Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 36. kapitola

18.07.2012 (12:45) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 47× • zobrazeno 8232×

Bella:

Nervózne som načúvala všetkému, čo sa dialo naokolo. Zameriavala som pozornosť na každučké zabzučanie či prasknutie halúzky. Bola som strachom bez seba. Edward sa za nimi pustil sám. Dúfam, že sa nebude hrať na hrdinu. Renée už zaspávala pritisnutá k môjmu ramenu a Esme sa všemožne snažila udržať otvorené oči. Bolo by lepšie, keby zaspali, a tak som ich k sebe opatrne pritisla a začala sa s nimi na mäkkej pohovke pohojdávať. Trvalo to zopár minút a obe tvrdo oddychovali. Rose a Alice ich vzali do izby a ja som nervózne prebehla k dverám.

„Naspäť, Bella!“ zavelila Esme od dverí. „Poradia si. Edward prečíta každý ich krok dopredu. Nikto ho nedokáže prekvapiť. Buď pokojná. Hneď sú späť,“ šepla o niečo zmierlivejšie a pohladila ma povzbudivo po chrbte. Akoby to privolala. Konečne som začula, ako sa tri páry upírskych rýchlych nôh vracajú k domu. Esme ma nepustila pred dom, a tak som napäto čakala na otvorenie dverí. Vyrútila som sa vpred a narazila do Edwarda takou silou, že sme obaja skončili na zemi.

„Si v poriadku?“ šepla som plačlivo.

„Bol v poriadku, ale teraz si ho doriadila,“ poznamenal Jasper a zaškľabil sa. Pribehla aj Rose a Carlisle. Alice zostala pri dievčatách, lebo ich moje zvítanie s manželom takmer prebudilo. Zdvihli sme sa zo zeme a Edward ma pevne objal.

„Žena nám ušla. Musíme preč,“ šepol Edward dosť tvrdým tónom. Prekvapením som zadržala dych. Neviem, čo som čakala. Určite si spolu nepoklebetili a Edward ich v rámci priateľských vzťahov nežiadal, aby nikomu nevraveli, čo videli. Bola som tak sústredená na strach o neho, že som vytesnila to, prečo za nimi vlastne utekal.

„Zabili ste ich?“ opýtala som sa pridusene to, čo bolo dávno jasné.

„Mal som im vysvetľovať, že nevideli nemŕtve dieťa, ale poloupíra? Na to nebol čas a hlavne, oni sa zhovárať nechceli. Ten blondín na mňa okamžite zaútočil. Bol ako šialený. Ten druhý zaútočil, až keď začul Emmetta a Jaspera. Žena sa dala na útek. Pôjde rovno do Volterry. Musíme preč.“ Edwarda som tak nervózneho ešte nevidela.

„Ak sa to Aro dozvie, neexistuje miesto, kde by nás nenašiel. Tá žena ukáže Arovi, že som upír a máme dcéru.“ Zvesila som rezignovane ramená.

„Vedeli sme, že sa to raz prevalí. Dúfal som, že to bude až tak za štyridsať, možno päťdesiat rokov.“ Edward sa pozrel na Carlislea, ktorý intenzívne premýšľal. „Si si istý, Carlisle?“ opýtal sa ho Edward. Jasper sa napriamil.

„Tak utekáme, či zostávame?“ opýtal sa rázne.

„Zostávame,“ šepol Carlisle.

„Super! Budeme mať vzácnu návštevu.“ Emm sa zarehotal a ja som skryla tvár na Edwardovej hrudi. Hlasno som sa rozvzlykala.

„Musíme sa pripraviť. Skúsime sa dohodnúť, ale potrebujeme byť pripravení aj na variantu, že to bude chcieť Aro riešiť násilne." Bola to strašná predstava. Moje šťastie trvalo naozaj len okamih a teraz mám byť o všetko to úžasné pripravená. Kto rozhoduje o tom, koľko šťastia vám bude pridelené. Len sme splnili rozkaz, ktorý nám sám vládca Volterry udelil. My sme ho splnili do bodky. Za čo nás bude chcieť potrestať? Bude chcieť strestať klamstvo, alebo uľaviť boľavému egu? Kto vie, ako sa Aro zachová a ako zareaguje na to, čo tá upírka videla. Edward povedal, že pobeží rovno do Volterry.  Bude našu Esme považovať za nemŕtve dieťa. Nedôjde jej, že je to poloupír, hlavne, keď je ich splodenie tak náročné a Aro to vlastne sprvu prísne zakázal.

„Si zamyslená,“ šepol Edward a vyrušil ma tým z mojich trýznivých myšlienok.

„Len rozmýšľam, čo najskôr Aro urobí. Nepoznám jeho uvažovanie,“ pípla som. Edward prešiel ku mne a pohladil ma po ramene.

„Budeme sa brániť, Bella,“ povedal mi pokojne a ja som len neveriacky pokrútila hlavou. Dá sa to, ubrániť sa toľkým upírom, ktorých neustále cvičia zabíjať iných? Môže sa Dávid ubrániť Goliášovi?

„To by sme nikdy nemohli prežiť. Pobijú nás. Naše dcéry vezmú do Volterry.“ Pokrútila som hlavou.

„Ujsť sa nedá, Bella. Neexistuje na tejto planéte miesto, kde by nás nenašli a to hlavne, keď budú vedieť, čo hľadať,“ šepol Jasper a podišiel k nám. V tvárach členoch rodiny bolo vidieť napätie a obavy, no mala som pocit, že už dávno vedia, čo budú robiť.

„Chcete bojovať a padnúť?“ opýtala som sa trpko, keď mi to celé došlo.

„Bella, my sa v žiadnom prípade nechystáme padnúť. Bojovať budeme, ak to bude nutné,“ prehlásil Jasper bojovne.

„Jasper, teraz ti naozaj nerozumiem. Ak to bude nutné? Veď všetci tvrdíte, že to bude nevyhnutné. Tak budeme bojovať alebo utekať? Ja už vážne neviem!“ Trocha som zvýšila hlas, lebo ak by to nebolo také tragické, je to priam smiešne.

„Máme priateľov,“ šepol Emmett a prebehol pohľadom po členoch rodiny. Esme sa postavila z pohovky a pozrela vyčítavo na svojho syna.

„Nemôžeme od nich žiadať, aby sa vystavili takému nebezpečenstvu,“ krútila nesúhlasne hlavou.

„Necháme na nich, či sa pridajú do boja, ak by k nemu došlo, ale Aro zváži svoj postup, ak budeme mať svedkov. Všetci predsa vedia, že to bol jeho príkaz, aby Edward a Bella boli spolu. Vyzeral by smiešne, ak by sa teraz rozhodol zničiť vlastné dielo, aj keď ho trocha podviedli.“ Jasper hovoril múdro. Potrebujeme svedkov.

„O koľkých upíroch konkrétne hovoríte?“ opýtala som sa, lebo som nemala ani najmenšiu predstavu.

„Denalijskí určite a oslovíme aj niektorých nomádov,“ šepol Carlisle.

„Siobhanina rodina a možno aj Amunova,“ doplnila ho Esme.

„Charlotte a Peter,“ zapojila sa Alice.

„Kachiri, Zafrina a Senna,“ šepol môj manžel. Ja som len nemo sledovala ich tváre.

„Amazonky na Aljaške? To bude niečo,“ povedal Emmett takmer až nadšene. Carlisle ho rukou na ramene trocha uzemnil.

„To však stále nie je dosť, ak by došlo k fyzickému stretu. Ak by boli aj všetci ochotný bojovať, Aro nepríde bez Aleca, Jane a ďalších. Už oni dvaja vystačia za armádu.“ Carlisle sa na mňa uprene zadíval. Edward sa zamrvil a vyskočil do stoja.

„Chce to mesiace tréningu,“ zasyčal na svojho otca. Carlislea určite niečo napadlo. Zaujala ma tá podráždená reakcia môjho muža.

„O čom hovoríte?“ Aj ja som sa prudko postavila. Edward pretočil oči.

„O tvojom dare, Bella. Blokuješ Edwarda a zdedili to aj dvojičky. Oni dve to vedia ovládať. Aj tebe sa to už párkrát podarilo. Ak by si vyradila tých dvoch...“

„Vyradila? Ako?“ vypískla som.

„Ako to robia tie dve šidlá?“ opýtala Alice s jemným úsmevom.

„To by ma tiež zaujímalo,“ šepla som. Naozaj som netušila ako to zvládli tak ovládať. Mne sa to podarilo párkrát a to len čistou náhodou.

„Tak ťa to budú musieť naučiť.“ Alice sa na mňa uškrnula a ja som si povzdychla. Akoby tie dve potvorky nepoznala.

„Budem trénovať,“ povedala som rozhodne a Edward prikývol, no skôr som mala pocit, že tomu veľmi neverí.

„Felix je môj,“ povedal Emmett ako nejaký wrestlingový bojovník a udrel si päsťou do dlane.

„Tak mi sme postúpili tak ďaleko, že si ich delíme? Ja chcem potom Demetriho,“ povedal Jasper s úškrnom. Aj keď to bola pekelná situácia, na chvíľku sme sa všetci pozastavili a pousmiali. Potom sa každý chopil telefónu a začali sa nespočetné volania v rôznych jazykoch sveta. So zatajeným dychom, ak sa to dá tak povedať, som sledovala tú stopercentnú nasadenosť a rýchlosť, akou sa všetci zapojili. Edward stál vedľa mňa s telefónom a horlivo vysvetľoval Eleazarovi situáciu. Započula som len jeho rýchly súhlas.

„Denalijský klan dorazí zajtra,“ povedal môj manžel.

„Charlotte a Peter o dva dni,“ preniesla Alice víťazne.

„Írsky klan o tri dni,“ šepla Rose.

„Egypťania tiež tri dni,“ povedal Emmett ešte s telefónom na uchu.

„S Amazonkami sa nemôžem spojiť. Skúšam ďalej.“ Esme prebehla do kuchyne a pokračovala v telefonátoch.

„Mám pár priateľov. Sľúbil sa Garrett a Mary s Randallom. Zavolám ešte Alistairovi.“ Carlisle už obrovskou rýchlosťou ťukal do telefónu a ja som sa rozbehla na poschodie za mojimi anjelmi. Začali sa na ten zhon naokolo budiť. Vzala som ich k sebe na posteľ. Zvedavo sa vypytovali, čo sa to deje a prečo všetci telefonujú.

„Viete, o pár dní nás príde navštíviť veľa priateľov,“ povedala som polohlasom. Esme zažiarili oči a mrkla na sestru.

„Kto príde?“ opýtala sa nedočkavo.

„Množstvo upírskych priateľov našej rodiny. Prídu nás navštíviť,“ povedala som s nežným úsmevom.

„Prídu aj tí Volturiovci?“ opýtala sa zrazu Renée a ja som stuhla. Dvere na izbe sa otvorili a vstúpil Edward.

„Niekto zase načúva, že?“ opýtal sa s úsmevom a sadol si na zem k posteli. Renée sklopila zrak a uškrnula sa. Esme urobila zrkadlovo to isté.

„Rosalie raz hovorila, že bola v Taliansku pri Arovi. Kto je to?“ opýtala sa Esme s neskrývaným záujmom. Edward sa nadýchol, že podá našej zvedavej dcére nejaké relevantné vysvetlenie, no Renée ho predbehla.

„Alice som raz počula, ako povedala, že mamka a ocko sú spolu vďaka Arovi. Je to váš kamarát?“ Obaja sme sa na seba zarazene pozreli. Ako im to vysvetliť? Edward len rozpačito prikývol a ja som pokrčila ramenami.

„Nie celkom náš kamarát, ale o tom sa pozhovárame inokedy. Teraz by ste mali ešte spať,“ povedala som rázne. Vedela som, že ich to neuspokojí, ale ako vysvetliť týmto dvom nevinným kvetinkám, že ich mamu ten šialený upír vybral ich otcovi a dal mu príkaz, ktorý zmenil naše životy.

Do nášho skromného príbytku v horách sa začalo valiť množstvo upírov. Bola som aj v celku rada, že sme tak ďaleko od ľudí, lebo naši rodinný priatelia neboli väčšinou rovnakých stravovacích zvykov, ako my. Prví dorazili Tanya, Kate, Irina a Carmen s Eleazarom. Keď ma Eleazar zbadal, prekvapene cúvol.

„Je z teba upír? Tak to je skvelé, Bella. Počul som však z Volterry správu o tvojej smrti. Už chápem, že sa obávate prítomnosti kráľovskej rodiny,“ šepol neskrývane rozladene. „Volterra sa neklame. Nikdy!“ povedal trpko a v mysli sa mu musela vybaviť nepríjemná spomienka, lebo Edward nakrčil čelo a prehnane zvážnel.

„Dajme tomu, priateľ náš, že Bella nie je jediným tajomstvom,“ povedal Carlisle a s jemným úsmevom podal nášmu hosťovi ruku.

„Podarilo sa vám to?“ opýtala sa nadšene Carmen. Ja som pozrela na Edwarda, ktorý už rovnako, ako aj všetci ostatní, začuli Rose s Emmettom a dve malé, pomalšie bijúce srdcia. K Tanyi a Irine sa postavil Edward. Ku Carmen som sa postavila ja a ku Kate Esme. Eleazara istil Carlisle. Nemohli sme vedieť, ako zareagujú. Samozrejme, tie naše dve zvedavé potvorky boli celé nedočkavé vidieť našich hostí. Rosalie vzala na ruky Esme a Emmett Renée. Opatrne vošli. Na tvárach našich dcér hral rozjarený detský úsmev. Eleazar prekvapene cúvol a ženám sa nemiestne otvorili ústa. A vraj upírov nevie nič prekvapiť.

„Sú dve...“ vydýchla Carmen a Eleazar urobil prudký krok vpred, na čo sa mu okamžite postavil do cesty Carlisle.

„Pusť ho,“ šepol Edward a Carlisle ustúpil. Rose a Emm položili dievčatá na zem.

„Renée, Esme, toto je ujo Eleazar a teta Irina, Carmen, Kate a Tanya,“ preniesla Esme a mne to prišlo trochu smiešne. Naše dvojičky sa zachovali pre nich úplne typicky. Pozreli na seba a trocha hanblivo sa uklonili. Boli ako jedna. Alice ich vyobliekala ako bábiky a Rosalie im vlásky nechala v úhľadných vlnách padať na chrbátiky. Boli jednoducho neodolateľné. 

„Som Renée Rosalie Cullenová,“ šepla jedna.

„Ja som Esme Alice Cullenová,“ šepla druhá a ja som nakrčila čelo.

„Presne naopak. Nerobte si žarty,“ napomenul ich Edward a tie dve jašteričky sa rozosmiali. Irine, Carmen, Tanyi a Kate trvalo ešte hodnú chvíľu, kým sa spamätali, no Eleazar ich hneď svojim darom obe analyzoval a bol uchvátený. Konečne nám urobil niekto jasno, čo tie dve naozaj dokážu. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 36. kapitola: