla dopredu a zas začal zápas s pásom. Zapol som ju, na čo som si už zvykol ja a očividne aj ona, lebo sa tentokrát nezľakla. Dupol som na plyn a na diaľnici sme šli, čo to dalo. Nechcel som ísť do mesta, ale ako inak toto žihadlo prevetrať. Plyn som mal na podlahe a ruku ležérne zloženú na riadiacej páke. Bella v kŕči zapierala nohy do podlahy.

„Vykopneš mi tam dieru,“ zasmial som sa a pozrel na ňu. Bella si zjavne neuvedomuje, že moje periférne videnie je rovnako dobré, ako keď sa dívam rovno a keď som urobil myšku pred kamión, pritisla viečka pevne k sebe a schmatla mi ruku, ktorú silno zovrela. Už plne chápem, že si všetkých omotala okolo prstov. Aj ja som bol už celkom slušne namotaný a to ma niekedy privádzalo do zúrivosti. Dnes som bol ale v pohode. Ako to povedala Alice? Mám novú hračku. Bella ma stále držala za ruku a keďže som chcel preradiť rýchlosť, musel som si ruku oslobodiť. Jemne som ju vytiahol z tej jej, preradil a nechal ju ležérne na páke, ak by mala ešte Bella záujem niečoho sa držať.

Po dobrej hodine prevážania sa, sme dorazili domov. Nechal som auto pred garážou. Otvoril som dvere dámam a tie vystúpili. Bella na mňa hodila šteňací pohľad. Najprv som nechápal, o čo jej ide, ale ten pohľad by dostal do kolien aj skalu.

„Môžem ho dať do garáže?“ opýtala sa a ja som zostal prekvapene pozerať na tú hnedovlásku.

„Mala si hneď povedať, že si chceš zašoférovať.“ Usmial som sa a nastúpil na miesto spolujazdca. Bella trocha neisto obišla auto a sadla si. Moja sestra len spokojne kývala hlavou. Zbytočne si namýšľala, ale nechcem jej kaziť radosť. Bella naštartovala a ja som jej pomohol zaradiť spiatočku. Otočila auto a opatrne sa rozišla po štrkovej ceste. Prešli sme pár metrov a z lesa vybehol Emmett a Jasper. Civeli do auta, a tak som mrkol na Bellu.

„Čo ich tak trocha pokropiť štrkom.“ Bella sa zasmiala a dupla na plyn. Z pod kolies nám odskočila spŕška kamienkov. Emm sa začal komicky kryť, no Jasper stál vystretý ako struna. Bellu to pobavilo a mňa tiež. Dával som jej inštrukcie, ako podradiť, keby pridať a kedy ubrať. Chvíľu sme sa vozili a potom sme si to namierili domov.

„Otec mi doma kúpil starého Mustanga. Nebol v dobrom stave, ale chcel ho toto leto opravovať,“ šepla a zosmutnela. Otvorila dvere na aute a vybehla von. Namierila si to k dverám a keď prebiehala obývačkou, už plakala. Šiel som hneď za ňou.

„Čo si jej zas urobil? Nemôžeš sa aspoň raz správať slušne. Viem, že ju nechceš, ale už je to tak a vy to musíte aspoň skúsiť. Svadba je o pár dní.“ Esme bola nahnevaná. Nenechala si nič vysvetliť a utekala za Bellou.

8. kapitola - 10. kapitola

Ja nemám slov k tomu, čo sa udialo. Poviedka sa umiestnila na prvom mieste a ja som z toho mimo. Som šťastím bez seba a nedokážem ani opísať, ako vám za to ďakujem. Lolalita

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 9. kapitola: