Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 27. kapitola

10.05.2012 (18:00) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 67× • zobrazeno 10770×

Edward:

„... toto tehotenstvo teda bude omnoho zrýchlené. Podľa prepočtov bude jeden trimester trvať dva týždne. Musíme sa na všetko pripraviť. Bude to rýchle a na tvoje telo to bude klásť vysoké nároky. Rýchlo naberieš objem. Musíš veľa jesť a spať, a potom je tu ešte niečo. Všetky ženy porodili deti predčasne. Podľa výskumov, ktoré som urobil, to mohlo mať príčinu v tom, že telo matky neposkytovalo dostatok živín. Budeme ti podávať transfúzie a skúsime aj venóznu výživu. Bella, počúvaš ma?“ Bella sa dívala z okna a zvláštne sa usmievala. „Bella...“ napomenul ju Carlisle znova. Podišiel som k nej a dotkol sa jej ramena. Jemne nadskočila.

„Prosím?“ vyplašene sa na nás pozrela. Carlisle pretočil oči a nesúhlasne pokýval hlavou.

„Kedy si prestala počúvať?“ opýtal sa trocha rozmrzene. Bella sa previnilo pozrela na topánky.

„Prepáč mi to. Nedokážem udržať pozornosť,“ šepla a líca jej zružoveli. Môj otec sa snažil zbytočne. Bella bola celá ako na tŕňoch. Stále s ňou šilo. Včera si aj statočne prešla hlúpymi poznámkami Jaspera a Emmetta. Najviac ma vytáčal Emmett rečami, že ju museli prísť strážiť, aby sme sa konečne dopracovali k dieťaťu a podobné kraviny, za ktoré som mal chuť trhať hlavy.

Žiadnemu chlapovi nemôžete beztrestne siahať na jeho mužské ego. Bella sa len kyslo usmievala. Alice sa úprimne tešila a predpokladal som, že Rose na tom bude rovnako. Tešila sa síce z dieťaťa, no trápila ju rovnaká obava ako mňa. Bála sa o Bellu. Všetci sa báli, len to v sebe úspešne potláčali, aby som sám nebol z tej situácie nervózny. Esme to niesla najhoršie. Bála sa o svoju najkrehkejšiu dcéru.

Večer som si sadol k Belle pred televíziu. Sledovala nejakú romantickú hlúposť. Zabalil som ju do prikrývky a posadil si ju na kolená, ako sme to robili každý večer v našom domčeku. Bol to náš súkromný rituál. Ona spokojne pozerala to, čo mňa vonkoncom nezaujímalo, a ja som sa mohol donekonečna venovať bozkávaniu jej čela, krku, ramena a vlastne všetkého, kam som dosiahol. Film už končil a Bella sa mi zavesila na krk.

„Odnes ma do postele,“ povedala panovačne.

„Mám ti robiť súkromného nosiča?“ opýtal som sa a pobozkal ju na špičku nosa ako vzorný manžel.

„O chvíľu budem tak veľká, že ma budeš musieť už len nosiť. Ešte, že si tak silný.“ Posadila sa mi na kolenách a objala ma okolo hrdla. „Vieš čo? Najprv ma odnes do sprchy,“ šepla mi do ucha a ja som tlmene zavrčal. Moja matka ma neustále napomínala, keď som v spoločnosti svojej ženy vrčal, ale moja Bella to zbožňovala. Nemusel som si na to dávať pozor, a preto to u nás v domčeku niekedy vyzeralo ako v nore obrovského medveďa. Samozrejme to vždy bolo to moje spokojné pradenie, lebo v zlosti by som si to nikdy nedovolil. Na ňu sa však nešlo hnevať. Vzal som ju do náručia a niesol do izby.

Prvé dva týždne zbehli ako voda. Carlisle Bellu neustále vážil a meral. Vzal jej toľko krvi, že sa divím, že jej ešte niečo zostalo. Bol som už na to tak alergický, že len čo sa k nej priblížil čo i len zmerať tlak, už som na svojho otca vrčal. Našťastie ma môj otec chápal a vedel, že to nie je nič osobné. Som upír a bránim si čo je moje a neznesiem, keď sa tomu, čo milujem, ubližuje. Isabella bola nad vecou. Robila, čo jej Carlisle prikázal. Jedla zdravo a aj keď desaťkrát zvracala a videl som na nej, že už z pomyslenia na jedlo je jej zle, aj tak sa snažila niečo zjesť. Každým dňom bolo jej bruško väčšie a to malé dnu drzejšie. V noci, keď spala, sledoval som, ako sa jej bruško vlní. Prikladal som si na neho ruku v nádeji, že sa trocha upokojí. Niekedy to zaberalo a inokedy sa Bella vôbec nevyspala.

Všetci moji súrodenci sa správali ukážkovo. Dokonca aj Jasper a Emmett. Emm mal síce nápad zapnúť mojej manželke Votrelca, aby videla, ako sa to dieťa dostane von, no keď mu Bella jedno popoludnie schmatla ruku a pritisla si ju na brucho, keď sa malé hýbalo, bol namäkko. Div, že sa nerozreval, hrdina.

Neustále som sledoval myšlienky Jaspera, aby som vedel, ako je na tom moja manželka citovo. Bella bola prekvapivo v pohode. To zo mňa bol Jasper na zbláznenie. Uvedomoval som si to a snažil som sa pred Bellou a aj pred ním vyzerať úplne uvoľnene. Buďte však uvoľnený, keď po nociach so svojim otcom v podkroví zriaďujete operačnú sálu. Aj to však k tomu patrilo. Podľa Carlisleových prieskumov sa zatiaľ Bella držala bravúrne.

Bolo už potrebné ozvať sa Arovi do Volterry. Otázne bolo, čo mu povedať. Mal by vedieť, že je Bella tehotná alebo radšej povedať, že zatiaľ nie? Radili sme sa o tom celé hodiny. Začali sme už rozmýšľať a vymýšľať plán, ako z toho von. Nikto z nás ani nespomenul možnosť, že by to Bella nemusela prežiť. Všetci sme počítali s tým, že ju budeme musieť premeniť, ale to, že by mohla umrieť, nikto nespomenul. Mne to miestami preletelo mysľou, ale rýchlo som to v sebe potlačil. Ona proste musí žiť, inak umriem aj ja.

Nakoniec do Volterry volal Carlisle s tým, že sa snažíme. Arovi detailne opisoval naše pokroky. Pripadalo mi to dosť nechutné, ale to bol celý Aro. Dobre, že nechcel fotodokumentáciu. Carlisle sa s Arom rozlúčil s tým, že ako náhle sa nám podarí splodiť dieťa, máme sa ozvať. Všetko sme museli zvážiť a do detailu naplánovať. Nechcel som, aby si s tým Bella lámala hlavu. Teraz sa musela sústrediť sama na seba a na dieťatko.

Po ďalšom týždni sa už moja manželka do ničoho nevošla. Pobehovala po dome v mojich veciach a myslím, že to robila schválne, aby provokovala Alice a Rose. Tie išlo zlosťou roztrhať. Alice okamžite vyrazila na nákupy a dovliekla celú tehotenskú kolekciu. Keď sa Bella obliekla do obrovských kvetinkových šiat a modrého trička, to nešlo ustáť. Bolo to ďaleko horšie, než tá ružová bundička, do ktorej ju raz navliekla Alice.

Sedeli sme s Jasperom, Emmettom a Carlisleom na pohovke v obývačke, keď sa moja žena prišla ukázať. Môj otec sklonil hlavu a začal sa ticho smiať. Nadskakovali mu ramená. Emm taký diskrétny nebol. Vybuchol do rehotu a Jasper sa pridal. Mne krútilo kútiky pier. Vyzerala v tom ako klaun. Nemohol som si pomôcť. Bella sa na nás najprv nechápavo dívala a potom si nahnevane dupla nohou a teatrálne odkráčala. Nepomohlo mi ani moje úpenlivé presviedčanie, aká je nádherná. Neklamal som. Bola nádherná.

„Som neskutočne veľká,“ povedala moja žena, keď vstávala z pohovky u Carlislea v pracovni. „Nemyslíš?“ Carlisle pozrel do záznamov.

„Vlastne, keď tak na to pozerám, tak áno. Si dosť veľká,“ šepol zamyslene s pohľadom upreným na detailne prepracovanú tabuľku rastu mojej ženy.

„Niečo je zle?“ opýtala sa.

„Zatiaľ vyzerá všetko dobre. Začínaš ale strácať svalovú hmotu, čiže ti už pridám infúzie a krv,“ povzdychol si.

„Krv?“ vypískla Bella.

„Transfúziu, Isabella.“ Carlisle sa usmial nad jej reakciou.

„A odkiaľ ju vezmeš?“ opýtala sa prekvapene.

„Už som pár jednotiek zabezpečil. Musíme rátať so všetkým. Uvidíme, čo ti bude robiť dobre. Ak postačí vnútrožilová výživa, budem len rád.“ Bella sa trocha šokovane usmiala. Podoprel som ju zozadu svojím telom a išli sme pomaly, jej tempom, do izby. Sadla si na posteľ a vyhrnula si nad brucho môj červený dres. Na pokožke sa jej tiahlo niekoľko svetlomodrých žiliek a pár modrín. Pohladila napnutú kožu a privrela oči. Kľakol som si k nej a priložil pery na tú oblinu. Bella sa šťastne zasmiala.

„Páči sa mu to,“ šepla.

„Naozaj? Ako to môžeš vedieť?“ Mrkol som na svoju ženu a pokračoval v pusinkovaní jej tela.

„Cítim to. Vážne! Cítim, keď je spokojné, keď je nespokojné a aj keď je mu nepohodlne. Keď ma hladíš, je nám obom dobre,“ šepla.

„Tak to musím robiť naozaj často,“ povedal som a začal som jej bruško intenzívnejšie trieť a rukou som zachádzal stále nižšie a nižšie, až som jej už namiesto bruška hladil stehná. Bella sa na mňa pobavene zaškerila. Nahla sa ku mne, chytila mi tvár do rúk a dlho ma pobozkala. Keď bozk ukončila, nahol som sa pre ďalší a potom ďalší. Všetko išlo tak rýchlo, že sme sa jeden druhému takmer nevenovali. Mám na svoju manželku neustále chuť, ale nechcel som ju unavovať, alebo jej nejako ublížiť. Natisol som sa medzi jej stehná a hladil som ju intenzívne cez boky. Moje pery zatiaľ zamestnávali tie jej.

„Chcem ťa,“ šepol som. Bella ma objala.

„Naozaj? Veľmi sa mi v poslednom čase nevenuješ. Som tehotná, nie chorá a mám svoje potreby, upír. Keď mi ich nebudeš napĺňať, nájdem si iného,“ šepla a ja som dosť trhane zavrčal. Prevalil som sa na posteľ a ju stiahol na seba.

„To by som ti neradil. Si len moja,“ zapriadol som jej do ucha. Bella sa na mňa s mojou pomocou vyštverala a ja som jej pomalým pohybom vyhrnul tričko. Pritom som sa kochal svojim dielom.

Bella si dlaňami zakryla prsia. Chytil som ju za zápästia a ruky jej stiahol. Jej telo je skvost a to netvrdím len preto, že som do nej blázon, ale preto, že je to pravda. Ženské telo je prekrásne vo všetkých fázach života ženy a až teraz som si uvedomil, že vo fáze prichádzajúceho materstva je asi najkrajšie. Hladil som ju po bokoch a zvažoval, ako sa zbavím tých nohavičiek. Bella sa na mne pomaly vlnila a mňa tým privádzala do zúfalstva. Na sústredení mi nepridával ani fakt, že sa v obývačke strhla hádka o tom, či je vhodné, aby som sa s Bellou miloval, keď je v druhom stave.

Mal som chuť povedať im niečo trefné, ale nechcel som Bellu privádzať do rozpakov. Mal som pocit, že ona na fakt, že všetko počujeme, zabúda. Pridvihol som ju a nohavičky jednoducho roztrhol a podobne dopadli aj moje nohavice a bielizeň. Tričko som ušetril, aby som si do neho potom Bellu pekne obliekol.

„Chceš ma,“ šepol som jej. Vedel som, že ma chce, ale bolo by dobré, aby to povedala nahlas. Aspoň by tí dole zo mňa prestali robiť nadržaného netvora.

„Okamžite si ma vezmi, lebo vybuchnem,“ zachrapčala mi moja žena do ucha. To nepotrebovalo ďalší komentár a pochopila to aj moja rodina. Carlisle hneď nadviazal prednáškou, že tehotné ženy majú niekedy zvýšené libido, načo zareagoval Jasper vtipnou poznámkou, že Emmett je najskôr tehotný. Prestal som ich už vnímať.

Vyše týždňa som sa svojej ženy ani nedotkol a chcel som si to užiť. Pomáhal som Belle v nadvihovaní. Držal som ju za zadoček a jemne sa s ňou knísal. Každý spôsob má svoje čaro a toto bolo úžasné v tej blízkosti a v tom, že sme sa mohli do nekonečna bozkávať a dívať sa jeden druhému do očí. Na moju, do istej miery, hanbu som bol takmer okamžite hotový. Dobre, že ako muži môžeme byť v pohotovosti kedykoľvek. Bella si to všimla a nežne ma pohladila po spánku.

„Chýbala som ti, že?“ šepla a ja som len súhlasne prikývol. „Nesmiem ťa zanedbávať a ani ty mňa,“ pípla a prehla sa do oblúka tak, že mi jej vlasy pošteklili stehná. Hlasno zastonala a na tvári sa jej usídlil spokojný úsmev. Chvíľku sa ani nepohla a ja som ju hladil po chrbte a bozkával ju. Potom sa napriamila. Myslel som, že to ukončíme, no mýlil som sa.

„Ešte,“ šepla rozkošne. Nemala ale dosť síl a tak som ju uložil na bok a ľahol si za ňu. Natisol som sa k jej telu a ešte hodnú chvíľu sme pokračovali. Bella potom spokojne zaspala. Bude niečo pravdy aj na tom, čo hovorila o spokojnosti dieťatka. Mama mala na tvári spokojný úsmev a zo sna sladko premľaskovala a dieťatko sa celú noc ani nehlo. 

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 27. kapitola: