Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 7. kapitola

29.01.2012 (14:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 74× • zobrazeno 10666×

Bella:

Edward sa rozbehol po Emmettovi. Fakt som sa bála, že Edward niečo Emmettovi urobí. Bol dosť vytočený. Išla som do izby v sprievode Rose a ona sa dobre bavila na tých dvoch.

„Nebojíš sa, že mu Edward ublíži?“ opýtala som sa jej prekvapene.

„Bella, tí dvaja si nič neurobia. Neboj sa. Vždy sa bijú a nikdy sa nič nestane. Čo ste dnes vlastne robili?“ Rose sa usmievala ako slniečko. Stále ma udivovalo, ako môže byť niekto tak nádherný.

„Boli sme na nákupoch. Minula som dosť peňazí,“ povedala som trocha zahanbene.

„Nákupy neznášaš. Deje sa niečo?“ Rose sa na mňa neveriacky pozrela. Rozhodla som sa ísť s pravdou von.

„Nechcela som s ním byť celý deň sama,“ šepla som, aby ma nikto nepočul, ale počuli ma všetci. Rose sa zachichúňala.

„Bella, Edward je rovnaký ako my. Z neho nemusíš mať strach. Nikdy by ti neublížil. Nemá na to povahu. Vážne.“ Postavila som sa doprostred izby a Rose išla po tašky do auta. Prezrela som si závesy. Veď nie sú také hrozné. Esme mi nepovedala, že sú škaredé. Chválila môj výber.

Rose mi pomohla vyložiť tašky a nebola veľmi nadšená z toho, čo som si kúpila. Ja som si kupovala pohodlné veci, nie tie obtiahnuté hlúposti, v ktorých sa nedá dýchať a cukríkové bundičky. Potom ma nechala samú. Priložila som si k oknu stoličku a vyliezla na ňu. Začala som sťahovať tie moje údajne príšerné závesy. Zhodila som jeden a už ma príšerne boleli ruky. Dosť som si zvykla, že tu za mňa všetko urobili. Chvíľu som na stoličke oddychovala a potom sa pustila do ďalšieho.

„Čo to, dočerta...“ ozvalo sa mi za chrbtom a ja som vykríkla. Zľakla som sa a zrútila sa zo stoličky. Edward ma chytil a znechutene pokýval hlavou. „To sa mi len sníva.“ Vtedy ako na potvoru znova strčil do dverí hlavu Emmett.

„Aha, vy pokračujete. Prepáčte.“ Začal sa rehotať a ja som sa pokúšala dostať na zem. Nechcela som riskovať, že sa rozbehne za Emmettom aj so mnou na rukách.

„Chcela som vymeniť tie závesy a zajtra upracem tie knihy a CD-čka. Vecí sa už ani nedotknem,“ šepla som.

„Keď ste pri tých veciach, urob Belle miesto na šaty v šatníku, inak ti to vyhádžem,“ povedala Alice a doniesla ešte jednu tašku s nákupom. Tam som mala spodnú bielizeň a dúfala som, že sa do nej Alice nepozrela, lebo by na mňa hneď kričala, že si kupujem bielizeň ako storočná. Edward prešiel k šatníku.

„Už som vysťahovaný zo svojej izby, vysťahujete ma zo šatníka a mienite ma vysťahovať aj z domu?“ opýtal sa jedovato. Ja som sa na neho previnilo pozrela. Fakt som sa absolútne za všetko, čo sa ho týkalo, cítila previnilo. Mrzelo ma, že mu to spôsobuje toľko problémov aj v rodine. Ale ja som za to predsa nemohla.

„Ja sa pokúsim nezavadzať,“ povedala som neisto. Alice aj Edward sa na mňa pozreli.

„Bella, nikomu neprekážaš. Edward to tak nemyslel.“ Alice bola vždy milá, čo sa nedalo povedeť o tom strapatom.

„Hovor za seba, Alice,“ povedal ten večne mrzutý upír, ktorého som už teraz neznášala a odišiel. Bol tak neskutočne arogantný a nepríjemný. S Alice sme dali dole tie moje farebné závesy a zavesili sme biele. Potom som schovala deku a Alice zoradila CD-čká, ktoré mal v poličke. Zoradili sme knihy a šla som sa navečerať.

Oprávnene som sa desila toho, čo bude, keď sa Edward vráti, ale našťastie sa mi dosť vyhýbal. Málokedy som ho vlastne videla. Väčšinou som si len všimla, že niečo v šatníku chýba, alebo je tam niečo navyše. Vyhýbal sa mi, to bolo jasné. Keď sme sa sem tam zrazili, len sa pozdravil. Otravovala som ho. Bola som na príťaž.

Prešiel konečne ďalší mesiac a ja som nastupovala do školy. Prvý deň som si to náramne užila. Alice ma predstavila asi každému. Keď sme sa vrátili, všetci sa, samozrejme, pýtali, ako sme dopadli a ja som len s otvorenými ústami pozerala na Alice, ktorá básnila o tom, aký rozruch som na škole urobila. Ja som si to, pochopiteľne, nevšimla.

„Bella je najväčšou atrakciou školy. Všetci chalani na škole sú z nej mimo. Vravela som ti, že ti tie šaty pristanú.“ Pozrela sa na Edwarda. „Mal by si na ňu dávať väčší pozor. Mike sa z nej ide zblázniť,“ povedala s úškrnom.

„Mike sa je schopný zblázniť asi zo všetkého,“ prskol nahnevane. Nechápavo som sa na neho pozrela. Bola som tu už dva mesiace a on sa ma stále stránil a čo bolo horšie, ten jeho sarkazmus ma ubíjal. Edward nevzrušene sedel na pohovke, keď mu zazvonil mobil. Vybral ho neochotne z vrecka a keď sa pozrel na display, zmeravel.

„Taliansko,“ šepol a vyskočil na nohy. Zodvihol to.

„Prosím,“ povedal strnulo. Potom mlčal hodnú chvíľu a všetci s upreným pohľadom sledovali každý jeho pohyb. Priznám sa, že aj ja. Ostatní ale počuli aj toho na druhej strane.

„Ešte sme dátum svadby neurčili. Myslím, že by to mohlo byť o pár mesiacov,“ povedal cez zuby a pozrel na mňa. Ja som okamžite uhla pohľadom. Zas bolo chvíľu ticho.

„Ide to dobre. Dám ti ju,“ povedal jedovato a natiahol ku mne ruku s mobilom. Zakývala som hlavou, že mobil nechcem, no jemne na mňa zavrčal. Carlisle ho výchovne štuchol do rebier a ja som si vzala telefón.

„Prosím,“ šepla som vydesene a a musela som zovrieť mobil celou rukou, aby mi nevypadol. Triasli sa mi príšerne ruky. Zas som cítila nával odzbrojujúceho strachu.

„Moja drahá Bella. Dúfam, že sa mi tam o teba starajú, zlatíčko.“ Na ten slizký hlas nezabudnem nikdy.

„Sú ku mne dobrí, pane. Ďakujem,“ šepla som rozklepane. Dostával ma do kolien aj cez mobil.

„Ako sa zbližuješ s Edwardom? Zvykáte si na seba?“ V pozadí bolo počuť rozruch.

„Áno. Zvykáme si.“ Cítila som sa hrozne.

„To je dobré, Bella. Je aj v tvojom záujme a záujme tvojej rodiny, aby bola úloha splnená. Musíš sa viac snažiť, dievčatko.“ Aro sa zasmial. „Mali by ste sa čím skôr zobrať. Edward je staromódny. Myslím, že sa ťa skôr ako po svadbe nedotkne. Dajte mi potom vedieť dátum. Vybral som ti dar, krásna Isabella.“

„Vážim si to, pane.“ Chcela som sa Ara niečo opýtať. Vedela som, že by ma počuli aj keby som bola odtiaľto ďaleko, ale aj tak som chcela mať aspoň pocit súkromia. Prešla som do kuchyne. „Pane, sú moji rodičia v poriadku?“ opýtala som sa dosť odvážne.

„Zlatko, predsa máme dohodu. Splň svoju a ja splním tu svoju časť. Isabella, neviem sa dočkať až ty a tvoje dieťa rozšírite moju gardu.“ Otriasla som sa.

„Budem sa snažiť, pane,“ vzdychla som.

„Ciao, venere Bella. Mia ninfa.“ (Ahoj, krásna Bella. Moja víla.)

„Addio, padrone.“ (Zbohom, pane.)Snažila som sa znieť vyrovnane. Priniesla som mobil späť Edwardovi. Emm na mňa zamrkal.

„Ty si s tatkom Arom celkom rozumieš, čo?“ opýtal sa nemiestne a ja som na neho prekvapene pozrela.

„Si blázon,“ šepla som. „Nemáš predstavu, Emmett,“ dodala som trpko.

„Musíme určiť dátum svadby,“ povedal zrazu Edward. Všetci sa na neho zvláštne pozreli.

„Takže sa vezmete?“ opýtala sa Rose.

„Nič iné nám nezostáva. Aro dá jej rodičov zabiť, ak to neurobíme. Musíme sa vziať a potom niečo vymyslíme. Všetko naplánujte, ja sa dostavím.“ To, čo povedal, ma odrovnalo. On sa dostaví? Pretočila som oči. Rose sa hneď presunula k Alice a Esme a začali sa radiť. Ja som sa nechápavo dívala na Carlieslea, ktorý bol z toho tiež dosť vyvalený.

„Najskôr by sme to zvládli tak o tri až štyri mesiace,“ povedala Alice smerom ku mne.

„Tri až štyri mesiace? Veď svadba sa dá urobiť aj zajtra ráno. Čo je na tom.“ Nechápala som načo nejaké ovácie. Odrazu stál Edward predo mnou a ja som zmeravela.

„Ty to nechápeš, však?“ precedil cez zuby a ja som vážne nechápala o čom to hovorí. Pozrel na Alice.

„Bella, upíri sa nerozvádzajú. My sme vo zväzku navždy a rozdelí nás len smrť. Všetci tu sme z inej doby a sme zásadoví. Sobášime sa navždy. Inú ženu a iného muža už mať nebudeme,“ ozrejmila mi Alice.

„Nedá sa nejako oklamať Volterru? Mohli by sme vziať mojich rodičov a zmiznúť niekam... Ja neviem, hoc aj do Afriky,“ povedala som pre mňa celkom logickú vetu.

„A my ujdeme s vami? Uvedomila si si niekedy v tej svojej hlavičke, že nejde len o tvoju rodinu, ale aj o moju?“ Edward sa nahnevane dotkol prstom môjho čela. „Aro potrestá aj nás, ak by si mi napríklad ušla. Jediná možnosť by bola presvedčiť ho, že si mŕtva a potom by si musela zmiznúť. Jeden človek by sa garde možno stratil. Uvedom si, že upíri sú na celom svete. Aj v Afrike,“ povedal Edward dosť tvrdo a ja som sa zahanbila. Nikdy som nemyslela na jeho rodinu, to je pravda. Aj oni sú v nebezpečenstve. To vysvetľuje aj prečo si ma tu tak ochotne nechali a sú ku mne tak dobrí. Od toho, či splním príkaz Volterry, závisia aj ich životy.

„Chápem. Prepáčte mi to. Som hlúpa,“ vzlykla som. „Tak o tri až štyri mesiace?“ chcela som mať jasno. Alice si vzdychla.

„Budeš mať nádhernú svadbu a tie najdokonalejšie šaty, sestrička,“ šepla a mne podskočilo srdce. Povedala mi sestrička. Ak si už mám vziať toho kreténa, tak aspoň táto rodina je skvelá. Na moju však nemá. Pichlo ma pri srdci, keď som si na nich spomenula.

Edward bol odborník na zmiznutia. Tentokrát sa vyparil len na tri týždne. Vrátil sa ako nejaký zálesák. Pán dokonalý prifujazdil akoby bol dva týždne mimo civilizácie. Podľa jeho rozhovoru s Jasperom aj bol. Lovil niekde v horách. Šiel do izby a dúfala som, že bude spokojný. Celá izba bola zas sterilná, len dúfam, že sa nepozrie pod posteľ. To by najskôr chudák už nikdy nevstal.

Najedla som sa a vyšla do izby. Pred dverami do kúpeľne bola kôpka šiat, v ktorých prišiel a počula som sprchu. Okamžite mi došlo, že zo seba robí zas človeka, teda upíra, v čistejšom prevedení, a tak som chcela len schmatnúť tričko a zmiznúť, no keď som sa otočila, stál za mnou len v uteráku okolo bedier. Kým som predtým vždy klopila zrak, teraz som sa mu radšej dívala do očí.

„Chcela som si len zobrať...“ Sucho som prehltla a pohľadom som skĺzla na svalnatú hruď a to ploché brucho. Na tom bruchu som sa chvíľu zdržala a asi to bola dosť dlhá chvíľa, lebo sa Edward trocha nahol.

„Oči mám o dosť vyššie, Bella,“ povedal pobavene. Zodvihla som teda pohľad a nevinne sa usmiala.

„Ja pôjdem,“ šepla som a vrazila do otvorených dverí. Nos ma zaštípal. Dala som si naň ruku, no na podlahu kvapla kvapka krvi a ďalšie mi stekali po ruke. Rozbila som si nos. Sama som sa zdesila. Pozrela som na Edwarda, ktorý na pár sekúnd zmeravel a potom som už bola pred zrkadlom v kúpeľni a na tvári som mala mokrý uterák. V mysli som sa modlila, aby to nebol ten, čo mal na sebe. To by som tam asi umrela.

„Drž si to na tvári a ja idem po Carlislea,“ povedal trhane a zmizol. Carlisle hneď dobehol. Posadil na umývadlo a desať minút lamentoval, že nedávam pozor. Musím priznať, že som nedávala, ale bola som dosť rozptýlená jeho polonahým synom. Bol to idiot, ale bolo sa na čo pozerať. Všetci v tomto dome Carlislove monológy neznášali, no ja som ich milovala. Bolo to unikátne ho počúvať. Jeho kázanie mi dávalo pocit, že ma má rád.

Krvácanie sa zastavilo, zakrvácaný uterák skončil v táboráku za domom a ja som previnilo zišla do obývačky. Jasper sa musel ísť prebehnúť a Alice mu robila spoločnosť. Rose si listovala v časopise Ja nevesta, a tak som si k nej prisadla. Schúlila som si nohy na pohovku a natisla sa k nej, aby som dobre videla.

„Čo povieš na ten závoj? Pristal by ti,“ šepla a z vedľajšieho kresla stiahla deku, aby som si prikryla nohy.

„Nechám to na teba a Alice. Ja nemám vkus a k tomu - mne by stačil aj biely kostým,“ usmiala som sa. Edward si sadol oproti do kresla a začal pozerať televíziu. Dosť zvláštne sa na mňa zadíval, ako sa túlim k Rose. Pokrútil hlavou a ohromnou rýchlosťou prepínal kanály, až našiel začínajúci hokejový zápas.

Behom sekundy bol dole Emmett. Schmatol ma za nohu a stiahol z Rose. Moje miesto okamžite nahradil on a ja som sa ocitla na druhej strane pohovky. Už som na to bola zvyknutá, že ak som niekde zavadzala, hlavne Emmettovi, jednoducho ma preložil. Na tento zápas sa chcel dívať aj Carlisle. Postavil sa k pohovke a ja som sa dobrovoľne postavila a pustila ho na miesto s dobrým výhľadom. Šla som k druhému kreslu, no bola som pomalá. Vrátil sa Jasper a takmer som si sadla na neho. To miesto v jeho lone zaujala Alice. Taburetku zabrala Esme a ja som zostala bezradne stáť v strede miestnosti.

„Hej, vám je pohodlne aj na zemi. Je tu málo miesta na sedenie,“ povedala som pohoršene. Jasper sa na mňa zazubil. „No tak, veď ma nieto pustite,“ šepla som. Všetci sa tvárili, že ma nevidia. Začala som si namýšľať, že ma tu nechcú.

„Sadni si k svojmu budúcemu manželovi, alebo nech ťa pustí,“ povedal Emmett s patričným výbuchom smiechu. Hneď mi docvaklo, že nejde o mňa, ale chcú vytrestať Edwarda. Bolo mi len trocha nepríjemné, že ho trestajú mnou. Čiže Bella je za trest. Edward sa na mňa pozrel, potom prebehol pohľadom po zvyšku rodiny. Poznal ich myšlienky a to bola jeho výhoda.

„Iste, poď.“ Natiahol ku mne ruku a ja som sa postavila nad neho. Postavil sa a ja som sa schúlila do kresla. Sadol si hneď na zem ku kreslu a oprel sa. Určite vedel, že sa sčasti opiera aj o mňa. Nevedela som, čo si mám o tom myslieť.

6. kapitola - 8. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 7. kapitola: