Stmívání.eu ~ Twilight Fan Home - FanFiction na pokračování » Na príkaz Volterry - 20. kapitola

22.03.2012 (19:15) • lolalita • FanFiction na pokračování • komentováno 90× • zobrazeno 12977×

Bella:

„Vieš, z čoho mám najväčší strach ja?“ šepol Edward zamatovo. Povytiahol si ma na hrudi tak, aby som sa mu musela pozrieť do tváre. Zakývala som hlavou, že nie.

„Mám strach, že to, čo si povedala Arovi, si povedala len preto, že si nechcela, aby ma zabil.“ Vydýchol, akoby  povedal niečo naozaj ťažké. Pozrela som sa mu do tváre. Neviem, čím to bolo, ale keď som si spomenula na tú chvíľu, mala som zimomriavky. Sama som si až do toho okamihu neuvedomovala, čo vlastne cítim. Edward bol ku mne od tej nehody - teda toho môjho skoku - neskutočne láskavý a dobrý a priznám sa, že mi ani vo sne nenapadlo, že je to preto, že ku mne niečo cíti. Skôr som si myslela, že ho prepadáva pocit viny. Keď Aro povedal, že ma miluje, moje srdce sa zbláznilo a malo chuť revať, že ja to cítim rovnako. Tento deň by sa mohol radiť medzi tie najstrašnejšie v mojom živote, ale vďaka tomu, že som sa dozvedela, že ma miluje dokonalý upír, som ho medzi ne zaradiť nemohla. Teraz ležím na jeho hrudi a on sa pýta, či to, čo som tam povedala nebolo len preto, že som ho chcela zachrániť.

„Samozrejme, že som to povedala preto,“ povedala som smrteľne vážne, lebo presne to som chcela. Musela som ho zachrániť, veď bez neho by som bola nič. Edward privrel oči. Ani sa nepohol a prestal dýchať. Znova ich otvoril a boli tak smutné. Nechápala som prečo. Natiahla som ruku a pohladila ho po spánku.

„Edward, ja...“ Edward zas kŕčovite privrel oči. Chytil mi ruku a stiahol ju zo seba dole.

„Prepáč. To nezvládnem,“ povedal trpko a opatrne ma zo seba stiahol. Rýchlo sa obul a postavil. Prekvapene som sa na neho dívala a kľakla som si na posteľ.

„Idem ti doniesť niečo na jedenie a pitie. Úplne som zabudol a ty mi to nepripomenieš.“ Než som stihla čokoľvek povedať, bol preč. Vrátil sa po pár minútach s jedlom a pitím. Všetku konverzáciu, ktorú som ešte začala, nemilostne ukončil. Bol strohý a povedala by som, že aj nahnevaný. Pripadala som si ako vtedy, keď ho ešte každá moja veta obťažovala. Bola som sama na seba nahnevaná. Mala som mu povedať, že ho milujem. Keby som mu to povedala teraz, bolo by to hlúpe, lebo sa hnevá. Povzdychla som si a zaliezla do postele. Už si ku mne neľahol, aj keď som mu pre istotu nechala miesto.

„Bella, vstávaj, zlatko. O hodinu nám to letí a ešte musíš stihnúť raňajky.“ Rose ma ťahala za ucho a ja som sa na ňu niekoľkokrát zahnala.

„Nie...“ šepla som a nevedela pochopiť, prečo ma budí, keď je ešte tma.

„Vstávať,“ zopakovala a ja som sa nahnevane posadila na posteli. Práve do dverí vpadla Alice s taškou Versace a hodila ju na posteľ.

„Obliekaj sa. Musíme letieť týmto lietadlom, predsa nechceš, aby sme po ulici svetielkovali.“ Až teraz mi docvakol dôvod toho skorého vstávania. Obliekla som si teda to, čo kúpila a v rámci toho, aby som dokonalo zapadla do rodiny, mi ešte Alice cez vlasy previazala šatku a na oči nasadila obrovské slnečné okuliare. Vyšli sme z dverí ako nejaké hviezdy. Esme sa k nám tiež dokonalo hodila a keď nás zbadali Jasper s Emmettom, šli sa od smiechu potrhať. Prešli sme k nim. Carlisle práve vyplatil izby.

„Kde je Edward?“ opýtala som sa nechápavo. Esme sa usmiala.

„Šiel sa prevetrať. Ťažko znáša odmietnutia.“ Pohladila ma po ramene.

„Ja som ho neodmietla,“ šepla som.

„Ja viem, že nie. Chlapom ale všetko dlho dochádza. Nemajú farebné videnie. Buď je niečo biele alebo čierne. Je to s nimi hrozné.“ Esme zalomila rukami. Carlisle sa na svoju manželku neveriacky pozrel.

„To nás vážne považuješ za tak obmedzených?“ opýtal sa. Esme sa len usmiala.

„Nie, miláčik. To vieš, že nie.“ Carlisle teda spokojne vzal kufor a šiel k dverám. Esme sa ku mne nahla.

„Vidíš? Biela alebo čierna a nič iné.“ Začala sa hlasno smiať, keď sa na dverách Carlisle otočil a pretočil oči. Musím priznať, že aj mňa to pobavilo.

Bola som neskutočne nervózna z toho, že tu Edward nie je. Mala som strach, keď bol preč. Ja som jednoducho potrebovala vedieť, kde je a čo robí. Teraz som sama sebe pripadala, ako nejaká fúria. Keď som sa dozvedela, že ma miluje, z chrbta mi vystrelili krídla a na malú sekundu som vzlietla, no potom dorazil Aro s nožnicami a pekne mi ich pristrihol. Teraz som si uvedomila, aká som hlúpa, že som mu okamžite nepovedala, že ho milujem. Na druhej strane - to pre mňa bolo naozaj ťažké. Žiadne súkromie, a to nebolo práve to, čo som chcela. Ja milujem upíra. Nie je to chlapec z predmestia, ktorého privediem domov a užívam si jeho nervozitu, keď mu môj otec podá ruku. Nebudem s ním nikdy žiť normálne a ak sa nám podarí splodiť dieťa a prežijem to, aké to bude? Budem novorodený upír a najskôr sa svojho dieťaťa nebudem schopná ani dotknúť. Kde bude Edward? Bude pri mne, či pri našom dieťati? Hlavou sa mi hnali otázky a myšlienky, na ktoré som nevedela odpoveď a myslím, že na ne nevedel odpovedať nikto.

Nebrala som na nervozite, keď sme predkladali pasy a Edward stále nikde. Jasper na mňa mrkol a povzbudivo sa usmial. Povzdychla som si a vzala pas od colníka. Prešli sme do haly a ja som si to namierila rovno k občerstveniu. Bola som úplne nesvoja. Alice šla za mnou. Postavila som sa k pultu.

„Čo si dáte, dámy?“ opýtal sa barman a pohľad mu dosť nehanebne zostal visieť na mojom výstrihu.

„Nejaký koňak,“ šepla som. Potrebovala som to. Okamžite nelial do pohára dvojitú whiskey a podal mi ju. Chcela som mu dať peniaze, no široko sa usmial.

„To je na mňa,“ šepol a zas zavadil o môj výstrih. Vedľa mňa na stôl dopadla ťažká ruka s bankovkou a ozvalo sa výhražné zavrčanie. Pre moje uši to bola doslova hudba a vedela som jednotlivých členov rodiny rozpoznať aj podľa toho. Musela som sa uškrnúť. Trocha som odstúpila a narazila o tvrdú hruď. Vtedy sa mi ruka ovinula okolo pásu. Barman vzal peniaze a ja ten pohár. Opatrne som sa pretočila a pozrela do Edwardových zlatých očí. Bol určite na love. Trpko a očividne s námahou sa usmial.

„Naozaj začínaš výdatnými raňajkami,“ šepol. Uškrnula som sa a priložila som pohár k perám. Vypila som to naraz a mala som pocit, že mi zhorí pažerák. To som trocha prehnala. Vyvalila som oči. Edward hneď vyštartoval k chladničke vedľa pultu a podal mi kolu. Rýchlo som sa napila a lapala po dychu.

„Keď nevieš piť, tak nepi,“ šepol Edward a s úsmevom ma objal. Ja som oddane zaborila hlavu do jeho čiernej košele.

Nastúpili sme do lietadla a letušky šli oči nechať na mojom manželovi. Keď sme leteli sem, bola som asi príliš nervózna, lebo som si to neuvedomovala. Teraz som mala chuť vrčať ja. Edward vyzeral v čiernej božsky, a tak som ho chytila za ruku, aby bolo každému jasné, že on patrí mne. Sadli sme si a Edward ma automaticky zapol. Ako sa cezo mňa nahol, neodolala som. To jednoducho nešlo nevyužiť. Tvár mal pár milimetrov od mojej a ja som pritlačila pery na jeho líce. Šokovane mi strelil pohľadom do očí a ja som ho pohladila po tvári. Nahla som sa a priložila pery na jeho. Zostal bez pohybu. Keď som sa odtiahla, nechápavo zakýval hlavou.

„Za čo to bolo?“ opýtal sa. Mykla som ramenami a nahla som sa pre ďalší bozk. Teraz už nebol tak nehybný. Vpil sa mi do pier a natisol sa na moje sedadlo. Doslova ma zovrel v kamennom objatí a nedočkavo prebehol jazykom po mojej pere.

„Hmmm, pane, mali by ste sa zapnúť, o chvíľu rolujeme,“ ozval sa nad nami nervózny hlas letušky. Edward sa na ňu prudko otočil a riadne nahnevane sa usadil do svojho sedadla a zapol si pás. Ten jeho výraz ma celkom pobavil. Keď ku mne otočil pohľad, široko sa usmial.

„Rozptyľuješ ma,“ šepol a chytil ma za ruku, keď začalo lietadlo naberať rýchlosť a s trhnutím sa odlepilo od zeme.

Let som zvládla dobre, aj keď na jedlo som sa vďaka tomu alkoholu nemohla pozrieť. S Edwardom sme mlčali a on sa hodnú chvíľu hral s mojimi prstami. Hladkal ich, preberal v prstoch a poťahoval. Upokojovalo ma to, a tak som aj zaspala.

„Budeme pristávať.“ Niekto mnou zatriasol. „Pristávame,“ šepol krásny hlas a ja som pomaly otvorila oči. Pozrela som cez okienko a neveriacky zaklipkala očami.

„Kde to sme?“ opýtala som sa šokovane.

„V lietadle,“ znela odpoveď.

„Ja viem, že sme v lietadle, ale všade sú stromy.“ Natisla som čelo na okienko.

„Bella, pozrela si sa vlastne, kam má toto lietadlo namierené?“ Pozrela som nechápavo na Edwarda a prekvapene a hlavne nechápavo mykla ramenami.

„Aljaška. Dom vo Forks sme predsa vypratali. Na Aljaške máme tiež dom a...“

„Aljaška? Čo budeme robiť na Aljaške a prečo vlastne?“ Nerozumela som tomu.

„Bella, Carlisle dal výpoveď a všetko sme zabezpečili tak, že sa už do Forks nevrátime. Neboj sa, na Aljaške nám nebude nič chýbať,“ šepol zmierlivo.

„Bude! Náš domček. Ja som chcela...“ Sklopila som pohľad a otočila sa k oknu. Príroda bola naozaj úchvatná, ale ja a Aljaška? Keď sme pristáli a prešli kontrolou, Alice ma stiahla do najbližšieho obchodu. Predsa len je tu oveľa chladnejšie než v Taliansku a keď som vyšla zo značkového butiku, mala som na sebe snehobiely kožuštek s kapucňou a huňaté čižmy - tiež z bielou kožušinkou. Keď ma zbadal Edward, zasmial sa.

„Králiček,“ šepol a myslel si, že ho nepočujem, no počula som veľmi dobre. Keď sme sa dostali von, čakali nás autá. Cullenovci vedia zariadiť úplne všetko. S Edwardom sme šli sami a to som bola naozaj rada.

„Kde budeme bývať?“ opýtala som sa.

„Máme v horách obrovskú vilu. Je väčšia než vo Forks,“ povedal zamyslene a udrel nahnevane päsťou do volantu, keď nás Emm s patričným trúbením obehol.

„Edward?“ šepla som a on sa na mňa pozrel. „Bolo by lepšie mať viac súkromia. Dostali sme pol roka a ja si myslím, že by bolo lepšie, ak by sme bývali inde než rodina,“ šepla som trocha rozpačito.

„Bella, ak chceš bývať inde, skúsim sa po niečom pozrieť v okolí, ale ako som povedal Arovi, tak ja ťa nemienim vystaviť nebezpečenstvu. Nechcem ti ublížiť.“ Jemne sa usmial.

„Edward, ja som zas Arovi sľúbila, že to skúsime,“ povedala som trocha trucovito.

„Bella, nemyslím si, že o tom rozhodneš ty. Myslím, že som silnejší než ty a pochybujem, že sa ma pokúsiš znásilniť.“ Trocha sa zasmial.

„Prečo nie. Skúsiť to môžem,“ šepla som a nahla som sa k Edwardovi. Ten sa na mňa prekvapene pozrel.

„Bella, nehraj sa so mnou. Nerob mi to ešte horšie. Musím žiť s tým, že ťa milujem a ty mňa nie a ty mi to ešte sťažuješ,“ povedal trocha roztrpčene. Sadla som si späť do sedadla.

„Kto povedal, že ťa nemilujem? Ty si sa pýtal, či som to Arovi povedala preto, aby ťa nezabil a ja som mu to povedala práve preto, ale neklamala som. Ja neviem klamať,“ povedala som polohlasom so zrakom upreným na cestu. Edward zrazu skočil na brzdu a mňa pás len tak-tak zadržal, aby som nevrazila do palubnej dosky. Edward sa prudko pohol, odopol mi pás a v stotine sekundy som na ňom sedela obkročmo a on pevne zvieral moju bradu tak, aby som sa mu musela dívať do tváre.

„Bella, toto mi nerob!“ zavrčal. Ja som celá sčervenela. Nebála som sa, skôr som bola trocha v rozpakoch.

„Milujem ťa, Edward, ale ak to nechceš počuť, už to nezopakuj...“ Nedal mi to dopovedať. Nedočkavo si pritiahol moje ústa k svojim a naliehavo ma pobozkal. Zovrel ma v objatí, akoby som mu hádam mohla ujsť a jazykom vplával do mojich úst. Nedalo sa odolať. Nadvihla som sa a omotala mu ruky okolo hrdla. Cítila som jemné dunenie jeho hrude. Chcela som sa odtiahnuť, aby som sa nadýchla, no pustil ma len na sekundu a bola som späť na jeho ústach. Rukou ma hladil po chrbte a ja som mala pocit, že sa mi z tých bozkov vyzujú topánky.

„Vrátil som sa, lebo som sa zľakol, že sa niečo stalo a vy sa tu olizujete,“ zašomral Emmett pri okne a pobúchal po kapote. Ja som sa šokovane odtiahla, no Edward sa nenechal vyviesť z miery. Pritiahol si ma späť.

„Môžeš mi to povedať znova?“ šepol mi do pier.

„Netuším, čo,“ zašomrala som. Edward sa odtiahol.

„Bella, ty si sa vážne rozhodla utýrať upíra na smrť?“ Zodvihol obočie. Usmiala som sa.

„Milujem ťa,“ povedala som nesmelo.

„Zbožňujem ťa,“ šepol a zas ma pobozkal. Prehrabol mi vlasy a zasmial sa.

„Prečo si mi to nepovedala hneď? Naozaj si ma chcela trápiť?“ opýtal sa.

„Prečo si mi to ty nepovedal hneď, že ma ľúbiš?“ Mrkla som na neho.

„Lebo na to nemám nárok. Nie som ťa hodný. Si človek a ja ťa mám vedome pripraviť o život. To sa mi teda nezdá, ako najlepšie vyjadrenie vety - milujem ťa.“

 19. kapitola - 21. kapitola

Autor: lolalita (Shrnutí povídek), v rubrice: FanFiction na pokračování

Sdílet

Diskuse pro článek Na príkaz Volterry - 20. kapitola: